Obyčajná Baba

Som taká obyčajná slovenská baba.

Vlani som už prekročila hranicu 55 rokov, všetko to vyzerá tak, že som už bližšie ku šesťdesiatničkám ako ku päťdesiatničkám, len mi to nijakovsky hlava neberie.

Vo svojom vnútri sa cítim celkom rovnako, ako v období kedysi na gymnáziu, keď som začala objavovať svet očami skoro dospelého človeka. Skoro dospelá som dodnes. Keď počúvam svoje dcéry, ich nadšenie novými láskami, či trápenia s mužmi, cítim sa rovnako, ako pred rokmi. Človek vďaka deťom prežíva svoj život opakovane. A city sa nemenia. V päťdesiatke som sa dokázala napriek skúsenostiam opäť bezhlavo zamilovať. Nepoučiteľná? Ale čoby - vďačná za všetko, čo život prináša.




Muži


Vydatá som bola dvakrát. Prvé manželstvo trvalo takmer tridsať rokov a prinieslo mi tri vydarené deti. Ak by ich otec neurobil fatálnu chybu, trvalo by doteraz. Zmizol však z nášho života a s ním aj všetok náš majetok. Začínala som na prahu päťdesiatky celkom od nuly, bez strechy nad hlavou, bez peňazí a s posledným dieťaťom na krku. Pozbierala som sa, veď to poznáte - dieťa potrebuje jesť, normálne sa vyvíjať, vzdelávať sa... mama si nemôže dovoliť taký luxus, akým je zrútenie sa.

Presne na päťdesiatku som si pridelila dva veľké darčeky. Prvého vnuka a druhého manžela. Druhý krásavec z oka vypadol tomu prvému. Nielen fyzicky, ale aj tým, že ma pripravil aj o tie peniaze, ktoré som stihla medzičasom krvopotne zarobiť. Ku téme "pozor na päťdesiatnikov, ktorí hľadajú silnú ženskú za účelom zavesenia sa jej na krk" sa ešte vrátim. Nechcem tu nariekať nad svojím smutným osudom, nie som ani náhodou jediná, ktorá zostala v tomto veku sama. Píšem to len ako vysvetlenie ku môjmu blogu. Nie je o tom, že "kukajte, aká som bohatá!". Nie som.
Ak tu spomínam "môjho muža", mám na mysli aktuálneho priateľa. Ibaže svoj chlieb si musím kupovať sama.

Ja


Som matka samoživiteľka a ešte musím vyštudovať syna. Mám univerzitné vzdelanie a živím sa kreatívou prácou na voľnej nohe. Som malá a štíhla po mojom malom otcovi, meriam 158 centimetrov, vážim 54 kíl. Vďaka ti, otče, za gény! Kedysi som, ja blbec, mala z tej svojej nížky fakt hnusné komplexy. Dnes sa tomu konečne teším, subtílna postava omladzuje.
Nešportujem, na to som bola vždy lenivá ako voš. Zato sa rada prechádzam a plávam.

Prečo som začala písať blog


Zažiadalo sa mi starnúť tak akosi aj dôstojne, aj s humorom, so šarmom i s nadhľadom. Žiť život primeraný môjmu veku a bez strachu z vrások. Nesedieť len tak na šrotovisku a pomaly hrdzavieť, pokým ma nezošrotujú.

Boli obdobia, keď som sa vôbec nemaľovala a chodila od hlavy po päty celá v čiernom. Na čučoriedky už nemám, tak načo?! Na všetky tie tuningy, akými sú napríklad vyžehlený ksicht, nadstavené pazúre, nafúknuté kozy a spol. sa dívam naozaj cez prsty. Hlúposti. Starnutie nezastavíš, ruky ťa aj tak prezradia. Ale prečo furt vyzerať ako stará čierna vrana???

Môj šatník


Vždy som mala tendenciu kupovať si kvalitné a nadčasové veci. Mnohé moje kúsky majú sto rokov. Nedávno ma inšpirovala jedna naozaj stará šik dáma v tridsaťročnom kostýme. Vyzerala fantasticky. Že staré handry? No a? Často sú z oveľa kvalitnejších materiálov než tie dnešné, čo sa na nás valia zo všetkých strán. A napokon - kto to vie, koľko majú rokov?! Už sme vyrástli z tej fakt šibnutej túžby ukázať sa kolegyniam stále v novom ohoze. A chlapom je to skutočne jedno.


Takže teraz kupujem nové veci naozaj zriedkavo.
(Ešte raz vďaka, otec, že sa mi nemení postava!)
Ak už mám na niečo ozaj šetriť, tak na kvalitné topánky. Oblečenie dedím po dcérach a prevetrávam to svoje staré. Zlaté šperky nemám, všetky som popredala, keď bolo treba nakŕmiť tú moju večne hladnú mladú vranu. Zato mi zostali niektoré ozaj kvalitné doplnky, dizajnérske šperky, značkové kabelky.

O blogu

 

Móda ma nikdy nenechávala chladnou, kombinovanie farieb patrí ku mojej profesii /tá nemá s fashion nič spoločného/ a písanie blogu mi robí nesmiernu radosť. Konečne riešim, čo na seba kvôli sebe, kvôli svojmu dobrému pocitu a po všetkých tých prepleskoch aj kvôli navrátivšiemu sa sebavedomiu. Ešte to veru nevzdám. A vy, milé baby?


P.S. Na fotke hore som skúšala make-up. Pekne mi moja mamička vždy vravievala: "Trošku sa prebrnkni, nech si nie taká bledá!" Fotka nie je nijako retušovaná, len som pridala šminky. A definitívne sa rozhodla, že sa šminkovať opäť začnem!
Tu je odkaz na program, vyskúšajte: http://www.happyhair.cz/
Môžete si zmeniť frizúru, vyskúšať farebnosť vlasov, očných tieňov a tak. Budete mať niektoré odvahu mi to potom poslať na zverejnenie na blogu??? Moja adresa: babieleta@gmail.com


Baba Slováková

6 komentárov:

  1. Fandím Tobě i nám všem,co mají už něco za sebou a ještě nejsou na kolenou.Snad se mezi ně můžu počítat i já.S.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zablúdila som nejako na tento blog a neľutujem. Veľmi milé, len som toho ešte nestihla veľa prečítať. Ale určite sa ešte vrátim.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fíha... ďakujem, veľmi ma to potešilo a povzbudilo!

      Odstrániť
  3. Úžasný, tleskám na dálku a jdu číst dál 😃 hledám inspiraci jak stárnout s grácií... Mám také tři děti, dvě dcery a teď synka, dvouletého.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Vám! Ja to mám rovnako - dve dcéry a po mnohých rokoch syn. Želám všetko dobré, Baba

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

Instagram