Nechcem obšírne písať o tragickej udalosti spred päťdesiatich rokov, v posledných dňoch sa o "živej pochodni", Janovi Palachovi, popísalo dosť. Mala som vtedy desať rokov a dlhé roky som považovala jeho čin za veľké hrdinstvo. Dnes to vidím trochu inak. Už som mama a mám aj vlastnú hroznú skúsenosť so samovraždou mladého človeka, ktorého som vrúcne milovala.
Niet väčšej bolesti. Niet toľko dookola, donekonečna sa vracajúcich pálčivých otázok... a už dosť. Toto nie je téma pre módny blog.
Dům syna a Dům matky (Pamätník Jana Palacha)
Súsošie Pamätníka Jana Palacha ma ako výtvarné dielo lákalo na fotografovanie už od jeho inštalácie v roku 2016. Nebol ale motív, nebola inšpirácia, možno ani nálada. Až teraz. Šaty s potlačou, evokujúcou plamene, okrúhle výročie... Študent Filozofickej fakulty UK, Jan Palach, sa upálil na protest proti sovietskej okupácii dňa 16. januára 1969 a ja vám dnes priblížim pamätník tejto udalosti.
Jeho matka, Libuše Palachová, sa o desivom samoupálení svojho syna dozvedela vo vlaku z novín. Párový objekt, ktorý tvoria dve šesťmetrové kovové plastiky, obsahuje i motív jej utrpenia.
Pamätník stojí neďaleko budovy fakulty, ktorú Palach navštevoval a je dielom amerického architekta a sochára českého pôvodu Johna Heyduka.
Svetlý Dům syna z brúseného nerezového plechu so symbolickými plameňmi predstavuje samotného Jana Palacha - svetlonosa. Tmavý, zhrdzavený Dům matky, ktorého plamene pôsobia ako výkrik, odkazuje k jeho zúfalej mame. Jej duša je uzavretá v schránke objektu. Posuvnými dvierkami je vnútro domu prístupné, a tak môžete do duše matky nahliadnuť. Veľa toho neuvidíte. Len prázdnotu a tmu.
Súčasťou diela je i pamätná doska s básňou Pohreb Jana Palacha, ktorú zložil americký spisovateľ David Shapiro v roku 1969 na základe novinovej správy o Palachovom čine. Text neskoršie inšpiroval práve Johna Heyduka.
KDYŽ BYL MŮJ HLAS KONEČNĚ SLYŠET / MÁ MATKA PROPUKLA V PLÁČ: / SYNU MŮJ, DRAHÝ SYNÁČKU / NIKDY BYCH NEVĚŘILA, ŽE SE STANE TOHLE / PŮJDU ZA TEBOU.
Os Domu syna smeruje k posmrtnej Palachovej maske na budove fakulty od Olbrama Zoubka. Sochár sňal odliatok tváre tajne, až do zmeny režimu bol za tento čin perzekuovaný.
Miesto inštalácie nie je teda náhodné a určite tiež nie je nijakou náhodou, že sa neďaleké bývalé námestie Rudoarmějců premenovalo na námestie Jana Palacha. Veľmi symbolická zmena názvu.
Outfit
Inšpirácia výtvarným dielom je úplne zrejmá. Úpletové šaty mi farebne i strihovo veľmi svedčia, látka však priveľmi zdôrazňuje trojdetné brucho, lepí sa na stehná s hrubými pančuchami. V lete sa na holých nohách nosia lepšie.
V zimnom outfite však dali šancu staršiemu sivému kabátiku, ktorý už z blogu poznáte. A najmä rovnako starému obojstrannému šálu, ktorý materské brucho kamufluje a zároveň je celému outfitu výraznou dominantou.
Na fotkách sa netvárim veľmi veselo, tak ešte jednu optimistickú a vyrehotanú. To sme ale už na Mánesovom moste.
Outfit:
Šaty: SoA
Kabát: Zara
Ľadvinka a náušnice: Mango
Šál: neviem, kúpila som ho kedysi v butiku s bižutériou
Topánky: Vagabond
Neotřelá barevná kombinace, moc hezké! Klárka
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne, Klárko!
Odstrániť