Voľní ako vtáci

Ten nepodarený minulý rok som to mala s emóciami ako na hojdačke. Prvé dva mesiace som bola napriek zdĺhavému a záhadnému ochoreniu dýchacích ciest ešte plná optimizmu, načisto naštartovaná do nového roku, v hlave kopec kreatívnych nápadov. S Bernerom sme sa pustili do objavovania alchymistickej Prahy a Židovského města, tešili sme sa na ďalšie dobrodružstvá. Potom nastúpil úľak, zavreté hranice a jeho prvá zrušená letenka do Čiech.

Môj partner žije a pracuje vo Švajčiarsku. Zoznámili sme sa tam, v tejto krajine som niekoľko rokov žila aj ja. Vídame sa na dlhšiu dobu štyrikrát do roka (na veľké sviatky, letnú a jesennú dovolenku), medzitým sem lieta každý mesiac aspoň na jeden predĺžený víkend. Tento model spolužitia nám obom vyhovuje a zrejme ho nebudeme meniť, ani keď on pôjde do dôchodku. To plánujeme len predĺžiť spoločne strávený čas.




Pandémia prišla ako blesk z jasného neba. Na jar sme ešte verili, že sa všetko čoskoro na dobré obráti. V lete už na pár týždňov aj priletel, toto obdobie plné nádeje sme si veru užili. S príchodom septembra sa nám ale opäť zrútil svet. Dúfali sme, že sa do Vianoc stane zázrak a všetko prehrmí. Situácia sa, bohužiaľ, len zhoršovala a zhoršovala... Na deň pred vianočným odletom mal teda objednané testovanie a bol pripravený aj na desaťdňovú karanténu po návrate. Nepriletel. Pred sviatkami vydalo Ministerstvo zahraničných vecí ČR tvrdý zákaz vstupu cudzincov na naše územie, medzi výnimky Berner nespadal.

 

Keď si človek myslí, že je na tom úplne naprd, spravidla veľmi rýchlo zistí, že iní sú na tom oveľa horšie. Nie sme jediný binacionálny pár, ktorý pandémia rozdelila. Na Facebooku dokonca vznikla skupina "Láska není turistika", členovia ktorej neustále bombardovali ministerstvo, aby udelilo výnimku pre vstup do krajiny aj pre partnerov, nielen pre manželov. Niektoré nezosobášené páry sa nevideli už takmer rok. 

17. novembra 2020 bola konečne udelená výnimka aj pre partnerov, podmienky pre preukázanie partnerstva sú však tvrdé. Nestačia spoločné fotografie, či vzájomná korešpodencia, treba sa preukázať rodným listom spoločného dieťaťa (toto nijakovsky nestihneme), spoločným účtom, spoločným majetkom, nájomnou zmluvou atď. Zistenie, že vlastne nemáme ako preukázať, že sa poznáme už desať rokov, bolo dosť zdrvujúce. Samotné deklarovanie vzťahu ponižujúce, ale nekritizujem ho. Chápem, že to by si len na základe čestného prehlásenia pendloval cez hranice kde-kto.

Vlastne máme šťastie, že žijeme obaja v strednej Európe a pri zoslabení nákazy sme sa mohli vidieť aspoň v lete. 


Berner túto situáciu znáša oveľa horšie ako ja. Ešte nikdy nezažil zatvorené hranice, rady pred obchodmi (dnes vo Švajčiarsku bežný jav), vlastne nikdy nijaké obmedzenia. Ja som odolnejšia, zocelená socializmom, z tých Vianoc som však bola smutná rovnako.

Sviatky napokon dopadli tak dobre, ako to len šlo. Postarali sa o nás naše skvelé deti, ani jeden z nás nebol na Štedrý večer sám, darčeky sa rozbaľovali cez SKYPE, vznikali nečakane milé improvizácie. Napríklad mi zavolali Bernerove deti a spoločne sme mu nahrali vinš ako prekvapenie.


Viem, že táto nenormálna situácia veľmi zasiahla drvivú väčšinu ľudí. Niekto sa bojí o zdravie, iný o prácu, ďalší o rodinu. Málokto je na tom dobre, prežívame strach, hnev, stres, úzkosť. Akokoľvek je však táto doba príšerná, nebude trvať večne, to som si celkom istá.

Nemám nijaký recept na zdolanie úzkosti. Niečo sme však s Bernerom sami pre seba vymysleli. Po toľkých mesiacoch sledovania štatistík, samých jóboviek a zmarených nádejí, sme si povedali, že OK, musíme vydržať do jari, taká je realita. A že si navzájom každý deň povieme aspoň jednu pozitívnu správu

To by ste neverili, koľko dobrých správ vie priniesť každý jeden deň...

 

Nedá mi to... musím ešte toto napísať: pred sviatkami mi jedna moja sledovateľka na Instagrame zaželala krásne Vianoce. Napriek všetkému. Chytila som sa toho a posťažovala si, že budem bez muža. Vzápätí mi prišla odpoveď: vy bez muža, ja bez syna. Pred rokom mi umrel...

Kristepane, čo sú proti tomuto nejaké zavreté hranice! Môžem dennodenne hore ďakovať za zdravé a dobré deti, za láskyplný partnerský vzťah a to ostatné sa časom spraví.

Fotografie sú z tradičnej povianočnej prechádzky na Karlovom moste. Tentokrát ma na ňu vytiahli syn s nevestou, sa im videlo, že už veľmi posmrdkávam depresiou.

 
Atmosféra vyľudneného mesta človeku na nálade nepridá, stačí však, aby vykuklo slnko, nad hlavami zakrúžili vtáci a hneď je tu znovuzrodenie.

Želám vám v novom roku veľa síl a optimizmu!



Outfit:

Kabát: Primark

Nohavicová sukňa: Massimo Dutti

Rolák: Lerros

Čižmičky: Vagabond

Kabelka: Nová kabelka







Baba Slováková

10 komentárov:

  1. Milá Evo, já jako naivní optimista věřím, že tento rok bude lepší než ten minulý. Ať je lepší i pro tebe, pro tvé blízké a vlastně pro každého!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Dášo, ja som tiež presvedčená, že tento rok bude lepší. Tiež Ti želám len všetko dobré!

      Odstrániť
  2. Za obsah atd. souhlas, ale ohoz snad nejhorší, co jsem u Vás viděla, promińte....
    m.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, to je celkom možné. Nemám práve najšťastnejšie obdobie. Ďakujem za komentár.

      Odstrániť
  3. Milá paní Evo. Viem o čom hovorite. Boli sme s manželom rozdelený kvoli kovidu 7 mesiacov. Ako manželia to máme jednoduchšie ale tiež nie jednoduché. Po otvorení hraníc manžel za nami prvý raz letel musel tiež doložiť sobášný list a kopiu mojho cestovného pasu. Sobašný list nemal a fotografia v mobilu ktorú som mu rychle poslala nestačila. Letenku musel prebukovať na další deň a zas cestovať domov pol dňa aby ďalší deň sa tam pol dňa vracal. Stále musíme dokladať negatívný test a počítať s karanténou, minimálně 5 dní po ktorých sa ideme otestovať. Zdravím aktuualne z Grécka a prajem veľa síl. Janina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá pani Janina, súcitím s Vami! Nie je to jednoduché, ale kto to dnes má ľahké? My sa tešíme, že nikto z nás z rodiny neprišiel o prácu, vážne neochorel a tí, čo sme aj ochoreli, sme sa z toho vylízali. Musíme vydržať, tiež Vám prajem veľa síl a ďakujem za spolupatričnosť.

      Odstrániť
  4. Mám na SK mamku, má 80 rokov a často tam musím cestovať. V jari som tam 4 mesiace nebola. Pri prvej návšteve som sa tam prihlásila na prechodný pobyt a to mi potom v jeseni cestovanie uľahčilo. Pravidla se stále menia, pred Vianocami už to zprísnili ale i tak by som vám doporučila aby ste si partnera tiež prihlásili. Inak máte tu krásný optimistický kabát. Janina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, milá Janina. Ospravedlňujem sa za neskorú odpoveď, komentáre sa mi kopia aj na sociálnych sieťach a nestíham. Pokiaľ viem, tak ČR sa momentálne intenzívne bráni prihlasovaniu cudzincov. Musíme vydržať, kým sa situácia nezlepší.

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram