Odkedy som napísala posledný článok, situácia sa prudko zmenila. Ale to už viete. Máme celoštátnu karanténu, pobyt s dieťaťom vonku (kdesi na odľahlých miestach) je síce povolený, ale aj tak sme už niekoľko dní z domu nevystrčili nos. Do práce chodí už iba syn, jedlo objednávame cez donáškovú službu. Počiatočné zavzdušnenie ma už prešlo, opäť som sa rozbehla s prácou a projektujem (home office mám už roky). Koniec ustrašeného sledovania správ, makať mi treba. Jedna vec je strach z choroby, druhá ale je, že tomu nemožno absolútne podriadiť každodenný život. Pracujem teda a nechcem zanedbávať ani blog.
Aj keď... rozpracované články o jarných trendoch môžem pokojne zahodiť, módna jar sa tohto roku konať nebude. Vrátim sa teda do konca februára, keď sme s Bernerom a s Otesánkom ešte voľne pobiehali po uliciach a ani vo sne nám nenapadlo, ako sa nám o pár dní život prevráti naruby...
Muzeum alchymistů a mágů staré Prahy
Ulica Jánský Vršek, spájajúca rušné ulice Nerudova a Vlašská, býva takáto prázdna vždy, aj keď to v Prahe inak vrie. Zabudnutý kút Malej Strany ukrýva maličké múzeum, v ktorom sa razom dostanete do rudolfínskej doby.
Poďte teda so mnou do dávnej histórie, do domu U osla a do Kellyho věže s tajomným laboratóriom. V tomto dome najslávnejší alchymista tých čias, magister Edward Kelly, skutočne žil.
Poďte teda so mnou do dávnej histórie, do domu U osla a do Kellyho věže s tajomným laboratóriom. V tomto dome najslávnejší alchymista tých čias, magister Edward Kelly, skutočne žil.
Do laboratória, nachádzajúceho sa na povale domu medzi stáročnými trámami, vedie točité schodisko vo veži, postavené Kellym v 16. storočí. Nazval ho "Špirálou života": dole je široké a smerom k nebesiam sa zužuje. Predraté dubové schodisko je zážitkom samo o sebe, je to najstaršie drevené schodisko v Prahe.
Toto je slávne magistrovo laboratórium. Vlastne len jeho prvá, vstupná miestnosť. Tu vraj kedysi sedávali kadejakí nešťastníci a čakali na zaručene účinné liečivé gebuziny. Ten úplne najväčší zúfalec, šialený cisár ezoterikov, alchymistov a astrológov, Rudolf II. Habsburský, ktorému Kelly nakecal, že mu pripraví elixír večnej mladosti, tu naň dychtivo striehne dodnes.
Rudolfovi II. robia spoločnosť velikáni vtedajšej doby: dramatik William Shakespeare a astronóm Tycho de Brahe.
Musím povedať, že tento priestor ma priam okúzlil. Ako dieťa som u starých rodičov napriek prísnemu zákazu nesmierne rada pravidelne skúmala povalu. Bola plná podobných, pod hrubou vrstvou prachu ukrytých, pokladov. Vrátane v koži viazaných kníh, starých máp a prapodivného skla (starý otec bol učiteľ a inak veľký dobrodruh).
Na ďalšej povale je už skutočné alchymistické laboratórium slovutného magistra. Nuž, skutočné... podfuk je to. Vyaranžovaný. Faktom však zostáva, že pod týmito stredovekými trámami Kelly naozaj tie svoje lektvary kľochnil.
Homunkulus (lat. človiečik)
Starí alchymisti hľadali kadečo, väčšinou náhradný spôsob výroby zlata. Mali však aj vyššie ambície - vytvoriť umelého človeka. Alchymistické spisy obsahovali podrobné opisy, ako z mužského semena vypestovať človiečika. Keď boli koncom 17. storočia objavené spermie, dostali hneď názov homunkulus, lebo podľa vtedajšej teórie vraj obsahovali miniatúrneho hotového človeka, ktorý v ženskom tele len dorástol. Že na vznik ľudského jedinca je potrebné aj ženské vajíčko, zistili vedci až v 19. storočí.
Dovtedy sa však vzdelaní chlapi snažili vypestovať človeka v prostredí imitujúcom maternicu. Hehe, bez žien sa chceli množiť, len raz nechápem, že prečo vlastne 😀. Magister Kelly bol pri pokusoch o zostrojenie umelého človeka (aké prekvapenie) tiež neúspešný.
Šarlatán?
Kto vlastne bol sir Edward Kelley (alebo tiež Kelly či Talbot)? Život legendárneho dvorného alchymistu cisára Rudolfa II. je opradený mnohými tajomstvami.
Angličan Kelley celý život používal univerzitný titul magister, hoci štúdiá na Oxforde nikdy neukončil. Napriek tomu to bol vzdelaný človek a vraj skvelo ovládal niektoré vedné odbory (matematika, chémia, medicína) a svojím vzdelaním sa rád a všade chválil. Niečo vedieť skutočne musel - po neúspešnom štúdiu sa učil za lekárnika. Zaujímal sa o mnoho ďalších oblastí, učarovali mu najmä alchýmia a mágia. Pracoval tiež v advokátskej kancelárii, kde sa dopustil podvodu, za ktorý bol podľa vtedajšieho práva potrestaný odrezaním koncov oboch uší.
Do pevninskej Európy sa dostal ako médium. Tvrdil o sebe, že sa dokáže rozprávať s anjelmi. Ľudí fascinoval aj svojím zjavom - bol vysoký, štíhly s dlhými vlasmi a bradou - učinený černokňažník. Napokon zakotvil v Čechách. Údajne zázračne vyliečil veľmoža Viléma z Rožmberka z ťažkej choroby a jeho sláva sa začala rýchlo šíriť, až sa o ňom napokon dopočul aj cisár.
O milom magistrovi sa povráva kadečo, údajne bol aj špiónom kráľovnej Alžbety I. Isté je, že cisárovi sľúbil dodať látku schopnú premeniť bezcenné kovy na zlato a súčasne slúžiacu ako elixír mladosti, nazývanú Kameň mudrcov. Kelly jej hľadaniu zasvätil celý svoj život a asi aj veril, že dosiahne nedosiahnuteľné.
U dôverčivého cisára sa mu zo začiatku ohromne darilo, potichúčky rozmnožoval svoj majetok, dokonca získal titul rytiera a palác na dnešnom Karlovom námestí s príznačným menom Faustův dům. Postupne si to však pokašlal a cisár ho dal uväzniť na hrade Křivoklát.
Vsuvka: na Křivokláte nesedel v nijakej temnici, obýval byt vo veži. Dnes ten byt hrad ponúka turistom na prenocovanie. Noc na Křivokláte v Kellyho apartmáne sme mali s Bernerom naplánovanú na túto jar... ups, tak asi niekedy inokedy... ale túto srandu sem napíšem: pýtala som sa ho, či sa mi v noci na hrade nebude báť, však tam budeme celkom sami. A on mi na to, že nie veru, veď hrad predsa určite zamknú! Aúúúúúúú!
Kelly sa zo zamknutého väzenia pokúsil utiecť na lane, spustenom z okna. Roztrieštil si nohu a museli mu ju amputovať. Cisár ho dal teda zavrieť na hrad Hněvín v Moste (písala som o ňom TU), kde sa Kelly rozhodol, že utečie druhýkrát. Zase po lane do hradnej priekopy a zase si dochrámal nohu. Tú zdravú. Cisár mu síce udelil milosť, magister sa však stal úplným mrzákom a asi mal aj veľké bolesti. Sám sebe napokon namiešal dokonalý elixír. Elixír večného spánku.
Pokračovanie o Prahe alchymistickej nabudúce... Keď budú lepšie časy a navštívite toto múzeum, nevynechajte ani kaviareň Kellyxír vo dvore. Takto to tam šumne vyzerá:
Na rozlúčku ešte vtipná replika slávneho obrazu "Rudolf II. ako Vertumnus, rímsky boh ročných období" (1591 – 2) od Giuseppe Arcimbolda v Kellyxíre:
Outfit
Dnes z outfitu veľa fotiek nemám. Cvakal Berner a ten už akosi nedovidí. Túto fotografiu som si pripravovala ako titulnú fotku, pokým som sa jej lepšie neprizrela... Aspoň máte niečo na zasmiatie.
A to kýho výra zo mňa trčí???
Tak aspoň jedna normálna fotka s jednoduchým a pohodlným vychádzkovým outfitom.
Outfit:
Kabát: Zara
Pulóver: Mustang
Džínsy: Mango
Kabelka: Haily´s
Tenisky: Vagabond
Nikdy jsem tam nebyla, i když ta věž mě lákala, ale připadalo mi to jen jako záležitost pro turisty. Děkuji, že jste mi ukázala interiér, vydám se tam taky, až to bude možné. Držte se v těchto dobách. Srdečně zdravím Hana Praga magica
OdpovedaťOdstrániťMuzeum som objavila uplnou nahodou a bolo skvele. Ma svoju atmosferu. Ak niekedy znovu budem v Prahe, chcem ho opät navstivit.
OdpovedaťOdstrániťMačka z blogu Kaviareň u mačky