Babie letá

Praha je unikátna v mnohých ohľadoch, medzi jej prednosti patrí nielen zachovalé historické jadro ale aj dramatická terénna morfológia. Vraj je podobne ako Rím založená na siedmich pahorkoch, čo je najlepšie viditeľné (a pocítite to kvalitne aj v nohách) najmä v okolí Hradu a Petřína. Tu na strmých svahoch vznikli sady, vinice a historické záhrady.

Povedomie o vzácnych pražských záhradách býva najčastejšie spájané so záhradami barokovými. K tým najznámejším a najvzácnejším patrí Vrtbovská záhrada. Považovaná je za dielo európskeho významu, pričom v jednote s ďalšími pamiatkami Pražskej pamiatkovej rezervácie sa dá hovoriť o význame svetovom.

Čo je na malej barokovej záhrade talianskeho typu tak svetového? Nuž - duchaplné riešenie dispozície záhrady na obmedzenej ploche a v strmom svahu Petřína. Prekvapujúci účinok jej kompozície je založený na gradovaní terás s vyústením do najvyššej plošiny s dychberúcimi výhľadmi na mesto.

Záhrada bola vybudovaná pri rovnomennom paláci v rokoch 1715 - 1720. Postavená teda bola za päť rokov a rovnaký čas bol potrebný aj na jej rekonštrukciu koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Stredná terasa

Obnovený areál je sprístupnený verejnosti a slúži na rôzne spoločenské podujatia. Aj v čase našej návštevy sa v sale terrene konala svadba, naše putovanie záhradou teda začalo hneď strednou terasou. Vlastne sme si najprv sadli na lavičku pod strihanými bosketmi. A sedeli. A kukali. A počúvali.

Vo vyľudnenej záhrade sa totiž dialo čosi neslýchané, niečo, čo vám fotografie nedokážu spostredkovať. Seny, pokryté paviničom, boli obsadené miliónmi včiel. Záhrada nahlas bzučala!

Ateliér Mikoláša Aleša

Tak sa mi vidí, že na niektoré miesta mali českí velikáni jednoducho nos (napríklad Bedřich Smetana sa od detstva díval na zámok Litomyšl). Maličký domčúrik na prvej terase býval ateliérom maliara Mikoláša Aleša. Nakukla som dnu, nič mimoriadne, ateliér je celkom miniatúrny. A potom som sa otočila...

... a na toto sa umelec díval z okien ateliéru každý deň. Všetky terasy záhrady ako na dlani.

Vysoká oporná stena s monumentálnym dvojstranným schodiskom slúži na prekonanie výškového rozdielu a je tým pravým miestom na efektné umiestnenie sôch antických božstiev. Ich autorom je sochár Matyáš Bernard Braun.

Horná terasa je svahovitá a vysadená veľmi stroho. Aj tak sa už návštevníkov zrak upriamuje na strechy domov Malej Strany a na vynárajúci sa Hrad.

Pôvodná podoba záhrady je známa len z rámcových opisov. Na hornej terase vraj bývali tri nízke terénne stupne a opakoval sa aj parterový symetrický ornament výsadby z terasy strednej. Pôvodnú podobu nebude mať záhrada už nikdy, aj tak ide o obdivuhodný počin. Vedeli ste, že jamy pre vzrastlé stromy sa museli do tvrdej bridlice Petřína hĺbiť zbíjačkami?

Najvyšším bodom záhrady je malá plošinka so zábradlím. Schodisko k nej je ukryté za záverečným kulisovým oporným múrom. Všade sú upozornenia, že sa návštevníci musia na cieľovej rovinke zdržiavať čo najkratší čas, mali sme ozaj šťastie, že nikde nikoho.

Svadba v sale terrene medzičasom skončila, mohli sme teda nakuknúť aj do najspodnejšej úrovne záhrady. Vo fontánke je socha Putta s drakom. Kedysi bola fontánka zasypaná, výsadba zdevastovaná a priestor zapĺňali detské preliezačky. V sale terrene so vzácnou freskou od Václava Vavřinca Reinera bývala kočikáreň. Nič proti jasliam, ale prečo práve tu?