"Všetky teraz lietajú do Dubaja, iba ja sa trieskam do Mostu!" frflala som Bernerovi v autobuse. Chlap sa však len blažene usmieval, počúval ma jedným uchom dnu a druhým von. Tešil sa na Most preukrutne, plnil si ďalší zo svojich snov. Už videl tohto roku Terezín, bývalý koncentračný tábor. Tak si vymyslel, že tentokrát chce vidieť poriadne hnusné socialistické mesto, bo takô on veru ešte naživo nikdy nevidel.
Asi som vás prekvapila. Po minulom článku to vyzeralo na reportáže z ďalších čarokrásnych zákutí Slovenska, ibaže na ďalšiu cestu domov sa ešte len chystám. Medzitým sa mi udial Most a musím povedať, že po Terezíne je mojím najsilnejším cestovateľským zážitkom tohto roka. Lebo tie slovenské krásy dôverne poznám a Česko len spoznávam. Takže som bola celkom paf.
Spomínala som, že do Terezína sme šli obaja vedomostne podkutí, presne sme vedeli, čo chceme vidieť. S Mostom to bolo naopak: matne som si len z dobovej telky pamätala, že je to ponuré panelákové mesto obklopené povrchovými baňami a obrovskými rýpadlami. Bola som na tento obraz pripravená, kvôli nemu sme tam vyrazili. Všetko je dnes ale inak a doteraz neviem poriadne zhodnotiť, kde sme to boli, čo sme to my vlastne videli... Bola to ale sila!
Most
Vystúpili sme v absolútnom centre mesta. Už prvý dojem bol... zvláštny. Nijaké námestie, len dlhá, nekonečná trieda s električkami, lemovaná hranatými budovami, ktoré sa nám na prvý pohľad zdali úplne všetky z čias socializmu. Až neskôr vysvitlo, že niektoré sú oveľa novšieho dáta. Rovnako nepekné.
Nenechám si to na záver, napíšem to hneď: urbanistom, čo navrhovali nové mesto, by som pazúre obsekala, tak je ten urbanizmus zbabraný. Otrasná koncepcia bez intímnych mestských zákutí. Architekti sa tiež nevytiahli, samé nasekané škatule. Prečo, súdruhovia, prečo?! Most mi silno pripomínal zábery z východného Berlína alebo (a čo je ešte horšie) z Pripjati, mesta duchov pri Černobyle. No... takáto je realita stavebného slohu zvaného socialistický realizmus.
Na druhej strane sme ale čumeli: mesto je plné zelene, trávniky vzorne vykosené, stromy obriadené, záhony plné kvetov, fasády a strechy väčšiny činžiakov úplne nové. Bohovské dizajnové kontajnery na triedený odpad, aké my v Prahe nemáme. A nikde ani jedna smeť. Všetko čistučké, vypulírované. A kde sú bane, rýpadlá a prach???
Prišli sme predpoludním, nikde ani nohy. Veď vravím: Pripjať. Len prekvitajúca. Chceli sme si dať kávu, kaviareň sme však nikde nenašli. V diaľke sme videli hrad Hněvín, náš cieľ, pobrali sme sa teda rezignovane pomedzi bloky k nemu (áno, v Moste sú mnohé baráky dodnes označené názvom "blok", podobne ako v Terezíne).
Až pod hradom sme objavili malú pekáreň s automatom na kávu. Lepší "potrubák" ako nič, vlietli sme dnu. Prišli ste z Nemecka? Čudovala sa predavačka. Ale čoby, z Prahy predsa. Slovenka a Švajčiar, prirodzene z Prahy, Mostečanda sa od smiechu až za brucho chytala. Zahraniční turisti? V Moste?! Páčili sme sa jej. Hodili sme reč.
Ľudia sú všetci v práci, samozrejme. Väčšina pracuje v neďalekej chemičke, bane sú už viac-menej vyťažené. Nooo, kaviareň asi ani nenájdeme, leda tak hore na hrade. Kto by tu vysedával v kaviarni? Chlapi idú po práci do krčmy a ženy domov, kukať seriály a variť večere. Áno, baráky sú poopravované, byty vykúpené do osobného vlastníctva, ľudia sa starajú. Je to tu aj tak len taký Vidlákov (pani sa začervená), ale ona sa tu narodila a má Most rada. A čože na mesto hovoríme my? Nuž, vravím, sme vlastne sklamaní (pani spozornie). Čakali sme bordel, ponurosť, šeď a našli sme farebné prekvitajúce mesto!
Predavačka nás celá šťastná nasmerovala na hrad. Neklamala som jej, je to tak. O sprasenom urbanizme a architektúre som ale pomlčala, dnešní obyvatelia Mostu za to totiž absolútne nemôžu.
Mesto vyhodené do povetria
Bolo raz na severozápade Čiech jedno výstavné kráľovské gotické mesto, vraj také krásne, že sa mu hovorilo "Český Krumlov severu". Dnes by sa na jeho mieste nepopletal len jeden strelený starší pár, ale valili by sa doň davy turistov. Ibaže mesta už niet. Starý Most mal tú smolu pekelnú, že sa rozkladal na mimoriadne výdatnom uhoľnom sloji. A tak ho vyhodili do vzduchu. S výnimkou presťahovaného kostola kompletne, do posledného domu. Nezostalo nič, len veľká baňa a už ani tá nie je, len hlboký kráter bol, dnes zaliaty vodou. Do hĺbky 75 m sa tam človek kutral v zemi.
Mnohí určite smutný osud Mostu poznáte, ja som o pôvodnom meste veru nemala ani len potuchy. O jeho nevyčísliteľnej historickej hodnote už vôbec nie. Vedela som len, že sa v roku 1975 v Moste udialo zázračné sťahovanie gotického kostola po koľajniciach, v telke sme to kukali. Mala som sedemnásť rokov, brala som to ako ohromne kúlovú vec. Najviac ma mrzí, že som o starom Moste nevedela ešte ani len vtedy, keď sme boli priamo na mieste! Len mi to hlava nebrala: vzácny kostol (národná kultúrna pamiatka), malebný hrad a dole v meste ani len náznak nejakého historického jadra. Hneď po návrate do Prahy som hľadala informácie a veru som bola totálne zdesená.
Takéto neosobné ale udržiavané sídliská sa nájdu všade na svete, aj vo Švajčiarsku, hovorili sme si, my somári, ešte hore na hrade. Pritom sme sa, nič netušiac, pozerali na rekultivovanú krajinu po apokalypse.
Tu kedysi, na opačnej strane vrchu Hněvín, stálo 700-ročné mesto.
Uhlie sa vyťažilo, spálilo, všetko doslova vyletelo hore komínom. Štát vlastne na svojom hlúpom rozhodnutí prerobil. Demolácia starého mesta a výstavba nového sa rovnali ziskom z ťažby uhlia a umelé Jezero Most dodnes stojí Českú republiku ročne niekoľko miliónov korún. Viac o ňom TU.
Teraz by mala nasledovať siahodlhá história Mostu, kto chce, si ju však vyhľadá. Ja len toľko, že väčšinu jeho obyvateľstva tvorili pred 2. sv. vojnou sudetskí Nemci. V čase, keď vláda arogantne rozhodla o jeho zbúraní, ich domy už dávno obývali baníci zo všetkých kútov republiky, ktorým sa veru viac pozdávala podsunutá lákavá predstava nového "třípokojáku" s kúpelňou v novovznikajúcom meste na zelenej lúke. Tým som povedala všetko. Za staré mesto nemal kto bojovať, starousadlíkov bolo málo.
Ale gotický kostol Nanebevzetí Panny Marie bola už prisilná káva. Je jediný svojho druhu v Čechách, to sa vzbúrili historici, architekti, pamiatkári.
Ale gotický kostol Nanebevzetí Panny Marie bola už prisilná káva. Je jediný svojho druhu v Čechách, to sa vzbúrili historici, architekti, pamiatkári.
Presun kostola je zapísaný do zlatej knihy Guinnessových rekordov tisícročia. Bola to určite veľká frajerina - presťahovať celý kostol o takmer kilometer. Poznajúc súvislosti, sa mi to však dnes už také kúlové nezdá.
Poďte sa teda so mnou radšej pozrieť na to najmalebnejšie, kvôli čomu sa do Mostu oplatí prísť, na hrad Hněvín. Aj keď... aj ten je už vlastne dávno zbúraný.
V Moste jednoducho nesmiete veriť vlastným očiam.
Hrad Hněvín
V 11. storočí n.l. pokrývali túto krajinu pod Krušnými horami obrovské močiare (plné hnedého uhlia), cez ktoré viedla kupecká cesta po drevených mostoch. Na tejto ceste založil Hněva z rodu Hrabšicov tvrdzu a pod ňou osadu Pons Gnevin.
Prvá písomná zmienka o kamennom hrade je z 13. storočia. V tej dobe bola už aj osada Most povýšená na mesto.
Preskočím celé stáročia. Po tridsaťročnej vojne v r. 1653 hrad zbúrali samotní obyvatelia Mostu! Jednak, aby sa im doň opakovane nesáčkovali Švédi a druhák, aby mali stavebný materiál na obnovu zničeného mesta. Vyše 200 rokov bol vrchol kopca úplne holý.
Hrad, ktorý sme navštívili, pochádza v skutočnosti zo začiatku 20. storočia. O obnovu hradného areálu sa zaslúžil vtedajší nemecký Spolok priateľov Zámockej hory. Je v ňom hotel, reštaurácia, výhliadková veža a hvezdáreň. Dnes patrí mestu Most.
Na hrade sme si konečne dali výbornú kávu a aj vynikajúci obed. Keďže bol pracovný deň, boli sme niekoľko hodín jedinými hosťami, a tak sme si to užili.
Most určite stojí za návštevu, už len pre ten úžas, ktorý v človeku vyvoláva totálne pretvorená krajina, obrovské továrne všade na okolí, vymazaná história. Je ťažké tomu, čo sa tu udialo, celkom porozumieť.Najviac sme však žasli nad krajinou samotnou, ako sa dokáže zotaviť. Mostecké jazero síce ľuďom ešte neslúži, s radosťou ho však obsadilo vtáctvo, ktorého počet sa z roka na rok zvyšuje. Radí sa medzi nejvýznamnejšie zimoviská vodných vtákov v Českej republike.
Kdeže Dubaj, toto je tá pravá exotika. Čím skutočne nenarážam na početné hlúčiky Rómov, ktoré sme cestou späť v neskorom popoludní stretávali, ale na po mnohých stránkach skutočne veľmi zaujímavú oblasť. O spolužití obyvateľov Mostu ostatne rozpráva vydarený a populárny televízny seriál Most!, ktorý som po návrate samozrejme z archívu ČT celý kukla na jeden záťah. Nájdete ho TU.
Myslím, že už podľa rozsahu článku je zrejmé, že ma návšteva Mostu intenzívne zasiahla. Toto mesto nechá človeka buď to celkom ľahostajným, alebo sa mu dostane pod kožu. Pre mňa je to "dycky Most!"
Outfit
Oblečenie je turistické, vrstvené, vrátane nepremokavej bundy, v ten deň bolo počasie veľmi premenlivé. Áleee, pozor! Hlavným prvkom outfitu sú modro-biele prúžkované ponožky. Taká je totiž vlajka Mostu 😉.
Outfit:
Bunda: Regatta
Džíny: Mango
Pulóver: COS
Šál: Lindex
Kabelka: Zara
Ponožky: H&M
Tenisky: Gant
У Вас очень красивый блог! Очень привлекательные образы. Татьяна
OdpovedaťOdstrániťCпасибо большое, Татьяна!
OdstrániťTrefně napsané. A teď si představte, že jsem se do tohoto města přestěhovala ve svých dvaceti z Krkonoš (!) za svým milým. Z toho šoku jsem se vzpamatovávala dlouho...Nejhorší asi bylo, když pleny sušené na balkoně páchly po naftě ...
Odstrániť