Babie letá

Je to na zlosť a na zaplakanie, keď si z jediného poriadneho výletu tejto jari omylom vymažete z foťáku všetky fotky! Do Troje sme so synom a s nevestou vyštartovali v jednu nádhernú sobotu koncom apríla, aby sme ešte zastihli hlavnú jarnú atrakciu zámockej záhrady - kvitnúce sakury. Bola to učinená pastva pre oči, zážitkové hody, zmyslové obžerstvo. Fotografovala som slávnu záhradu z každého uhla ako divá... a fotky sú nenávratne preč.

Vždy je všetko zlé na niečo aj dobré. Dlhodobá izolácia a nedávne zabásnutie natvrdo na niekoľko týždňov v Prahe nám priniesli dva neočakávané benefity. Ten prvý spočíva vo výletovaní v širokom rodinnom kruhu. Za normálnych čias som chodievala na výlety buďto s Bernerom alebo s niektorým z mojich troch detí. Odrazu chodievame čo v najväčšom počte, celý kŕdeľ. Všetci sa už cítia osamelo.

Ako jedna z obyvateľov metropoly mám v tomto covidovom nešťastí vlastne veľké šťastie. Veľkomestá sú dnes pri kadejakých zákazoch a obmedzeniach pre život nie priam ideálne. Dosť som si napríklad túrovala hlavu, kam sa cez víkend vyrojí milión tristo obyvateľov Prahy, keď boli okresy zatvorené? No, kam? Do zelenej Prahy predsa. Hlavné mesto ČR patrí, našťastie, medzi tie najzelenejšie metropoly sveta.

Zámok Veltrusy, o ktorom som písala v minulom článku, je nepochybne barokovým skvostom. Mňa však viac ako samotný zámok zaujal okolitý park. Nielen preto, že je trikrát väčší ako pražská Stromovka. Jeho koncepcia je unikátna a nič podobného v takomto rozsahu v Čechách nenájdete.

Rok 2020 by som najradšej celý škrtla. Väčšinu jeho dní som presedela doma na zadku, svoju záľubu spojenú s týmto blogom - a síce cestovanie a objavovanie - som obmedzila na minimum. Ani na Slovensku som vôbec nebola, o iných krajinách ani nehovoriac. Teraz som objavila vo foťáku fotky zo septembra, z náhodného objavovacieho výletu v Čechách, a tak tu mám pre vás posledný tohtoročný cestovateľský článok.

Fürstenberská zahrada je ďalšou oázou ticha, ktorú som úplnou náhodou objavila v pražskom vriacom turistickom kotli. Leží rovno pod Hradom, na jeho južnom svahu, je najvýchodnejšou záhradou. Napriek tomu, že svojou rozlohou 1,5 ha je väčšia než všetky Zahrady pod Pražským hradem dokopy, nebola nikdy verejnosti prístupná. Do roku 1938 sídlila totiž vo Fürstenberskom i v susednom Kolowratskom paláci vláda Československej republiky a od roku 1945 sa do Fürstenberského paláca nasťahovala poľská ambasáda.

Altán v centre parku, 2017

Vzorný, čistý, prosperujúci, priam ukážkový Zurich má svoju veľkú traumu. Hroznú hanbu. To, čo sa udialo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého stročia v samotnom centre mesta, je pre Švajčiarov aj po 25-tich rokoch úplne nepochopiteľné. Totálne zlyhanie mestskej rady i polície spôsobilo, že sa park Platzspitz, ležiaci bezprostredne vedľa Landesmusea, hlavnej stanice i luxusnej Bahnhofstrasse premenil na drogové peklo.

Vraj keď si človek niečo veľmi, veľmi želá, splní sa mu to.