Tak som sa predsa len odhodlala. Napísať tento článok a zverejniť fotografie. Už tu párkrát v komentároch padla zvedavá otázka, ako bývam. No ako asi? Ako svetobežník. Za posledných desať rokov žijem už v tretej krajine, v treťom byte, nie je to nijaká sranda. Vláčiť tých svojich päť slivák kade-tade. Nijaký luxus nečakajte.
Žobráčňa
Na fotografovanie outfitov nie je momentálne vhodné počasie. Buď leje, alebo je aspoň pekne hnusne, ergo sivo, sychravo. Pokoja som aj tak nemala, na blog času nebolo, zúrili u nás mohutné oslavy: až štyria členovia rodiny mali narodeniny. Zaujímavé: idú po sebe pekne deň po dni. Dvaja v starom roku (jeden je silvestrovský) a dvaja hneď z tejto strany roka (jeden je novoročný). Mám plný dom tvrdohlavých Kozorožcov a nijaké leháro ani po Vianociach. Jeden z mulačágov sa konal priamo u mňa a konečne sa dostávam k meritu veci: sláva, upratala som po sviatkoch byt!
Domov sú ruky, ktoré si na ňom môžeš aj zodrať.
Ako teda bývam? Zahniezdená som v pražskom nájomnom, slnečnom, podkrovnom, poriadne zánovnom byte, rekonštruovanom pred dvadsiatimi rokmi. Byt v Prahe som hľadala cez internet, sediac v nádhernom prostredí švajčiarskych Álp... a bola som zúfalá. Potrebovala som niečo malé (otázka ceny) a dispozične priam geniálne. Vhodné pre dospievajúceho syna a starnúcu matku. Ak poznáte pražské byty, tušíte, že moja predstava bola načisto nesplniteľná. Chcela som navyše niečo výnimočné, veď som bola zvyknutá na Nízke Tatry, na Alpy, na výhľad. Hľadala som dva mesiace, šporovala peniaze na presťahovanie a našla som!
Dispozične je dvojpodlažný bytík vyriešený ozaj senzačne: na "prízemí" je miniatúrna predsieň, synova samostatná izba, pomerne veľká kuchyňa, ktorú využívame i ako obývačku s jedálňou... a kúpelňa s WC. Z obytnej kuchyne sa ide mlynárskymi schodmi do horného priestoru, ktorý je len môj: mám tu pracovný kút, spálňu, v osobitných miestnostiach minišatník a WC s umývadlom. A hlavne terasôčku maličkú s výhľadom pre bohov: priamo na Pražský hrad a Strahovský klášter.
Takže paráda, veľká radosť, ibaže kvalitka tak trošku pokuľhávajúca. Dvere dubové, rustikálne, nekvalitné, tie sa mi nepáčili ako prvé. Parkety pravé, najväčšiu slávu však už majú za sebou. Kuchynská linka holt dvadsaťročná, nemoderná. A ja bez peňazí, na vrážanie prachov do (cudzieho) bytu ani pomyslenie.
Takže paráda, veľká radosť, ibaže kvalitka tak trošku pokuľhávajúca. Dvere dubové, rustikálne, nekvalitné, tie sa mi nepáčili ako prvé. Parkety pravé, najväčšiu slávu však už majú za sebou. Kuchynská linka holt dvadsaťročná, nemoderná. A ja bez peňazí, na vrážanie prachov do (cudzieho) bytu ani pomyslenie.
Viete, že v skutočnosti babinec bol kedysi názov pre predsieň kostola, kde sedávali babky žobráčky? Taká žobráčňa to je.Svoju žobráčňu som začala zveľaďovať okamžite. Najprv som vymaľovala (osobne). Ak si celkom neviete predstaviť, čo je to byť bez peňazí, vedzte, že som jeden mesiac kúpila jednu farbu a až ten ďalší som naškriabala na inú. A tak postupne. Pomaly dievčence rastú. Budovala som domov a to vám je motivácia ako sviňa.
Náš hlavný obytný priestor musí obsiahnuť veľa funkcií a všetko sťažujú strešné šikminy. Pôvodnú vanilkovú kuchynskú linku i stenu okolo nej som natrela akrylátovou umývateľnou metalickou farbou, imitujúcou zhrdzavené železo. Ku tomu zašlému dubu som jednoducho zvolila tak trochu inustriálny štýl. Pohovka je originál z 30-tych rokov, mám ju zadara a má bohovský úložný priestor asi ako menšia skriňa. Je to zároveň hosťovské lôžko.
"Divadelné závesy" v kuchyni sú zvyškom zo závesov, ktoré som krvopotne kúpila do svojej izby. Z núdze cnosť, ale tak som si na ne už zvykla, že ich hádam ani nebudem meniť. V tejto miestnosti je nový len stolík a matrac na takmer storočný gauč, inak je zariadená buď vetešou zo starých bytov alebo vecami z blšáku.
Stoličky v jedálenskom kúte som našla v byte, ktorý som pripravovala pre rekonštrukciu. Majiteľ ich chcel vyhodiť. Sú to originálne 30-te roky aj s patričnou patinou. Asi by som mala konečne dôkladne vyleštiť ten chróm, ibaže mne sa tá patina páči. Čierny regál som kúpila vo Švajčiarsku cez bazárové stránky za smiešnych 12,- švajčiarskych frankov, to sa nám ho oplatilo rozmontovať a zobrať so sebou. Spomienkou na Alpy je aj tienidlo lampy z umelej kravskej kože, Tatry nám zase pripomínajú ľôniky (pijačky) na pálenku.
Mať aspoň jednu čiernu stenu v byte je otázka osobnej cti. Som škorpiónka, milujem temné jaskyne.
Z mojej pôvodnej rozsiahlej knižnice zostalo len žalostné torzo. Keď som opúšťala svoj veľký byt, na knihy som povolala príbuzných. Hádzali ich do kufrov áut ako teplé chleba. Za dve vrchom naložené káry si ich odviezli. Nebanujem za nimi, niekomu som urobila obrovskú radosť. Zato dedičný mosadzný zvonček, ktorým ku vianočnému stromčeku privolávali ešte moju mamu, vláčim všade so sebou.
Dolná miestnosť je teda industriálna, s prevažujúcimi tmavými farbami. Jej okno je obrátené na juhozápad, takže býva zaliata slnkom. Horná izba má však presklenú stenu severovýchodnú, tu kraľuje krémovobiela. Zariadila som ju v boho (bohémskom) štýle, čo znamená miešanie moderného nábytku s etnickými a rustikálnymi doplnkami. Je to vyložene ženský štýl.
Priestor ovláda ručne vyšívaný bavlnený bucharský koberec z Uzbekistanu, mám tu rôzne suveníry z dovolenky v Thajsku, africké artefakty a najmä drobné predmety po mojich starých rodičoch i po rodičoch. Čierne koženkové kreslo s podnožkou je opäť úlovok pôvodne určený na vyhodenie. Tentokrát sú to roky šesťdesiate. To čierne pod posteľou sú úložné boxy na veľkú zbierku mojich handier, biely regál ukrýva kabelky.
Sneh sme tu mali počas sviatkov len jeden deň. V pozadí sa črtá Pražský hrad.
Moja izba má zaujímavý, nepravidelný tvar s lomenými stenami, jedna je dokonca oblúková. V izbe sú vstavané dva kumbály s dverami. V jednom je už na blogu preslávený bojler so šatníkom, v druhom wecko s umývadlom, čo mať pri spálni je neskutočná výhoda.
Pri schodisku je umiestnený pracovný kút, ten je jediný vybavený úplne novým nábytkom, predovšetkým poriadnou ergonomickou stoličkou.
Terasa je momentálne úplne vyzmáčaná, zase leje. Tak dám jej starší obrázok z jesene. Najprv som bola sklamaná, že je obrátená na severovýchod, väčšinou je zatienená. Musela som tomu prispôsobiť výber rastlín. Len čo však prišlo prvé horúce pražské leto, pochopila som, aké mám šťastie.
Synovu izbu sem nedám, aj tak vyzerá skôr ako dielňa a je to jeho kráľovstvo. Chystám sa ešte na vylepšenie kúpelne. Tiež je nemoderná, na veľké šťastie je ale obložená tými najobyčajnejšími bielymi obkladačkami, to je dobrý základ na zútulnenie.
Popri toľkom gruntovaní a aranžovaní ma jednoducho náhle pochytil nový kreatívny záchvat. Začala som všetko fotografovať. Uff... interiérová fotografia je riadny zaberák, ešte sa to len učím. Vytvorila som si na Instagrame osobitnú stránku len pre interiérové fotky a dekorácie, mám novú hračku!Čože som tak odrazu dala fotografie môjho bytu? Lebo nielen to, ako sa prezentujeme na ulici, je dôležité. Oveľa dôležitejší je náš domov. Je mi jasné, že môj bohémsky štýl sa vám nemusí všetkým páčiť, ale moje deti to tu milujú. Koniec-koncov: doslova som uplietla, prepytujem, z hovna bič.
Ďalšie fotografie na Instagrame: moj.babinec
Zdravím! Klobúk dolu pred vami, ten byt je suprový. Zariadiť byt nábytkom z druhej ruky vie málokto. Vám sa to podarilo parádne. Bodaj by nie, veď ste od fachu. Ak má človek vkus a vie to, vdýchne bytu dušu a ten váš ju má a poriadnu. Mne sa veľmi páči, dávam plný počet bodov.
OdpovedaťOdstrániťV novom roku prajem zdravie a zdravie a ešte raz zdravie a to ostatne zvládnete ľavou zadnou.
Veľmi pekne ďakujem, Sajka! Kreslím ja onakvejšie interiéry než je tento môj. Život ma však naučil ďakovať za to, čo mám a byť spokojná. Niekedy sa v duchu na klientoch bavím: chcú všetko to najlepšie a čo najväčšie a nazdajú sa, že keď to už bude hotové, sadnú si s pohárom whisky, budú sa kochať západom slnka a budú naveky šťastní. Ibaže takto život nefunguje. Ďakujem za novoročné prianie, veru tak - ak bude zdravie, bude všetko. Naspäť prajem presne to isté!
OdstrániťPosílám novoroční pozdrav a přidávám se k Sajce, váš byt je inspirativní, zajímavý a já jsem nevěděla, co si mám prohlédnout dříve. Opravdu je vidět, že máte vkus a styl. To není otázka peněz. Vytvořila jste si krásný domov. Omrknu i Instagram. Přeji v novém roce vše dobré a zase vás moc ráda navštívím. Letos se i já dožiju (teda doufám) 60 let a tak se k vám chodím inspirovat a zdá se mi, že se mám ještě na co těšit, tak moc díky Jindra
OdpovedaťOdstrániťDěkuji, Jindro! Som rada, že sa Vám ten môj výtvor páči. Domov tvoria doplnky a tie najlepšie mám už mnohé roky. Nábytok naopak dávno považujem za vyložene funkčnú vec. Mala som svojho času aj luxusnú koženú taliansku sedaciu súpravu... a narodil sa syn. Stihol ju totálne zničiť :)
OdstrániťŽelám krásny nový rok a tú 60-tku si užite!
Nejdřív Vám chci popřát další úspěšný osobní i blogerský rok a hlavně ať neztratíte ten klidný optimismus, který z Vás vyzařuje.
OdpovedaťOdstrániťPotom Vás hned musím pochválit za tento příspěvek. Tím jste si mne úplně získala.
Líbí se mi stejné věci jako Vám. Papírová vánoční hvězda (já mám teď nad hlavou žlutooranžovou), bílé závěsy, přehozy, přírodní dekorace, nábytek z druhé ruky. Mohla bych k Vám jít hned bydlet a cítila bych se jako doma. Chodím sem na blog nakukovat pravidelně a tenhle příspěvek je přesně to, co mi tu chybělo. Po odhalení Vašeho bydlení mám pocit, že Vás znám osobně. Prosím pokračujte v této činnosti. Já Vás sem budu chodit obdivovat.
S vřelým pozdravem Mayda.
Oje, veľmi ste ma potešili, zo srdca ďakujem. Nouze naučila Dalibora housti... a tak som si bytík postupne zveľaďovala za veľmi lacný peniaz. Viem, že má svojskú osobitú atmosféru, ale že sa až tak bude páčiť?
OdstrániťPopri upratovaní som sa sama inšpirovala, odfotila ho, ale nejako som s ďalšími článkami na túto tému nepočítala. Len s fotkami na Instagram. Budem sa musieť nad tým zamyslieť, možno by ozaj boli zaujímavé články napr. ku sviatkom, keď byt dekorujem tak či onak.
Tiež Vám želám, Maydo, úspešný rok 2019!
Vy na to prostě máte oko. Kdo umí, ten umí... Paráda. Tenhle článek bude jistě vysoce sledovaný, lidi jsou zvědaví jak opice. Ani já nejsem výjimka :-) Zajímavé by jistě byly i tématické články - kdysi jste dávala boty - např. kabelky, šátky, šperky. Sezónní šatník atd. I když jsem odlišné barevné typy i postavu mám jinou, vždycky si něco odnesu a nějakou inspiraci pro sebe vyzobu. Sleduju vás moc ráda! Eva
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne za pochvalu! S tými tématickými článkami... hm, budem o tom premýšľať. Ten s topánkami bol nejako vyprovokovaný čitateľkami /čo si šik obúvať, keď nás nohy bolia?/, ale vyťahovať zbierku kabeliek? Popremýšľam. Mám ich skutočne veľa a ešte viac tých šálov a šatiek. V každom prípade ďakujem za tip na témy. Srdečne pozdravujem, Baba
OdstrániťMoc hezké,vkusné,útulné!!!!! Anežka
OdpovedaťOdstrániťVeľmi pekne ďakujem, Anežko!
OdstrániťNádhera, Evi, nic méně jsem u Tebe nečekala. Stěhuji se k Tobě. Marie
OdpovedaťOdstrániťTak hybaj, Maruško, ale budeš spať v kuchyni :) Veľmi pekne ďakujem!
OdstrániťKeby som ešte mala možnosť zariaďovať si nový domov, určite by som si objednala Vaše služby. Je to krása. Pri týchto fotkách mi docvaklo, prečo sa mi páči Váš štýl obliekania. Vy totiž v interiéroch aj v obliekaní dokážete naplno využiť čo Vám bolo dané. Mnohé z nás sa "premaľovávajú" do inej podoby, nosíme farby, ktoré nám nesvedčia, v bytoch búrame priečky, prestavujeme... A často možno úplne zbytočne. Nie je umenie minúť na to kopu peňazí, ono niekedy ani tie nezaručia, že výsledok bude vyzerať dobre. Bez ohľadu na to, že mne osobne sa staršie nábytky s príbehom a atmosférou páčia a tie šikminy ešte viac - vždy som chcela mať podkrovnú izbu s drevenými hradami - myslím, že aj keď dostávate zadania na ultramoderné interiéry, tak to má nápad, atmosféru. Holt, kdo umí... my ostatné len čumíme:)
OdpovedaťOdstrániťA ešte otázočka. Nepamätáte si prosím, kde ste kupovali tú bielu ergonomickú stoličku pri počítačovom stolíku? ďakujem
Veľmi pekne ďakujem. Dostala som do vienka cit pre farby a priestor, ale nie všetky nadania mi boli dané. Mám napríklad veľký problém s jazykmi. Som totálny antitalent, úplné drevo. Snažila som sa naučiť tri svetové, aj sa nimi dohovorím, ale počúvať to, je hrôza. To som ale odbočila...
OdstrániťNielen byt, ale i šatník dopĺňam často vecami z druhej ruky alebo z výpredajov. Vždy si však dobre rozmyslím, kým niečo kúpim. Hodí sa mi to a pasuje ku ostatným veciam v skrini. Nie? Tak neberiem.
Kreslo je od spoločnosti Herman Miller, volá sa Sayl a dizajnoval ho Yves Behar. Kúpila som ho cez akreditovaného partnera v ČR: http://www.cre8.cz