Je to vážne dar z nebies, ak sa vám muž v šesťdesiatke nepremenil na lenivého futbalového sledovateľa s pivom v ruke. Ak ho ešte neopustila chlapčenská túžba stále niečo objavovať a cestovať. Keď mi z ničoho nič zasvietila v mobile otázka: "Ako ďaleko je z Prahy do Theresienstadtu?", vedela som presne, čo Berner práve robí a kam otázka smeruje. Počúva alebo pozerá dokument o Terezíne a chce ho čo najskôr vidieť. Bezpodmienečne.
Trochu ma zamrazilo, priznám sa. Ibaže chlap už bol vo švungu, hneď aj volal: "A to si vedela, že nacisti natočili propagandistický film, predstierajúci, ako sa Židia v ghette ohromne majú?! Veď je to perverzné!"
To som nevedela. Takže som bola okamžite zvedavá. Skrátim. Do Terezína sme šli obaja pripravení, všetko, čo sa dalo nájsť na internete, prečítané. Naplánovali sme si celodenný výlet už od skorého rána, aby sme všetko stihli. Vysvitlo totiž, že ísť do Terezína neznamená len výlet za nedávnou temnou minulosťou...
Panenská pevnosť Terezín
Keď sa povie Terezín, väčšina z nás si vybaví smutné udalosti druhej svetovej vojny. My sme sa ale najprv chceli preniesť o približne 250 rokov naspäť, kedy toto mesto "zemi na obranu a matke ku cti" založil cisár Jozef II. Meno mu vybral na počesť svojej matky, cisárovnej Márie Terézie.
Neďaleko sútoku Labe a Ohře vyrástla od roku 1780 na zelenej lúke najdokonalejšia baroková bastionová pevnosť v Európe s unikátnym obranným systémom a s dokonale zladenými funkciami vojenského mesta. Stavba to bola šialene drahá, v prepočte stála toľko, čo dnešný ročný rozpočet celej EÚ.
Je skutočne iróniou osudu, že vojenské mesto malo pôvodne slúžiť na obranu pred rozpínavým Pruskom. Okolo pevnosti nepriateľské vojská párkrát aj putovali, nikdy na ňu však nezaútočili, jej nedobytnosť bola povestná. Nikdy nedobytej pevnosti sa hovorí panenská. Napokon ju Nemci aj tak brutálnym spôsobom navždy zneuctili. Bez jediného útočného výstrelu.
Hore na mape je Veľká pevnosť - vojenské mesto, dole Malá pevnosť, ktorá bola rovno postavená ako väznica.
Hviezdicovitý tvar hradieb nie je samoúčelný. Všetky uhly, priekopy a obranné pásma majú svoj význam a keďže ide o široký výklad, odporúčam vám stránku www.pevnostterezin.cz, na ktorej je všetko presne popísané. Obranný systém je vymyslený skutočne geniálne.
Stará mapa ukazuje prvé postavené vojenské objekty: kasárne, budovu veliteľstva, sklady pušného prachu, koniarne, nemocnicu, kostol... Postupne sa začali do mesta sťahovať aj remeslá a služby. V čase úplnej prevádzky mal Terezín napríklad 52 krčiem, z toho 11 nevestincov, v centrálnej pekárni sa denne upiekli tony chleba. Jediným obmedzením výstavby bola výška domov, ktorých strechy nesmeli prevyšovať hradby.
Novšia mapa ukazuje vodný obranný systém. Otvorením stavidiel sa dali vodou zaplniť vodné priekopy, ba čo viac - aj umelo vyhĺbené kotliny okolo pevnosti, kde sa dali očakávať táboriská nepriateľských vojsk.
Hradby sú tvorené opornými tehlovými múrmi, držiacimi tony a tony nasypanej zeminy. Do takto skonštruovaného obranného systému by sa delová guľa zvŕtala ako do periny a nič by nezmohla. Malé domčeky na hradbách sú vyústenia dômyselných lomených vetracích šácht (mnohokrát lomených, aby do nich len tak nemohol nepriateľ hodiť granát). Dole sa totiž ukrýva utajená spleť podzemných chodieb.
V pozadí je torzo jednej z dvoch hlavných vstupných brán do mesta - Litoměřickej. Cesta k nej sa kľukatila pomedzi hradby, bolo treba prejsť cez dva mosty ponad priekopy (hlavný bol ešte aj zdvíhací), tadiaľto by neprekĺzla ani myš.
V rámci projektu "Terezín - projekt oživení historických památek", realizovaného v rokoch 2009 - 2015 bolo opravených niekoľko vojenských objektov a preinvestovaných 500 miliónov korún. Dnes sú v nich múzeá s históriou pevnosti a vojenskou tématikou.
Retranchement 5
Retranchementy boli poslednou obrannou líniou pevnosti, ak by sa nepriateľ dostal na bastion (bastiony sú tie naväčšie zemné päťuholníky). Ak by padol on, padlo by celé mesto. Dnes je v jednom z nich informačné centrum a Muzeum Terezína s históriou mesta.
Muž v informačnom centre je načisto vyjavený, že si chceme kúpiť lístky do úplne všetkých múzeí, spravovaných mestom. Neskôr vysvitne, že ak aj niekto do centra páchne, zvyčajne sa pýta len na Muzeum ghetta (objekty bezprostredne spojené s ghettom spravuje Památník Terezín).
Ešte viac je príjemne prekvapený sprievodca podzemnými chodbami. Už veru dávno nikoho nesprevádzal. Hovorí len česky, Bernerovi musím teda prekladať, zato rozpráva s ohromným zápalom nielen o systéme podzemných chodieb, ale aj o pikoškách z prostredia rakúskej armády. Viete, napríklad, prečo boli uniformy obyčajných vojakov tak neprakticky biele? Lebo sa šetrilo aj na farbení látok.
Po útrobách pevnosti sme sa prechádzali len s takýmito kahancami, bol to silný zážitok.
Kavalír 2
Kavalíry sú najvyššie delostrelecké postavenia v pevnosti a súčasť vnútornej obrannej línie. V tomto bývala tiež vojenská pekáreň. Dnes sa tu nachádza výstava života vojakov v 18. storočí so salónmi dôstojníkov, vojenskou kuchyňou, prostými spálňami mužstva...
Tak v tejto časti pevnosti sprievodkyňa ani neverí, že sme neprišli omylom. Opakovane nám kontroluje lístky a napokon nám ide múzeum odomknúť.
Súčasťou múzea je aj expozícia La Grace, venovaná histórii českej moreplavby.
Niekto tu má zmysel pre humor.
Na prázdnom dvore Kavalíru 2 sme krátko pofotili aj outfit, keď som si už tak príhodne zobrala môj vojenský kabátik z vlneného súkna. Po obede pôjdeme po stopách tej oveľa smutnejšej histórie pevnosti a fotografovať budeme už len minimálne.
Jedna z dvoch vnútorných tzv. vodných brán Veľkej pevnosti, smerujúca k rieke Ohře. Táto časť pevnosti je opevnená najmenej, pretože rieka samotná má opevnenie vlastné. Most, prekleňujúci Ohře a smerujúci k Malej pevnosti, bol nepriateľovi prakticky nedostupný. Naopak - tiež bol silnou zbraňou. Jeho oblúky sa dali uzavrieť, čím by sa premenil na priehradnú hrádzu a rieka by sa v momente rozliala po okolitých kotlinách.
Pohľad od nábrežia Ohře ukazuje, aká je zvonku pevnosť vlastne nenápadná, splýva s okolím. Podzemné chodby sú budované tesne nad hladinou podzemnej vody a mesto je zapustené v umelých fortifikačných pahorkoch. Znamená to, že sa dovnútra nedalo ani podkopať.
Znamená to tiež, že ako nebolo možné dostať sa dnu, nedalo sa nepozorovane dostať ani von. Nacisti využili technicky dokonalú vojenskú stavbu na vytvorenie najväčšieho koncentračného tábora na území protektorátu a ani sa nemuseli so zabezpečením tábora príliš namáhať. Dokonalá pasca.
Zapovedané mesto
V pevnosti žije dnes menej ako 2000 obyvateľov, celkovo má mesto Terezín necelých 3000 obyvateľov aj so satelitmi. Neviem, kde tí ľudia boli, okrem občasných skupiniek turistov sme takmer nikoho nevideli. A predsa... na námestí dvojica mužov strihala živý plot. Zo spleti križujúcich sa prázdnych ulíc sa odkiaľsi vylúpla skupinka vykrikujúcich malých chlapcov, aby sa opäť kamsi stratila. Bolo to ako zjavenie.
Na domoch svietili nové ceduľky. Zubár tam má ambulanciu, advokát kanceláriu, ale horné poschodia domov zostali neobývané. Miestami sú tu prázdne celé domy. Mesto je mimoriadne malebné, domy sa postupne opravujú, vyľudnené parky sú priam ukážkovo udržiavané. Aj tak, alebo práve preto, pôsobí Terezín ako mesto duchov.
V jedinej reštaurácii neďaleko námestia, ktorá ako-tak prežíva, si vonku pod dáždnikmi dávame skutočne chutný a pritom lacný obed. Rozprávame sa o ghette, lebo pozorovať nie je čo. Nie je koho. Do poludňajšieho ticha sa odrazu hlasno rozzvučí mestský rozhlas. Neveriacky naň zírame. Pozýva nás na akési predstavenie a vyzýva k ochrane pouličných mačiek. Ľudia tu niekde predsa len musia byť. Pripadám si ako v starom filme, hovorím Bernerovi.
Život sa do zapovedaného mesta vracia priťažko. Predsa len vedomie, že nacisti zaplnili židovským obyvateľstvom úplne každý dom od pivnice až po strechu, kasárne, aj kasematy v hradbách, je ťaživé. Pôvodné obyvateľstvo vysťahovali v roku 1942 a odvtedy prešlo bránami koncentračného tábora viac ako 140 000 väzňov. Zdá sa vám park pred kostolom pre ghetto akosi pripekný, neuveriteľný? Väzni doň nemohli vstúpiť, bol obohnaný drôteným plotom.
Ak by ste v nádhernom slnečnom dni čo len na chvíľu pozabudli na všetky tie hrôzy, ktoré sa tu odohrávali, temná história sa vám rýchlo pripomenie.
Ak by ste v nádhernom slnečnom dni čo len na chvíľu pozabudli na všetky tie hrôzy, ktoré sa tu odohrávali, temná história sa vám rýchlo pripomenie.
Muzeum ghetta
Od momentu návštevy Muzea ghetta sa mi ťažko hľadajú slová. Desivé sú kresby detí, ktoré ako nepoužiteľná pracovná sila, odišli medzi prvými do nenávratna transportmi do Osvienčimu. Ešte desivejšie sú úryvky z terezínskych denníkov, vypovedajúce o pekle v samotnej pevnosti.
Magdeburská kasárna
V časoch židovského ghetta bolo v tejto kasárni sídlo židovskej samosprávy. Práve na jej rozľahlom dvore Židia v obludnom propagandistickom nacistickom filme akože radostne pozorujú futbalový zápas.
Fragmenty z filmu Der Führer schenkt den Juden eine Stadt (Vodca daroval Židom mesto) si môžete pozrieť práve tu. Nebudem vám o filme rozprávať, je skutočne perverzný. V čase jeho premietania bola väčšina protagonistov, predstierajúcich spokojných Židov v Terezíne, už dávno mŕtva.
Na fotografii je replika pôvodnej židovskej ubytovne a inak sa tu nachádza expozícia hudobných a výtvarných diel, ktoré v Terezíne vznikli. Silné sú najmä tajné kresby, ktoré gestapo nenašlo, zobrazujúce skutočné utrpenie v tábore.
Malá pevnost
Cez alej Gavrila Principa (slávny vrah zo Sarajeva bol väznený práve tu) sa dostávame popri Národnom cintoríne do Malej pevnosti, ukrutnej väznice z čias Rakúsko-uhorskej monarchie, gestapa aj komunistov a odkladáme fotoaparáty úplne.
Ak to unesiete, príďte si väznicu pozrieť osobne. Berner si pomaličky prešiel každučkú celu. Ja som to celkom nedala. Najmä ženský dvor ma napĺňal úplnou hrôzou. Čakala som radšej na dvore pri zakrslej jabloni, jedinom náznaku života v zámku smrti. Musím povedať, že sa nám zase raz podarilo byť niekde samotným, sem je skutočne lepšie prísť so skupinou turistov. Prešli sme všetky väzenské dvory a po celý čas nepreriekli ani slovo.
Po odchode vojakov všetkých možných armád je dnes Terezín mŕtvym mestom a jeho obyvateľov trápi nedostatok pracovných príležitostí. Nádejou je turistický ruch, ktorý rozprúdiť by pomohlo zapísanie výnimočnej pevnosti do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Česká republika má však vzhľadom k svojej veľkosti v tomto zozname už nadpriemerne veľa pamiatok.
Istou nádejou bola snaha Maďarska uspieť s nadnárodnou nomináciou habsburgských pevností, či Francúzska so sériovou nomináciou pevností, postavených podľa Sébastiena Le Prestre de Vauban, kam Terezín tiež patrí. Zatiaľ sa neudialo nič. Terezín navštevovaný rozhodne je, väčšina turistov však v rámci poldňového výletu navštívi len Malú pevnosť, prípadne Muzeum ghetta a v meste samotnom nezanechá ani korunu.
Tento článok je neskrývanou a neplatenou propagáciou starobylej pevnosti Terezín. V roku 2020 končí udržateľnosť projektu jej obnovy (opravených bolo len 5 objektov) a s ním aj združenie Terezín – město změny, ktoré sa staralo o obnovu totálne zdevastovaného mesta po ničivej povodni v roku 2002. Ďalej sa nevie, čo bude...
Ak máte radi históriu, zájdite do Terezína vzdať úctu mŕtvym a pomôcť živým.
Dopísané po týždni:
Komentár pani Ivety, ktorej predkovia i ona sama majú/mali k Terezínu osobný vzťah, ma donútil pátrať, ako vlastne dopadli tie najväčšie židovské ghettá v Európe. To celkom najväčšie - varšavské bolo celé nacistami vyhodené do vzduchu, dnes je na jeho mieste moderná pulzujúca štvrť s pamätníkmi ghetta.
Ešte zaujímavejšie je bývalé ghetto krakovské - Kazimierz. Navštívila som ho asi pred dvadsiatimi rokmi, bola to mŕtva, schátralá a veľmi depresívna štvrť. Našli sme tam vtedy zapadlú ošumelú kóšer reštauráciu a po prvýkrát v živote som ochutnala kóšer jedlo. Dnes to podľa portálu objevtepolsko.cz v Kazimierzi vyzerá takto:
Komentár pani Ivety, ktorej predkovia i ona sama majú/mali k Terezínu osobný vzťah, ma donútil pátrať, ako vlastne dopadli tie najväčšie židovské ghettá v Európe. To celkom najväčšie - varšavské bolo celé nacistami vyhodené do vzduchu, dnes je na jeho mieste moderná pulzujúca štvrť s pamätníkmi ghetta.
Ešte zaujímavejšie je bývalé ghetto krakovské - Kazimierz. Navštívila som ho asi pred dvadsiatimi rokmi, bola to mŕtva, schátralá a veľmi depresívna štvrť. Našli sme tam vtedy zapadlú ošumelú kóšer reštauráciu a po prvýkrát v živote som ochutnala kóšer jedlo. Dnes to podľa portálu objevtepolsko.cz v Kazimierzi vyzerá takto:
Památky této čtvrti jsou od roku 1978 zaznamenány na seznamu světového kulturního dědictví UNESCO. Po mnoho let byla Kazimierz spojována s chatrčemi a opuštěnými domy, ale po pádu komunismu se začala vracet k životu. Významně k tomu přispěl Festival židovské kultury a film Stevena Spielberga Schindlerův seznam, ve kterém lze tuto čtvrť vidět. V dnešní době je Kazimierz považována za centrum nočního života. Nachází se zde spousta restaurací, hospod a kaváren, kde od ráda do večera sedí turisté.V Poľsku teda zvíťazil život nad smrťou a ja držím palce aj českému Terezínu. Tamojší ľudia sa fakt snažia.
Dobrý deň Evička tak toto bolo zas niečo výnimočné. Darina Č.
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň, ďakujem. Nebol to ľahký článok...
OdstrániťVýborný článok!!!!! Z.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne, Cica!
OdstrániťDěkuji moc za článek. V Terezíně jsem zatím nebyla, musím se tam vypravit. Zato jsme se spolužáky prožili víkend v pevnosti Josefov, která je Terezínu podobná, ale má méně krutou minulost. Také nebyla nikdy dobývána, místo má zvláštní atmosféru, kterou nedokážu k ničemu přirovnat.
OdpovedaťOdstrániťMusím sa priznať, že som Terezínom doslova fascinovaná. Ako píšeš, k ničomu sa to nedá prirovnať. My sme sa dokonca rozprávali o tom, či by sme tam nešli žiť. Má magickú atmosféru a byty sú lacné. Cez deň, keď svieti slniečko... Neviem, či by som v Terezíne dokázala stráviť čo len jedinú noc... Nedá sa tam v jednom kuse na ghetto nemyslieť. Do článku som napríklad nedala fotografie repliky ubytovania vojakov v Kavalíri 2, Židia boli natlačení aj v týchto vlhkých priestoroch, múzejná expozícia príliš pripomína koncentrák. Tri týždne som žila Terezínom, prečítala si všetky možné príbehy. Napokon som sa ale rozhodla venovať v článku viac priestoru pevnosti ako ghettu. Navštívila som totiž pred rokmi aj Osvienčim a podobnú predstavu som mala roky-rokúce aj o Terezíne, všade sú totiž väčšinou fotografie z Malej pevnosti. V Terezíne je ten šialený kontrast medzi výnimočnosťou urbanizmu a hrôzostrašnou históriou priam omračujúci.
OdstrániťVýlet do podzemia dômyselnosti. Alebo paralelného podsvetia? Stretnutie s ničotou navodené aj zdieľanými pocitmi. Jana K.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Janka, za komentár. Pre mňa je Terezín fascinácia s husou kožou.
OdstrániťMila Eva,
OdpovedaťOdstrániťtak to vypada, ze jedine komentare, ktere nekdy uverejnim, budou k Vasemu blogu. Mam trochu pocit deja vu, protoze opet (jako pri psani minuleho komentare k zenskym pratelstvim) sedim ve vlaku a mam nekolik hodin cas v klidu psat. A presto, ze se zacinam v mysli presouvat do me dalsi (vzrusujici) destinace (Teheran), neda mi to, abych nezareagovala na Vas velmi emotivni clanek o Terezine.
Prizrak Terezina me provazi uz od ranneho detstvi. Prvnim duvodem je dost logicky moje rodne mesto, vzdalene nekolik km od Terezina - Litomerice. A druhym duvodem je to, jak byl Terezin propleten s historii nasi rodiny.
V byte na terezinskem namesti vyrustal muj otec a babicka cbodivala pesky s kocarkem pres Litomerice az do vesnice ke svym pribuznym. Pak se odstehovali a tata jako maly kluk zazival za valky pochody veznu z koncentracniho tabora do nemecke podzemni tovarny Richard, ktera je blizko vrchu Radobyl u Litomeric.
Muj dedecek z matciny strany, vojak z povolani, ktery zazil aktivne obe svetove valky a trpel tehdy dost rozsirenym, lec nikdy nelecenym, postraumatickym syndromem, me sice od utleho detstvi hodiny zasoboval neuveritelnymi historkami z valecnych operaci, ale o Terezinu se skoro nezminoval. Asi proto, ze ho po osvobozeni (pred svym penziovanim) jako vysoky dustojnik ceskoslovenske armady vyklizel. A musel videt veci, o kterych nemel silu mluvit.
Prizrak Male pevnosti byl soucasti i mych skolnich let, protoze jsme uz jako zaci zakladni skoly chodili na pietni akce (u kazdeho hrobu stal jeden "pionyr" s rudym karafiatem a protoze proslovy trvaly hodiny, obcas nejake dite omdlelo) a se skolou jsme navstevovali i pamatnik a muzeum gheta. A staci mi zavrit oci a vybavim si tu hruzu, ktera mi dlouho po navsteve bezela pred ocima.
Takze jsem nikdy nevnimala Terezinskou pevnost z uhlu historickeho, architektonickeho - vse prekryval prizrak doby protektoratu.
A mam velmi smisene pocity, co se moji pripadne navstevy budoucnosti tyce. Proste nevim, jestli bych na to sebrala odvahu, prestoze verim, ze by stala za to.
Chapu ze Vas to misto a atmosfera tam silne zasahla. A pokud se tam jeste nekdy vydate, vrele Vam doporucuji pridat navstevu Litomeric - skvostneho historickeho mesta (z ktereho, troufam rici si po pravidelnem cteni Vasich clanku, budete unesena!).
Vas clanek se mi velmi libil a trochu nahlodal me presvedceni, ze uz nikdy neprekrocim brany Terezinske pevnosti.
Iveta
Váš komentár ma veľmi zasiahol, opäť nemôžem na nič iného myslieť, ako na Terezín. Vaša babička bola s rodinou pravdepodobne surovo vysťahovaná, či??? A dědeček... uff, tak to musel mať traumu na celý život. Vláčiť malé deti na miesta zločinov, to bolo také typické komunistické. Perverzné, povedal by môj muž. A o zneužívaní obetí nacizmu komunistami by vedeli rozprávať lidické ženy...
OdstrániťCelý čas sa mi od návštevy Terezína preháňa hlavou ten ďalší osud mesta, chápem, že tak ako mne, tak aj Čechom naskakuje husia koža. Nehovoriac o tom, že väčšina terezínskych Židov bola asimilovaná a viac sa cítili Čechmi ako Židmi, minimálne deti určite.
Až Váš komentár ma primäl pozrieť si, ako dopadlo najväčšie židovské ghetto v Európe - varšavské. A čo je s krakowskou štvrťou Kazimierz, ďalším židovským ghettom, ktoré som tiež pred nejakými dvadsiatimi rokmi navštívila. Musím povedať, že ho vtedy chceli vidieť moje dospievajúce dcéry, rovnako ako Osvienčim...
Bola som prekvapená. Príjemne. Ale moje zistenia asi doložím do článku... Život tam zvíťazil nad smrťou. Asi by ste mali do Terezína zájsť. A rozhodne vynechať Malú pevnosť.
Ďakujem za tip na Litoměřice. Je viac ako pravdepodobné, že aj tam zájdem. Synova priateľka je práve odtiaľ :)
Odstrániť