Odkedy som napísala posledný článok, situácia sa prudko zmenila. Ale to už viete. Máme celoštátnu karanténu, pobyt s dieťaťom vonku (kdesi na odľahlých miestach) je síce povolený, ale aj tak sme už niekoľko dní z domu nevystrčili nos. Do práce chodí už iba syn, jedlo objednávame cez donáškovú službu. Počiatočné zavzdušnenie ma už prešlo, opäť som sa rozbehla s prácou a projektujem (home office mám už roky). Koniec ustrašeného sledovania správ, makať mi treba. Jedna vec je strach z choroby, druhá ale je, že tomu nemožno absolútne podriadiť každodenný život. Pracujem teda a nechcem zanedbávať ani blog.
