Babie letá

V skutočnosti klasický "rybársky" žltý pršiplášť z módy nikdy nevyšiel, v daždivom počasí je stálicou na uliciach veľkomiest, v prímorských oblastiach i na vidieku. Novinkou je len to, že sa mu tohto roku trochu lepšie prizreli svetoví módni návrhári a zaradili ho do svojich jarných kolekcií.

Kedy je ten správny čas začať s písaním blogu? No predsa kedykoľvek!

Nechcem obšírne písať o tragickej udalosti spred päťdesiatich rokov, v posledných dňoch sa o "živej pochodni", Janovi Palachovi, popísalo dosť. Mala som vtedy desať rokov a dlhé roky som považovala jeho čin za veľké hrdinstvo. Dnes to vidím trochu inak. Už som mama a mám aj vlastnú hroznú skúsenosť so samovraždou mladého človeka, ktorého som vrúcne milovala.

Malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti. Poznáte to. Moje tri ratolesti sú vydarené, dobré deti, za normálnych okolností mi vrásky na čele nerobia. Pokým sa nerozhodnú tárať sa po svete. To ja nespím, sledujem na radare ich lety, na meteorologických stránkach aktuálne počasie a odpočítavam dni, kedy už budú doma a zas pekne na poriadku. Za pecou, pri maminej sukni.

Luxusná móda prvej republiky a najžiarivejšia hviezda československého módneho neba - túto výstavu sme si so Zuzanou nemohli nechať ujsť. Tvorbu i osud slávnej Hany Podolskej reflektuje výstava Hana Podolská, legenda české módy v pražskom Umeleckoprůmyslovom museu a ja mám z nej pre vás reportáž. Tešte sa na veľa obrázkov!

Starneme a vráskavieme. A ešte aj fľakatieme. Hnedé a sivohnedé škvrny nám pripomínajú, že sme sa roky nemazali krémom s ochranným faktorom. Vznikajú však, skazy jedny, aj keď sme sa natierali, lebo môžu tiež súvisieť s hormonálnymi zmenami. Pigmentové škvrny trápia ženy v každom veku a ako starneme, je ich čoraz viacej.

Strach z prechodu som začala chytať tak pár rôčkov pred päťdesiatkou. Klimaktérium u mojej mamy i u jej sestier totiž prebiehalo dosť divoko, vrátane radikálnej hysterektómie (odstránenia maternice). Začala som sa teda všetkých starších žien z matkinej strany podrobne vypytovať, čo ma čaká a pravdepodobne neminie... a neboli to dobré správy. 

Ako malé dievča som objavila u babičky na povale poklad. Obrovskú drevenú truhlicu, plnú starých šiat ešte zo začiatku 20. storočia. Dodnes ju mám pred očami a celkom jasne si viem vybaviť i ten môj úžas, keď som vnorila ruky do samej čipky. To vám bolo, ako keď Popoluške pukne oriešok a vydá princeznovské šaty.