Babie letá

Vy, ktoré čítate môj blog pravidelne, viete, že mám vzťah na diaľku. S prestávkami už vyše osem rokov. S Bernerom som sa zoznámila vo Švajci, keď som tam žila. Mali sme láskyplný vzťah, ale chlap definitívne zistil, že by fakt nerád o mňa prišiel, až keď som sa presťahovala do Prahy.

Lenže mne je v Prahe dobre. Mám tu deti, brata, celú moju najbližšiu rodinu. A moje československé korene, ktoré človeku v cudzine strašne ale strašne chýbajú. Nemám najmenšiu chuť sa do Švajčiarska natrvalo vrátiť. A tak lieta Berner pravidelne do Prahy, alebo spolu vyštartujeme kamsi do sveta (každý z iného letiska), alebo raz za čas letím za ním ja. Takže nijaký výlet, ale cesta do môjho druhého domova sa konala.

Bola som ešte mladulinkáááá, krátko po päťdesiatke😃, keď som si na stanici vo švajčiarskom Lucerne nechtiac vypočula zaujímavý rozhovor. Vyše sedemdesiatročný Čech, emigrant zo 68-ho roku, sa lúčil so svojou rovnako starou priateľkou slovami: 

Zhodou okolností tá pani sedela v autobuse rovno predo mnou. Sama sa mi prihovorila, asi sa potrebovala vyrozprávať. Vysvitlo, že cestuje až na Moravu (ja len do Prahy a aj tak ma mrákoty z toľkej štrapácie obchádzali) a že takto za chlapom do Švajcu cestuje už roky a on za ňou tiež. No hej, má frajera, dali sa dokopy, keď obaja ovdoveli. Doma by ho už nechcela, je zvyknutá na svoj kľud, ale takto je to príma. Chodia spolu na výlety, veľa toho spolu precestovali, len už akosi zostarli. Ešte pred dvomi rokmi brázdili Alpy na motorke (!). Padla mi sánka. Babka vyzerala ako obyčajná moravská babka. Až na tú šibalskú iskru v oku. "A nie je vám teraz smutno?" vyzvedala som. Kdeže, veď si zavolajú, napíšu a za nejaký čas sa zase uvidia. Ona sa už teší na deti, vnúčence, domček a záhradku...

Na túto skvelú dvojicu som veru často myslela, keď som sa rozhodovala, či vo vzťahu na diaľku zotrvám. Má mnohé nevýhody, to je jasné. Ale aj výhody. Nehrozí v ňom nuda všedných dní, zvlášť, keď sa do tých pár dní, čo sme v mesiaci spolu, snažíme nahustiť čo najviac spoločných zážitkov.

Predpoveď počasia na moje štyri dni v Zürichu bola katastrofálna. V jednom kuse dážď a psia zima. Na jeden deň sme mali vymyslený ozaj rôznorodý program - od prechádzky mestom a návštevy galérie, cez ikonický hipisácky bar až po večeru s priateľmi. Kristepane, čo si oblečiem?! Aby som v meste nezmrzla, v galérii vyzerala máličko ako intelektuálka, v bare zase aby som nebola príliš prestajlovaná, na nóbl večeri aby som vyzerala žensky a elegantne... a aby ma neboleli nohy!

Vyriešila som to teplou sukňou, popelínovou košeľou a pulóvrom. Keď sa zloží hrubý šál, vyzerá táto nenápadná sivá kombinácia celkom sofistikovane. A ešte: v Zürichu sa nijaké farby a výstrednosti nenosia, rehocem sa pri predstave, ako by sa Berner zatváril, keby som dorazila v niektorom z predchádzajúcich outfitov. Ako panička alebo leopardia cicuška😉.

V legendárnom bare KON-TIKI na Niederdorfstrasse, ktorá je inak plná nových butikov a kaviarní, sme sa mali stretnúť s priateľmi. Berner bol veľmi zvedavý, čo na tento anachronizmus z jeho mladosti poviem. Nuž, musím povedať, že len čo sme vstúpili, ocitla som sa razom v mladosti mojej. Privítal nás hit z roku 1966 Black is Black od Los Bravos! Paráda.

Na prízemí bar preplnený nebol, zato na poschodí, kde bola fajčiareň, bola hlava na hlave. V bare sa dá kúpiť legálny kanabis, asi aj preto prežil. Fajčiareň vyzerala rovnako ako staničné reštaurácie v socialistickom Československu, do toho tie predpotopné fajné pesničky, jednoducho cool miesto.



V daždi sa veľmi fotografovať nedalo, smola, no. Tak ešte fotografia slávnej brány Augusta Rodina Brána do pekla spred zürišského Kunsthausu. Boli sme na fantastickej výstave, mám nádherný umelecký zážitok a v podobe fotografií aj úlovok. Pokračovanie nabudúce...

Outfit:
Sukňa: Zara
Košeľa: Betty Barclay
Pulóver: Mango
Bunda: Kara
Topánky: Vagabond
Kabelka: Zara
Šál: Pologarage

Súvisiaci článok: Instagram Husband
Všetky články o Švajčiarsku v sekcii Švajčiarsko.