Babie letá

Outfit v elegantnej kombinácii tmavomodrej s béžovou som chcela odfotografovať už na výlete v Plzni. Statočne som cestovala v nohaviciach aj v blúzke, sako s klobúkom v ruke a lodičky v taške. Nevydalo. Tak bolo horúco, že sa mi to sako ani len naoko na seba natiahnuť nechcelo a tričko som po príchode do hotela okamžite vymenila za čisté. Druhý pokus sa teda konal až v Prahe pri príležitosti Dyzajn marketu podzim.

Som žena s citlivou pleťou a ešte aj alergička. Kým som kývla na spoluprácu s kozmetickou značkou Dermalogica, bola som opatrná ako pyrotechnik. Isteže by sa mi páčilo testovať kvalitnú a vysokoúčinnú kozmetiku, vlastná dlhoročná skúsenosť mi však velila preštudovať si najprv zloženie produktov (článok TU). Už sa mi neraz stalo, že inak fajný a populárny krém ma začal okamžite štípať ako šľak a musel z tváre preč. Tu je recenzia na produkty Dermalogica, ktoré používam už dva mesiace. 

Kultúrna referentka Zuzana sa s tým tentokrát nepárala a rovno mi poslala precízne vypracovaný zoznam aktuálnych výstav v Prahe. Aj tento rok prileteli s manželom Danom do Matičky od mora a neexistuje, aby tu len tak sadli do auta a odjechali na Slovensko. Dovolenka pri mori je síce fajn, ale Praha predsa len nie je nijaká prestupná stanica a či čo. To si oni ešte pár dní voľna pridelili. Na kultúru. Sa mám! Nemusím pátrať, čo sa tu deje, košická priateľka dávno všetko vyňúrala, stačí si vybrať, kam spolu pôjdeme. A tak som si s radosťou vybrala.

Na najväčšiu prirodzenú skalnú bránu nášho kontinentu a českú národnú prírodnú pamiatku som sa tešila už od skorého rána. Tentokrát nám v hoteli poradili ozaj múdro: lepšie je ísť dlhšou, vyše 6 kilometrovou trasou z Meznej Louky než tou kratšou (2,5 km) z Hřenska. Tá dlhšia má totiž len mierne stúpanie, ide sa viac-menej po vrstevniciach. V polovici túry sme síce na recepčného hromžili, kam nás to zase poslal... pri návrate do Hřenska práve tou kratšou stranou, keď sme mali čo robiť, aby sme zvládli v strmom kopci zostup, sme mu ale dali za pravdu. 

Každý môj odev a veru aj do detailov premyslený outfit (najmä ten!) by mal slúžiť nielen mojej prezentácii na verejnosti (a na blogu), ale aj môjmu aktívnemu životu. Nie je problém a veru ani nijaké umenie vystajlovať sa, vybehnúť na ulicu, nafotiť handry a šup naspäť do domácich riflí a trička. Často fotografujeme na miestach, na ktoré treba pricestovať a ešte tam aj čosi konať. Pri zostavovaní outfitu musím teda myslieť na jeho vhodnosť, praktičnosť a fotografovateľný vzhľad aj po niekoľkých hodinách. Krátko a dobre: najradšej zverejňujem reálne outfity "zo života". Keď zo života, tak zo života. Dnes vám tu predvediem outfitík á la cukrík, v ktorom som (omylom) absolvovala niekoľkokilometrovú túru národným parkom!

Plzeň nám priniesla mnohé prekvapenia, najväčší šok sme však zažili hneď zrána na veži Katedrály sv. Bartoloměje. S Bernerom, obaja čerství šesťdesiatnici, sme sa bodro vyštverali asi tak na druhé poschodie, navzájom sa povzbudzujúc, že to v pohode dáme až na vrchol. Narazili sme na pokladňu a rozšafne si vypýtali lístky. "Bylo vám už pětašedesát?" vybafol na nás šuhaj za kasou.

Čo sa dá v takej Plzni iného robiť, než nasávať plzeň?! Oj, nie, nie je tomu tak. Plzeň je nádherné velikánske mesto, plné malebných meštianskych domov, fantastických mestských parkov a kadejakých iných fajnovín, vhodných na pokukanie. Prvý deň návštevy mesta však nedopadol podľa očakávaní. Strhla sa hrozná búrka, a tak som sa načisto od sklamania zliala. K tomu fľaškovým pivom, toto je úplne na neuverenie.

Naša Zuzana sa asi teraz chytí za hlavu: "Cica má ďalšie kecky!!!" Neviem, prečo tenisky Zuzka nemusí, ja ich priam milujem! Mám rada pevne zošnurované chodidlo, behá sa v nich ohromne, kecky sú stále moderné a omladzujú. Toť môj názor a svoju bohatú zbierku kvalitných (zásadne kožených alebo plátených) bačkoriek som konečne obohatila aj o tmavomodré.

Niekedy ma dosť mrzí, že nemám lepší foťák. Mám malé, inak skutočne veľmi kvalitné SONY-tko, ale na niektoré zábery nestačí. Nič s tým asi nenarobím, fotoaparát potrebujem mať pri sebe neustále a nejaké ťažké delo sa mi skutočne vláčiť nechce. Niekedy je to ale problém. Zaumienila som si totiž, že ku denným fotografiám, ktoré sme nafotili v areáli Strahovského kláštora, vám dodám krajšie, priam magické zábery. Nočné.