Babie letá

Nechcem obšírne písať o tragickej udalosti spred päťdesiatich rokov, v posledných dňoch sa o "živej pochodni", Janovi Palachovi, popísalo dosť. Mala som vtedy desať rokov a dlhé roky som považovala jeho čin za veľké hrdinstvo. Dnes to vidím trochu inak. Už som mama a mám aj vlastnú hroznú skúsenosť so samovraždou mladého človeka, ktorého som vrúcne milovala.

S kráľovnami a darčekmi sa mi tu vrece roztrhlo. Gratulanti Zuzana s Danom nabehli už v predstihu. S bukrétou a so skutočne nádherným darom: vstupenkou na divadelné predstavenie Audience u královny s Ivou Janžurovou v hlavnej úlohe. Cice moje, takmer tri roky som sa nevedela dopracovať k lístku, hra je vždy beznádejne vypredaná. Ak však pravidelne čítate tento blog, viete, že pre Zuzku nič nie je nemožné!

Sa mi to, milé cice, už voľajako neodvratne blíži. Ešte pár týždňov a budem musieť premenovať blog. Minimálne jeho podtitul. Krásnych desať rokov bujarej mladosti a veľkej slobody (rozumej: roky 50+) ubehlo ako voda. O niekoľko týždňov oslávim v škorpiónskom mesiaci okrúhle narodeniny. Šesť krížikov. Životné jubileum sa tomu zdvorilo hovorí. Budem jubilantka, kristepane.

Tuho som rozmýšľala, kde luxusnú dlhú sukňu od známej českej návrhárky Ivany Mentlovej, navrhnutú pre českú značku Pietro Filipi, nafotím. Chce to žltú fabu a neobyčajnú stavbu. Stavbu svetoznámu, o ktorej sa všade píše a chodia sa na ňu pozerať nielen turisti ale najmä architekti zo všetkých kútov sveta. Nuž, takú mám rovno pod nosom a ešte je to aj moja srdcovka.

Milujem kvalitné látky, najmä vlnu. Nie je to bohvieaký praktický materiál, musí sa prať opatrne v rukách alebo vláčiť do čistiarne. Ale ten pocit, dievčence, tá jemnosť, keď ten textil pohladkáte!

Zalietame si? Vzducholoďou? Nuž, jedna obria nám tu vlani z ničoho nič pristala v Holešoviciach. Poďte so mnou nakuknúť pri posledných lúčoch slnka do útrob Gullivera, cestovateľa do vzdialených svetov, dobrodruha, ktorý sa vydáva na cesty do neznáma...

...keď chcú vyzerať ako mladé nevesty. Zvlášť vtedy, keď už majú plné zuby roboty, gatí a tričiek, je slnečná sobota a idú do rajskej záhrady. Okuknúť svadobný altán. 

Vôbec neviem, ako začať. Stále mám zimomriavky po tele a fotografií toľko, že by ich bolo aj na päť článkov. Možno aj na viac, každá z miestností tejto budovy zaslúži podrobné preštudovanie. Mohla by som fabulovať, že po návšteve premiéra som zatúžila opáčiť aj primátorku. Kdeže... chcela som len výlučne vidieť Primátorský sál v Obecním domě. Veľmi som si to želala. Ibaže pokým sa do sály dostanete, uvidíte množstvo iných miestností a máte z toho ostatného dookola sánku padnutú až ku kolenám. Dnes bude teda fotografií ozaj požehnane.