Babie letá

Je to ako ruská ruleta, zdá sa. Prvá s príznakmi prišla z práce nevesta. Horúčka 38,8 stupňov, suchý kašeľ. Hneď sme ju izolovali, nuž ale nechaj chorého človeka len tak napospas! Nosili sme jej čaj, jedlo, lieky, vitamíny, zakaždým s rúškami, umývali si okamžite ruky, veď to poznáte. Dokonca sme sa vyhýbali kúpeľni, ktorú používala, máme našťastie dve. 

Nepomohlo, syn začal hicovať už o dva dni. Teploty nemal až také vysoké, nekašlal, len sa neustále sťažoval na bolesti hlavy. Odrazu som mala doma maródov dvoch, každého v inej miestnosti. Nastala mierna panika, deti sa hrozne báli, aby som to nechytila aj ja, vetchá starenka 😏. Zabarikádovala som sa teda vo svojej izbe na poschodí.



Keďže choroba prišla pred víkendom, volali mladí podľa pokynov obvodných lekárov až v pondelok ráno, na testy sa dostali v stredu. Musím napísať, že všetko fungovalo ako hodinky: ústretoví lekári, promptný telefonát od hygienikov, výber odberného miesta v blízkosti tak, aby sa doň dalo dôjsť bez použitia hromadnej dopravy. Výsledky prišli sms-kou ešte v ten istý deň pred polnocou. Obaja pozitívni, dokelu. To som už však bola pod duchnou aj ja.

Mala som zvýšenú teplotu a len som spala a spala. Celé hodiny. Na druhý deň po testoch, hneď ráno, oboch coviďákov opäť kontaktovala hygiena. Nastúpilo trasovanie, došlo teda aj na mňa. Neďaleké laboratórium už však bolo zavalené žiadankami, najbližší termín až o päť dní. Mimochodom, tam to majú tiež vymakané, objednáva sa na presné minúty, aby sa ľudia nestretávali (a aj ma v tom presne dohodnutom čase otestovali).

Nasledujúce dni pred testom boli dosť komické. Synovi s nevestou už takmer nič nebolo a v jednom kuse zdola vykrikovali, ako mi je. Dcéry mi vypisovali cez sociálne siete a švagriná volala dvakrát za deň. No ako mi bolo? Tri dni zvýšené teploty, len som polihovala a neskutočne sa potila. Sem-tam som zakašlala. Bola som unavená, taký ten čudný stav - ani zdravá, ani na skapatie chorá. Vzadu na chrbte doteraz cítim mierne boľavé pľúca, rovnaký príznak mala aj nevesta. Deň pred odberom mi začalo kvalitne liať z nosa. Vraj hlien v nose môže ovplyvniť výsledok testu, no bohvie. V každom prípade mi tiež vzorne v deň odberu prišla sms-ka: "vysledek vysetreni SARS-Cov-2 je NEGATIVNI".

Vo famílii vypukol jasot a ja nasraná ako brigadýr. Mohla som to už mať za sebou!!! Mám to, nemám to? Bol test nepresný? Alebo som to už predsa len v zime prekonala a mám protilátky (písala som o tom TU)? Veď ale som očividne chorá, čo by som už tak mohla iné chytiť a kde, keď sedím doma zavretá už jedenásty deň?! Alebo som už prestala byť infekčná, kým som sa dostala na pozdný test? Či tak dobre zafungovali domáce ochranné opatrenia? No milión otázok. Chcem byť tiež pozitívna, keď to tu už raz máme!

Chceš pusu, mami? - milo sa na mňa usmial synátor.

Jáj, tak to zasa nie! Nebudem ja dráždiť štrkáča bosou nohou, za danej situácie v krajine mám pred tou skazou rešpekt. Ak aj mám náhodou svoju nálož, nechcem ešte aj tú tvoju! 

A tak tu stále nasadzujeme rúška, keď sa máme v byte stretnúť, ale už len do zajtra. 

Život v karanténe

Prežiť karanténu v Prahe je malina. Funguje tu niekoľko donáškových služieb, potraviny a lieky sme si objednávali cez internet. Firmy, ktoré robia donášky do domu, sú momentálne preťažené, obmedzujú sortiment, donáška však vždy prišla načas a rovno pred dvere.  Po týždni nastal prvý a jediný problém - nahromadené smeti. Syn ich teda vyniesol v noci, keď rozhodne nemohol stretnúť nikoho, koho by nakazil.

Vo varení sme sa striedali podľa toho, komu ako momentálne bolo, ale vždy tak, aby bol kuchár v kuchyni sám. Presnejšie, aby som bola ja sama, coviďáci od ich testu už bili bandu spolu, aj spolu varili. No a inak sme veľa vetrali a to je asi tak všetko, čo sa dá podniknúť, keď je niekto v rodine nakazený.

Mladí sa z toho vylízali rýchlo. Zrejme má testovanie a následná dlhá karanténa zmysel, prebehlo to ako slabá viróza, takže nebyť testov, boli by už určite týždeň v práci (a zrejme ešte infekční). 

Prečo píšem tento článok?

Lebo najhorší je strach z neznámeho. Čo sa bude diať, keď sa nakazím? Mňa osobne strašili komentáre ľudí na sociálnych sieťach, ktorí sa vraj nikam nemohli dovolať, nič nefungovalo. Možno to tak bolo na jar, neviem. Teraz však fungovalo všetko. Lekári si trpezlivo vypočuli opis príznakov, nakázali zostať doma, poradili, čo treba robiť, ak by sa stav zhoršil a kontaktovali hygienickú stanicu, ktorá veľmi profesionálne fungovala tiež. Bez ohľadu na to, ako zmätkujú politici v oboch našich krajinách, zdravotníci robia svoju prácu dobre a zodpovedne. 

Časové sklzy v testovaní nás až tak netrápili, tak či onak to bolo treba vyležať. Jediné, čo nezafungovalo, bola aplikácia eRouška. Syn už mal teploty, keď ho mobil upozornil, že bol dva dni predtým, ako mala nevesta prvé príznaky, v blízkosti nakazenej osoby (teda až po piatich dňoch). Len vydedukoval, že to mohlo byť niekde v mestskej hromadnej doprave, v ten deň bol len v práci.

Záver na odľahčenie

Hypochonder Berner ma teraz v jednom kuse posiela na test na protilátky. Ha, som sa dočítala, že ani pri tom nesmú byť sople v nose, zbytočne by som chodila. Dám si radšej ešte dobrovoľný týždeň izolácie, sicher ist sicher. Aby som prípadne niekoho nenakazila (čo keď?!). O seba sa nebojím. V deň môjho testu sa dcéra Fairy od samého strachu spojila s dajakou vešticou. No a tá jej zavesila, že je celkom jedno, ako test dopadne.

Vaša matka má takú imunitu, že prežije aj atómovú bombu!

Opatrujte sa, cice a dávajte si na seba pozor. Dobre viem, že je to ruská ruleta.