Babie letá

Takmer celý október som bola akosi zavzdušnená, na písanie blogu som nemala ani len pomyslenie. Hneď začiatkom mesiaca sa k nám domov nasťahoval vírus a prevrátil nám život naruby. Rovných 17 dní trčím s deťmi v absolútnej izolácii, v pondelok už obe nastupujú do práce, končí nám karanténa. Aj by som sa s vami rada podelila o skúsenosť s ochorením covid-19, aj sa veľmi nemám s čím. U mňa sa nákaza nepotvrdila.

Tento týždeň som ozaj bez nálady. Smutná som a dosť mimo. Dnes je tomu presne rok, čo mi nečakane umrela maminka. Všetko sa mi v spomienkach vracia, o svojom smútku však písať nechcem. Niekomu som ale niečo sľúbila, tak tu je taký súkromný článok.

Prológ

Al Pacino, photo by Andrea Ricca, license (CC BY-SA 2.0)

Mám to napísané na nose. Asi. Určite!

Na preplnenej zastávke neomylne oslovia mňa, nikoho iného. Zastavia na rušnom chodníku. Otravujú v záhradnej reštaurácii. Skuhrajú o peniaze alebo aspoň o cigu.

Opäť som na jednej z mojich pracovných ciest v Írsku. Riešim svoje projekty, ale zároveň aj handričky, farbičky, photoshooty... Bývam totiž u svojej dcéry, fotografky, nedá sa tomu nijakovsky uniknúť.

... ale toto je moja 75-ročná matka.

výzdoba svadobného stola

Vždy som túžila po velikánskom klobúku. Snívam o tom, ako aspoň raz v živote vplávam do spoločnosti v neprehliadnuteľnej najlepšie krémovej sisalovej nádhere. Párkrát som zhrešila a nádheru kúpila. Vytešila sa pred zrkadlom. Odložila do škatule a napokon podarovala mojej matke.

Tak ja sa tu snažím prešaltovať na dôstojné starnutie, magických 55 rokov som už slávnostne dovŕšila, už sa len hádam pomaličky začnem tešiť na zaslúžilý dôchodok - a ten môj chlap to nijakovsky nerešpektuje. Napríklad som si dala podstrihnúť vlasy, aby bol účes profesionálnejší a primeraný veku. Krútil hlavou, krútil nosom a potom sa náhle potešil, že veď časom dorastú! Keď začal ostro protestovať proti vyhadzovaniu minisukní do koša, ukázala som mu svoj blog. Kukaj, ako sa má obliekať a ako má vyzerať žena po päťdesiatke!