Túto reportáž má tiež na svedomí Otesánek, môj vnuk. Vyrukoval s tým nečakane, celkom bez zjavného kontextu. Len sme sa tak doma nezáväzne bavili, kam by sme mohli cez víkend vyštartovať. Prehlásil, že on by rád konečne videl legendárnu "Lennonovu zeď".
Bolo to minulú sobotu, akurát vo volebný deň do slovenského parlamentu. Všetci, čo máme občianstvo Slovenskej republiky, sme boli napätí ako hozentrágle a celkom pyšní na to, že sme si svoju nepovinnú občiansku povinnosť už splnili voľbou poštou. Výlet k Lennonovej stene a následne do kaviarne vo Werichovej vile sa mi v taký deň, keď sa od rána už len čaká na večer, videl ako celkom príhodný.
Pôvodne som v súvislosti s voľbami chcela písať o našom vrúcnom vzťahu k Slovensku. Mimochodom - do rána bieleho sme sledovali výsledky volieb na stránke Štatistického úradu SR, oka nezažmúriac. Lásku k otčine nevykoreníš, nech si kdekoľvek. Ja osobne som na Slovensku žila rovných 50 rokov. Po voľbách mi však zostala v ústach čudná pachuť. Nie kvôli výsledkom, tie dopadli celkom dobre.
Z čista jasna sme sa my, zahraniční Slováci, stali podľa dosluhujúceho premiéra SR a početných komentárov na sociálnych sieťach najnovším nepriateľom obyvateľov Slovenska. Lebo sme sa rozhodli voliť, ergo uplatniť si svoje občianske právo.
To zabolí a prepytujem, poriadne naserie. Pretože podľa zákona Slovenskej republiky dvojité občianstvo neexistuje. Aby sme sa nemuseli vzdať toho nášho, slovenského, ani neusilujeme o iné, chápete. Sme predsa v Európskej únii a sme Slováci, toto nám už nikto neodpára. A odrazu sú z nás prašivé ovce, ktoré vlastní nechcú. Musím to ešte rozdýchať, a tak poďme radšej k tomu múru...
Múr Johna Lennona
Lennonovu stenu nájdete na južnom múre Maltézskej záhrady na Velkopřevorskom námestí (oproti francúzskej ambasáde). S odkazom na Johna Lennona sa na nej od 70-tych rokov minulého storočia objavujú verše, nápisy a maľby.
História nápisov na múre záhrady vraj začala už v 60-tych rokoch, kedy sa na ňom zjavovali odkazy pre Jana Wericha, bývajúceho neďaleko na Kampe. V 70-tych rokoch ho zdobili kriedou písané verše, väčšinou milostné. Po smrti Johna Lennona v decembri 1980 ktosi využil prázdnu kamennú dosku na múre a vytvoril z nej malý pomníček. Ľudia k nemu nosili kvety, sviečky, fotografie.
Už na jar 1981 pretreli komunisti stenu zelenou farbou, čo celkom zmenilo jej ráz. Namiesto ľúbostných textov sa tu začali objavovať nápisy s politickým podtextom a každoročné stretnutia Lennonových fanúšikov v deň výročia jeho smrti sa zmenili na protestné akcie proti režimu. Tieto aktivity boli označované ako lennonizmus.
Na fotografii dole je podoba steny okolo roku 1983.
Po revolúcii bol areál vrátený rádu maltézskych rytierov. Tí dali múr opraviť a maliar František Flašar naň namaľoval Lennonov portrét. Pôvodná predstava bola, že sa okolo portrétu budú spontánne maľovať len kvetiny, realita však bola iná. Stena sa neustále menila a portrét úplne prekryli nové a nové nápisy. Niekoľkokrát bola zabielená, aby sa veľmi rýchlo opätovne zaplnila.
Vlani sa pražská Lennonova zeď stala dokonca symbolom protestov v Hongkongu, kde vzniklo hneď niekoľko jej napodobenín. Pri tej skutočnej v Prahe napokon došlo k stretu medzi hongkongskými aktivistami a čínskymi študentami, ktorí svoje výtvory bránili vlastnými telami.
Stena stratila svoje hlavné porevolučné symboly, predstavujúce mier a lásku. Už si na ňu maľoval kdekto kdečo. Vrcholom boli skupiny turistov, ktoré od sprievodcov fasovali spreje a pomachlili ničnehovoriacimi nápismi aj okolité stromy.
Na jeseň minulého roka prešiel múr kompletnou rekonštrukciou a opäť ho zdobí ikonický portrét Johna Lennona a nápisy v tridsiatich jazykoch parafrázujúce názov skladby Beatles All You Need Is Love v spojení so slovami láska a sloboda. Niekoľko plôch bolo ponechaných na odkazy, ktoré tu ľudia môžu napísať ceruzkou alebo kriedou. Sprejovanie je zakázané a miesto je monitorované kamerovým systémom i policajnými hliadkami.
Po prvýkrát v histórii múru uvažuje Praha 1 o jeho vyhlásení pamätným miestom.
Dovetok
Náhoda chcela (nič nie je náhoda!), že mi v stredu zavolal môj nevidomý brat. Či sa mi nežiada byť masochistkou. V ich klube sa premietal dokumentárny film Terezy Nvotovej Mečiar, pre nevidomých aj s komentovaním obrazu. Brat potreboval sprievodcu.
V miestnosti plnej Čechov som bola jedinou Slovenkou, ktorá obdobie mečiarizmu zažila na vlastnej koži. Volali sme ho LenOn, spomínate? Toto ale nemá byť ten pravý záver článku a súvislosť s Lennonovou stenou. Opäť som videla militantné, zúrivé babky demokratky na Pasienkoch, až mi z toho naskakovala husia koža a dvíhal sa žalúdok. Na netolerantnosti k iným názorom sa za tie roky nič nezmenilo, treba mi to ozaj len rozdýchať.
All you need is love. Všetko, čo potrebuješ, je láska. (All you need is svoboda).
Držím Slovensku tuho place a intenzívne naň v týchto dňoch myslím.
Outfit je tak trochu lennonovský, snažila som sa aj o čapicu, aj o okrúhle okuliare. V centre je však šál, ktorý som chcela v národných farbách. Tento má takú kúlovú potlač á la denim plus tie správne lennonovské symboly. Ako sa vám páči?
Autor obrázku "Lennon Wall Prague 1983": David Sedlecký, Wikipedia, CC BY-SA 3.0
Outfit:
Kabát, čiapka, džínsy: Zara
Topánky: Vagabond
Denimová taška: Replay
Šál: Desigual (z e-shopu Different)
Dosahujícího premiéra jste naštvali,že jste ho jako voliči poslali do propadliště dějin. Já bych korespondenční hlasování taky brala, ale obávám se, že to strana, která je u vesla u nás nedovolí.
OdpovedaťOdstrániťŠála se mi líbí (kamarádův syn by prohlásil, že je pro "zastydlé hipísáky").