Pasieš, Kubko, pasieš? Ej veru pasiem, Maťko, pasiem. A ty pasieš, Maťko, pasieš? Pasiem, Kubko, pasiem... Nuž a kdeže sú nám ovce?!
Na kultovú rozprávku Pásli ovce valasi, nahovorenú nezabudnuteľným hlasom Jozefa Krónera, sme si s Evou raz-dva spomenuli, len čo sme v Hronseku otvorili kufor auta. Prvý outfit sme už mali nafotený, však som sa v ňom nahodená priviezla. Veselo sme si drukovali, ako nám to dobre ide. Fotíme ďalej? Fotíme! A kufor prázdny.
Hlavná vec, že som trepala náhrdelníky (súvisiaci článok TU), zladené pekne s prsteňmi. Handry som však zabudla u Evy doma.
Nuž a kdeže sú nám outfity???
Niesla som z Prahy hebunký béžovo - smotanovo prúžkovaný pulóver. Tak niekedy nabudúce... Prizrela som sa v zúfalstve lepšie kamoške a rovno vyzliekla tú. Náhrdelník sa mi hodil aj k jej pulóvru. Prúžky ako prúžky. Keď už raz v tom Hronseku sme, prejdeme všetky známe stavby a fotíme ďalej!
Aspoň vidíte, že ku dvojke sukňa + členkové boty sa dá obliecť ozaj hocičo, pokiaľ máte tie správne doplnky.
Drevená zvonica v Hronseku
Zvonica v Hronseku bola postavená v roku 1726 spolu s kostolom, ktorý vám ukážem v budúcom článku.
Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných
prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými
kolíkmi. Bez jediného klinca.
7. júla 2008 na 32. zasadnutí Výboru UNESCO v kanadskom Quebecu bol kostol aj so zvonicou zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Dúfam, že som vás na kostol dobre nabastvila, budú fotografie aj z interiéru, Eva má totiž svoje skvelé známosti.
Kým sa však do slávneho kostola vypravíme, ukážem vám úplne najstaršiu hronseckú stavbu, ktorú si ja osobne pamätám ako ruinu.
Vodný hrad v Hronseku
Goticko-renesančný nížinný (vodný) hrad v Hronseku je najstaršou
zachovanou dvojpodlažnou kamennou stavbou na Slovensku. Vystavať ho dal
rod Géczyovcov v 14. storočí.
Žil tu napríklad
otec známej „levočskej bielej panej“ Juliany Korponayovej - Géczyovej,
ktorá bola nespravodlivo obvinená, že počas obliehania Levoče kurucmi
otvorila obliehateľom brány, za čo ju po krutom mučení stihol trest
smrti sťatím.
Od konca 17. storočia slúžil vodný hrad
ako evanjelická modlitebňa, pôsobil tu aj známy slovenský evanjelický
farár a spisovateľ Ján Simonides. V súčasnosti je hrad po dlhom období
chátrania v súkromných rukách a v citlivej rekonštrukcii, čo sa v dnešnej dobe rovná malému zázraku.
Dvanásť rokov vybavovania, štrnásť rokov roboty a zhruba päť miliónov eur z vlastného vrecka. Toľko bolo treba banskobystrickému podnikateľovi Stanislavovi Rajnohovi, aby so spoločníkmi vrátili pôvodnú tvár chátrajúcej ruine hradu s bohatou históriou.
Outfit:
Sukňa: Pietro Filipi
Pulóver: no name (vyzliekla som priateľku)
Kabelka: no name (tiež som o ňu obrala priateľku)
Náhrdelník: Blanka Šperková (Teo Gallery, Národná ulica, Banská Bystrica)
Prsteň: Milan Tittel (Teo Gallery, Národná ulica, Banská Bystrica)
Topánky: Vagabond
Čiapka: Zara
Pekne si to dala. Vodný hrad má osobitné čaro. Potešila som sa. Norika
OdpovedaťOdstrániťZvonička i kostelík jsou úžasné a hrad musím také navštívit mám ráda staré kamenné stavby. Díky za tip.
OdpovedaťOdstrániť