Pôvodne som nasledujúce fotografie chcela použiť na celkom veselý článok o tom, ako sme tri pokročilo dospelé baby tiahli Prahou a vymetali butiky. Lebo bolo ozaj veselo. S odstupom času som však čoraz viacej dojatá pri uvedomení si skutočnosti, že tie dve vetché starenky zo stredného Slovenska ozaj nasadli do vlaku a trieskali sa proti noci do Prahy len preto, lebo chceli byť pri tom mojom jubileu so mnou osobne.
S tými vetchými starenkami som to naschvál prehnala, obe moje šesťdesiatročné priateľky sú zdravé mladice, plné síl a sexi. Teraz nepreháňam. Ibaže... v tomto našom veku predsa len už majú ľudia väčšinou radi to svoje - ticho, teplo, kľud. Nijaké vzrúšo, len nijaké nepohodlie cesty, preboha. Chápete? Ozaj si to vážim, tu sa tíško radujem, že prišli. Aby bolo jasné - obe majú svoje rodiny a obe pracujú.
Osamelosť
Raz som tak zverejnila v skupine na Facebooku anketu: čo trápi ženy po päťdesiatke? Alebo tak dajako, potrebovala som to pre nejaký rozhovor do médií, už ani neviem presne, kam. Začalo to bodrými odpoveďami, ako nikoho nič netrápi, super vek, úplná paráda, brnkačka, konečne sloboda, však vek je len číslo. Dobre sa to čítalo, tá všeobecná eufória. Ako sa tak všetky navzájom podporujeme, potľapkávame po pleciach, veď sme na jednej (i keď už trošku hrdzavejúcej) lodi. Bolo to ozaj príjemné čítanie, hoci som hneď vytušila, že nie celkom o realite. Potom to ale predsa len prišlo. Úprimné odpovede. Problémy s hľadaním zamestnania, napríklad. A napokon výkrik: osamelosť.
Dodnes myslím na tú neznámu osamelú ženu z neznámeho kúta Slovenska, tá odpoveď zabolela. Som totiž človek, ktorý je sám celkom rád. Sama so sebou sa nikdy nenudím, furt mám do čoho pichnúť. Samota však nie je osamelosť, samota je luxus! Ale iba ak ste počas dlhých šesťdesiat rokov ani jeden-jediný deň osamelí v skutočnosti nikdy neboli.
Neviem, netuším, prečo sa tá pani cíti osamelo. Viem len, že mnohé staršie ženy už nemajú muža, ba ani deti, rodinu. Čerta starého ja už tomuto môžem rozumieť, keď to mám inak. Všetko sa však môže zo dňa na deň zmeniť, tak to v živote chodí. Preto je mnohým zrelým ženám tou najsilnejšou esenciou života vrúcne priateľstvo s inými ženami.
Neviem, netuším, prečo sa tá pani cíti osamelo. Viem len, že mnohé staršie ženy už nemajú muža, ba ani deti, rodinu. Čerta starého ja už tomuto môžem rozumieť, keď to mám inak. Všetko sa však môže zo dňa na deň zmeniť, tak to v živote chodí. Preto je mnohým zrelým ženám tou najsilnejšou esenciou života vrúcne priateľstvo s inými ženami.
Ženské priateľstvá
Nemám jedinú celoživotnú priateľku, na to som sa pričasto sťahovala. Zato mám po celom svete niekoľko vzácnych dám, ktoré mi priebežne privial čas a s ktorými je to neprerušená pieseň. Keď sa stretneme, je to takmer rovnaké ako pred rokmi, uvoľnené rozhovory nemajú konca-kraja. Prečo takmer? Lebo sme všetky ozaj dozreli.
Viacej sa navzájom počúvame. Ochota vypočuť, empatia je viac než príval slov, plný múdrych rád. Nesúťažíme, ktorá je väčšou obeťou a viac vydrží, delíme sa najmä o radosti. Keď sa už máme podeliť i o tie starosti, tak s humorom, nuž a potom sa delíme o ozajstné jóbovky. Viete, ako spoznáte, že vás vaša priateľka má naozaj rada? Keď jej oznámite hroznú správu zo svojho života a jej sa podlomia kolená a rozplače sa. Ak v tej chvíli ľutujete najmä ju a nie seba (však vy už o jóbovke nejaký čas viete), máte ju rada tiež.
Prakticky si pomáhame, podporujeme sa. Slovná podpora často nestačí, niekedy treba zdvihnúť aj zadok a konkrétne niečo urobiť.
Skutočne ma tiež teší, že ani jedna moja priateľka nikoho neohovára. Skôr naopak, prajné sú. Keď som sa pýtala na staré známe, dozvedela som sa, že fantasticky vyzerajú a dobre sa majú. Prajeme si i navzájom.
Máločo mi dodá toľko chuti do života než smiech a zábava s priateľkami. S nimi to totiž ide samo, cítitm sa šťastne a uvoľnene a oveľa mladšie, rady totiž spomíname a okmažite šaltujeme do módu "dievčenský internát". Navzájom sa dobijeme neskutočnou energiou.
Čo sme pokúpili?
Evina bielu bundu z umelej kožušiny v Mangu a rukavice na vianočných trhoch (tie sú zobrazené TU).
My dve s Magdou v Mangu leopardie šály a v butiku Keza šály sivé a predovšetkým rovnaké kabelkyyyy. Magda čiernu a ja zelenú. Doma sme si na gauči urobili výstavku a skackali od radosti 😊
Viacej sa navzájom počúvame. Ochota vypočuť, empatia je viac než príval slov, plný múdrych rád. Nesúťažíme, ktorá je väčšou obeťou a viac vydrží, delíme sa najmä o radosti. Keď sa už máme podeliť i o tie starosti, tak s humorom, nuž a potom sa delíme o ozajstné jóbovky. Viete, ako spoznáte, že vás vaša priateľka má naozaj rada? Keď jej oznámite hroznú správu zo svojho života a jej sa podlomia kolená a rozplače sa. Ak v tej chvíli ľutujete najmä ju a nie seba (však vy už o jóbovke nejaký čas viete), máte ju rada tiež.
Píšem konkrétne o tejto panej v bielom kožúšku, čo je inak poriadne odolná nátura.
Prakticky si pomáhame, podporujeme sa. Slovná podpora často nestačí, niekedy treba zdvihnúť aj zadok a konkrétne niečo urobiť.
S Magduškou sme nakupovali všetko dvojmo, rovnaké veci sa nám ľúbili. Všetky tri sme však kvičali rozkošou nad bielou trendovou bundičkou, ktorú má Evina. Sedela iba jej, len ona je pre ňu vhodný typ. Inak by sme nemali problém vybehnúť do ulíc ako tri Biele Medvedice 😊
Máločo mi dodá toľko chuti do života než smiech a zábava s priateľkami. S nimi to totiž ide samo, cítitm sa šťastne a uvoľnene a oveľa mladšie, rady totiž spomíname a okmažite šaltujeme do módu "dievčenský internát". Navzájom sa dobijeme neskutočnou energiou.
Záver nakupovacieho dňa. Tie tašky sú spoločný lup troch veselých babičiek.
Všetky moje dobré priateľky sú výrazné osobnosti, ktoré si nesmierne vážim a mám ich rada. Nerada počúvam také tie nezmyselné sťažnosti na falošnosť či nedajbože zradu priateliek. Ja také nepoznám. Podobné totiž priťahuje podobné a každá priateľka je zrkadlom istej časti vás samotných.
Milé cice, želám i vám obohacujúce ženské priateľstvá. Nikto by nemal byť osamelý, určite máte každá kdesi svoju spriaznenú dušu. Možno len stačí zbaviť sa pohodlnosti, nechať doma všetko tak a sadnúť na vlak. Majte krásny adventný čas!
Čo sme pokúpili?
Evina bielu bundu z umelej kožušiny v Mangu a rukavice na vianočných trhoch (tie sú zobrazené TU).
My dve s Magdou v Mangu leopardie šály a v butiku Keza šály sivé a predovšetkým rovnaké kabelkyyyy. Magda čiernu a ja zelenú. Doma sme si na gauči urobili výstavku a skackali od radosti 😊
Čauko, Evi, opäť som sa raz pobavila. Veľmi jemne a vtipne napísané. A všetko skutočne prežité.Na toto sa tak ľahko nezabúda. Chce to zopakovanie....Pochopila som až teraz, náročnosť Tvojej práce. Zaujímavej, ale náročnej a Tebou zvládnutej, ľavou zadnou...obdivujem Ťa, ako to všetko stíhaš s úsmevom na tvári.Ešte raz vďaka.
OdpovedaťOdstrániť...baby zo Slovenska
A ktorá že mi píšete? Magda či Eva??? Podľa štýlu tipujem na Magdušku :) Moja, je to ešte ťažšie, než si myslíš. A ľavou zadnou už vôbec nie. Ale baví ma to, naozaj. Jasné, že to chce repete, furt ste tu vítané. Vieš, z čoho som v skutočnosti tak dojatá? Si píš, že mi Slovensko, Banská Bystrica a starí priatelia hrozne chýbajú. Rovných desať rokov sa túlam po svete. A odrazu mi to došlo... priatelia chodia za mnou. Aj kvôli blogu, lebo som síce ďaleko, ale predsa len blízko. Vieš, ako to myslím. Všetci moji o mne hneď skoro všetko viete, ako keby som nikdy neodišla. Či?
OdstrániťNaozaj som celá happy, že ste došli!
Díky za povzbuzení a inspiraci. Už dlouho nebylo žádné setkání v Praze, nebo jsem to nezaznamenala. Nechystá se něco?
OdpovedaťOdstrániťA zas neviem, kto mi píše :) Babinec v Prahe už dávno nebol, lebo jednoducho nestíham. Chystajú sa Vianoce, drhnem okná a vešiam záclony ako všetky ženské. Pomedzi dorážam projekty, lebo mi aj účty treba poplatiť a snažím sa nezanedbávať blog. Celá jeseň bola v znamení návštev zo Slovenska, možno niečo vymyslím na Masopust. Malá Strana bude určite organizovať ten tradičný.
OdstrániťJsem sice 50+, ale zacala jsem pravidelne cist Vas modny blog, Evi. Ja! Modni blog!! Posledni prispevek me definitivne " zlomil" k napsani komentare ( NIKDY nepisu komentare).
OdpovedaťOdstrániťPostupne jsem se proklikala vsemi prispevky az do doby vzniku tohoto blogu. A jsem rada, ze jsem ho objevila az letos, protoze ma kvalitativne hodne vzestupnou tendenci. Na zacatku to bylo takove " hadrikove"-:) a tet me to stale vice bavi a uz jsem se pristihla, ze si v tydnu klikam a kontroluji, zda se objevil novy prispevek. Vyborne jsou prispevky o Praze, Florencii, Banske Bystrici, Fride Kahlo.. ale i o sperkarich.
A ten dnesni je tak krasne a presne napsany, ze jsem ho hned preposlala na spolecne konto nas 6 kamaradek a byvalych spoluzacek z university, ktere se schazeji uz 30 let kazdy rok u jedne z nas a nazyvaji to ( stejne jako nase forum) " babsky slet". Holky zraji jako vino a je s nimi legrace. A kdyz se nektere z nas stane neco zleho, sebehneme se jak sloni mamy ( budiz pochvalena moderni komunikacni technika, protoze jsme rozletene na uzemi nekolika statu) a kazda se snazi pomoci, jak umi. A od doby zalozeni naseho fora si i pilne vymenujeme vsechny zazitky, typy na knihy, filmy, vystavy,rady na cesty, recepty - je to tam nekdy jak ve vcelim ule. A je to opravdu dobry pocit.
Takze Vam ze srdce preji, abyste take nestratila Vase spriznene zenske duse a krasne vanocni svatky.
Iveta
P.S. Musela jsem si na Vas vzpomenout, kdyz jsem v den po Vasich narozeninach stala pred Senoseci P.Breugela st.v khm ve Vidni. Ja, ceska naplavenina v Bratislave. A asi si vzpomenu i v patek ve Valdstejnske jizdarne -:)
Fúha, toto je holt pán komentár! Najprv vysvetlenie - tie prvé "články" som brala ako relax, nikdy by som si nepomyslela, že budem písať regulérny a slušne čítaný blog. Vzostupná tendencia je tak trochu "z donútenia", jednoducho mi začali čitateľky reagovať, komentovať a to zaväzuje. I tak blog píšem viac-menej bez konceptu, bez nejakého redakčného plánu. Je skôr lifestylový ako módny... ale ten názov ponechám, ba i štruktúru článkov: akcia + outfit. Mám totiž taký tušák, že keby som písala len o zaujímavých akciách, o tom, čo mám rada, kam chodím a čo je ozaj hodné zhliadnutia... nik by to nečítal. Osobný zážitok s vlastnými fotkami asi ľudí baví, ja vážne neviem. Je to náročná cesta, ktorú som zvolila, lebo ide o reálne akcie, reálne cestovanie, reálny život... a z tohto vykúzliť fotografie, ktoré sú vhodné nielen pre blog ale i pre sociálne siete, je sakra fuška.
OdstrániťKu tomu dnešnému článku: veľmi pekne ďakujem za zdieľanie i za pochvalu! Bol napísaný veľmi spontánne.
Tiež Vám prajem ten Váš vrelý ženský kruh a krásne Vianoce!
P.S. Vďaka za chválu článkov o Prahe, Florencii, B.Bystrici etc. Sú miesta na svete, ktoré milujem, tak o nich básnim a inak to neviem.