Tohto roku nám kvôli daždivému počasiu Alpy nevyšli, vlani ale hej. Keď som v minulom článku ukazovala výhľad na kopec, pod ktorým som kedysi niekoľko rokov žila, spomenula som si, že ešte kdesi vlaňajšie fotky z neho mám. Stansernhorn je láska na celý život.
Stansernhorn
Hora Stanserhorn nie je na alpské pomery nijakou ozrutou, meria len 1898 m n.m. Keď však vojdete do mestečka Stans, ktoré pod ňou leží, ohúri vás svojou majestátnosťou. Rastie do neba z roviny a v zime skrýva slnko už o jednej poobede.
Keď som do Stansu prišla po prvýkrát a vyviezla sa lanovkou na vrchol hory, podlomili sa mi kolená. Je tam jeden z najvychýrenejších výhľadov na Alpy. Na trojtisícovky, asi tak 100 km alpského reťazca. Po štítoch sa neustále plavia oblaky a z údolí stúpa para. Ako keby ste sa dívali na živý organizmus.
To som si vtedy povedala, že túto horu raz určite zdolám na pešo...
Ten výhľad je 360-stupňový, takže z vrcholu dohliadnete až na 10 alpských jazier. Nie div, že tu bola v roku 1893 postavená prvá zubačková lanovka v Európe a jej stará stanička je v Stansi dodnes.
Zubačka premáva približne do polovice kopca, potom sa prestupuje na kabínkovú lanovku s hornou otvorenou palubou. Bola že to veľká sláva, keď sa táto novinka, nazvaná Cabrio, začala budovať, to som ešte bola v Stansi.
Na fotografii je v údolí Stans, za ním hora Bürgenstock, o ktorej som písala minule. Aj s jej presláveným hotelovým rezortom. Za ňou sa rozprestiera jazero Vierwaldstättersee.
V otočnej reštaurácii Rondrama (otočí sa za 45 min.) sa podávajú miestne alpské makaróny, ktoré sa mimochodom môj syn v miestnej škole naučil perfektne variť.
Stanserhorn je považovaný za posvätné a silne energetické miesto. Jeho energetický potenciál sa vraj približuje energii mexickej Mesačnej pyramídy v Teotihuacáne, čo je tiež považované za hlavný dôvod, prečo sa v tak malej nadmorskej výške môžu objaviť príznaky výškovej choroby a nevoľnosti.
Tak čo myslíte, vyštverala som sa napokon pešo na tú horu?
Veruže vyštverala! Nemala som vtedy dobrý deň, vlastne som bola veľmi nešťastná. Navyše ten deň bol mimoriadne horúci a dusný. To som však už bola rozhodnutá, že mi švajčiarske dobrodružstvo stačilo, že sa vrátim domov, a tak bol vlastne najvyšší čas pokoriť tú horu, ktorá ma vždy lákala, dráždila a kradla mi slnko.
Pobrala som sa celkom sama a ten pocit víťazstva bol na nezaplatenie.
Neskôr som ešte zašla aj na náprotivný Bürgenstock a keďže aj ten bude asi magický, život sa mi obrátil naruby a do Švajčiarska napokon chodievam každý rok až dodnes.
Súvisiaci článok: Návrat k prvému rande
Všetky články o Švajčiarsku: Švačiarsko
Pozrite si video na Instagrame:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)
Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba