Hrôzostrašný pohľad sa naskytol stredovekým trhovníkom: cez trhovisko, nazývané Kozí plácek, sa z čista jasna prehnali rohatí!!! Za strašného hukotu a v plameňoch vyrazili smerom na Staroměstské náměstí, aby sa vzápätí rovnako záhadne vyparili. Zostal po nich len pekelný sírny smrad...
Tajuplný dom na rínku
Kozí plácek je dodnes používaný ľudový názov pre maličké Kozí náměstí. Netreba byť ani veľmi dômyselným - miesto dostalo svoj názov podľa pravidelných trhov. Na malebnom námestíčku stojí dom, o ktorom som už na blogu písala. Stával kedysi na okraji Židovského města a zaradený bol do zoznamu barákov, ktoré mala zhltnúť asanácia na prelome 19. a 20. storočia. Tá ho však z dodnes nevysvetliteľných príčin ušetrila.
Povrávalo sa kadečo: vraj to bol zásah najvyššej moci a možno len taký menší zásah moci svetskej. Podľa legendy totiž v dome na Haštalskej 1 úradoval samotný Rabbi Löw. Dom je sám o sebe vzácnym svedectvom, jedným z mála pozostatkov stredovekého židovského ghetta. Dům u Rabbiho Löwa je zapísaný na zozname UNESCO. Do roku 2002 však nikto netušil, čo v skutočnosti vo svojich útrobách ukrýva.
Pri povodni v roku 2002 sa pred domom nečakane prepadla dlažba námestia. Odhalila sa tajná chodba a následne dve pivničné podlažia, doslova katakomby, do ktorých bol vchod z vnútra domu zamurovaný.
Katakomby v sebe ukrývali stredovekú alchymistickú dielňu aj s pecami, obslužnými priestormi a s tromi tajnými chodbami. Práve nimi sa povodňová voda prihnala až na Kozí plácek. Po zdĺhavej a nákladnej rekonštrukcii je tam dnes alchymistické múzeum Speculum alchemiae a my s Bernerom a s Otesánkom sme doň urobili kuk.
Stredovekí alchymisti museli svoju činnosť vykonávať tajne. Časť alchymistických dielní vraj bývala aj v Zlatej uličke na Hrade a alchymisti tu boli od vonkajšieho sveta izolovaní. Nevie sa, prečo. Možno preto, aby sa neprezradilo, čo vynašli, alebo skôr, že nevynašli vôbec nič. Svojho času sa práve alchymisti zo Zlatej uličky proti separácii a neľudským podmienkam vzbúrili. Rudolf II. ich nechal hodiť do Jeleního příkopu medveďom. Ale to som odbočila...
Alchymistickú dielňu na Kozím plácku dômyselne kamuflovala pri vstupe z ulice lekáreň, v ktorej sa aj kadejaké liečivé medicíny, oleje, masti a bylinky predávali. Tým sa mohli vysvetľovať aj výpary z tajného laboratória, ktoré boli z domu cítiť.
Za lekárňou sa nachádza študovňa a návštevná miestnosť v jednom. Sedávali tu veľké osobnosti rudolfínskej doby - Rabbi Löw, Tycho de Brahe, Edward Kelly a dvorný radca a osobný lekár Rudolfa II. Tadeáš Hájek z Hájku.
Razom sme sa ocitli v hlbokom stredoveku, v inom, mystickom svete. V strede miestnosti visí ťažký luster s rohatými tvárami Mojžiša a s alchymistickým zlatom, zberajúci energiu zo štyroch prírodných živlov, vyobrazených v rohoch miestnosti. Luster visí priamo nad hlavnou pecou v podzemí a údajne do nej vlieva energiu.
Postavila som sa pod luster. Niečo na tom bude, lebo som cítila závrať, fakt nekecám.
Túžobne sme hľadeli na okované dvere, už-už sme chceli vidieť tú unikátnu pamiatku v podzemí, ale čakalo nás prekvapenie. Do laboratória sa ide úzkym kamenným schodiskom, ktoré je ukryté za knižnicou! Keď sa hladko odsunul jeden jej diel a objavilo sa schodisko, zostali sme v nemom úžase. Pre 11-ročného Otesánka to bol neskutočný zážitok.
V katakombách sa po povodni našli dochované pece, banky, krivule, náradie, fľaštičky na elixíry. Je tu aj pôvodná sklárska pec, čo sa len dalo, si vyrábali alchymisti a ich učni sami.
Tajné chodby, vedúce z laboratória, slúžili na jeho nenápadné opustenie. Alchýmia bola vo svojej dobe univerzálnou vedou, spájajúcou hmotnú a duchovnú dimenziu. Také bylinky pre elixíry sa nemohli zbierať len tak hocikedy, to bola potrebná vhodná hviezdna konštelácia, či spln mesiaca.
Dômyselný vetrací systém celého podzemia a vzdušná konštrukcia tajných chodieb môžu vysvetľovať, čo sa kedysi počas trhu na Kozím plácku v skutočnosti udialo: pravdepodobne došlo k výbuchu a plameň vyšľahol z dlažby na trhovisku. Tí rohatí mohli byť splašené kozy. Možno aj horiace, chúdence.
Elixír večnej mladosti existuje!
Za reliéfnou kamennou doskou na stene sa našli pôvodné recepty na štyri elixíry - večnej mladosti, lásky, úspechu a pamäti. Pri nich bol aj flakón s elixírom mladosti. Nápoj má po toľkých stáročiach už celkom hustú konzistenciu. Na fotografii dole je to ten v sklenenej schránke.
Dnes sú recepty v kláštore a benediktínski mnísi podľa nich pre múzeum vzácne stredoveké elixíry vyrábajú.
V "lekárni" cestou naspäť si môžete zo spomínaných elixírov vybrať. Cena je vysoká, tekutiny sú ale v ručne vyrábaných sklenených flakónoch. Sme sa s Bernerom rovno vrhli na tú večnú mladosť, ale ups! Mnísi predsa len nápoj podľa pôvodného receptu pripraviť nemôžu. Pôvodne totiž obsahoval aj ópium a to je dnes zakázané. Ovisli nám nosy. Bez ópia?! Kemu to treba!
Nápoj sme teda neokoštovali, omladnúť sme neomladli. Len sme tak trochu pochopili, že sa Rudolf II. po takom dryáku mohol skutočne cítiť ako mladý junec, haha.
Ten červený nápoj vo veľkej krivuli je elixír lásky. Vyrábal sa na báze vína, recept je tiež tajný, ale pozor! Niečo sme sa predsa len dozvedeli. Dával sa do neho kotvičník zemný (česky rovnako kotvičník zemní).
Mrkla som do wikipédie a ľaľa ho: "Kotvičník zemný je jednoročná poliehavá bylina z čeľade
jarmovcovité, ktorá sa často používa v lekárstve alebo v doplnkoch
výživy u športovcov.
Tribulus terrestris sa využíval už v tradičnej starovekej gréckej,
čínskej aj indickej medicíne ako liek proti neplodnosti, impotencii a
erektilnej dysfunkcií."
Outfit dnes nebude, ale verím, že mi to po takejto vzácnej rade odpustíte 😃.Milé láskychtivé cice, keby to u vás ná-ho-dou bolo treba, šup-šup za splnu mesiaca po prírodnú viagru! 😉
Prvý diel o Prahe alchymistickej: Šarlatán
Díky za tuto virtuální exkurzi! V Praze žiji již několik let a Kozí plácek jsem procházela opakovaně, ale příběh o po staletích schované laboratoři mě dosud míjel.
OdpovedaťOdstrániť