Babie letá

Najprv vysvetlenie: horológium je latinský názov pre zložité hodiny, resp. zastaralý názov pre orloj. Velký rynek bolo v stredoveku také celkom slušne rozľahlé priestranstvo v Prahe, kde si kupci časom postavili radnicu s vežou a ktoré je dnes po celom svete známe ako slávne Staroměstské náměstí. Dnešný článok bude teda malou reportážou zo Staromáku.

Keď som to raz o orloji načala, aj to dokončím:  nie sú to pohybujúci sa apoštoli v okienkach, ba ani kostlivec s presýpajúcimi sa hodinami, odmeriavajúcimi náš čas, čo robia Pražský orloj výnimočným. Najdôležitejšou časťou Pražského orloja je astrolab z roku 1410. Zostrojil ho Mikuláš z Kadaně na základe výpočtov astronóma Jana Ondřejova, nazývaného Šindel. Šikovní to boli chlapci: jedinečný prístroj ako jediný na svete dodnes odmeriava čas babylonský, staročeský i súčasný, ukazuje pohyby vesmírnych telies i ich umiestnenie v súhvezdiach zvieratníka. Guľôčka Mesiaca sa točí okolo svojej osi tak, že vidíte jeho aktuálnu fázu. Je to skutočný počítač a po najnovšej rekonštrukcii (2018) opäť poháňaný mechanickým hodinovým strojom ako v stredoveku a ešte je aj presný. To človeku fakt padá sánka.

Astrolab

Kto bude chcieť, si jednotlivé funkcie astronomického ciferníka naštuduje (napríklad TU). Je ich totiž neúrekom. Ja len vypichnem skutočnosť, že astrolab zmenil po rekonštrukcii svoj vzhľad. Vyzerá inak, ako sme ho poznali,  v snahe priblížiť sa pôvodnému stredovekému stvárneniu. Zemeguľa v strede prišla o svetadiely (v roku 1410 nik netušil, že existuje Amerika), zmenili sa i farby jednotlivých polí.

Turisti, vrabce, školy,
orloj a apoštoli,
na konci smrtka stojí
a každý sa jej bojí.

Mánesova kalendárna doska

Dnešná podoba kalendárnej dosky je už druhou kópiou originálneho na medenú platňu maľovaného kalendária od Josefa Mánesa (tú vlastní Muzeum hlavního města Prahy) z polovice 19. storočia. Doska je otočná a ukazovátko hore označuje presný dátum - deň s názvom cirkevného sviatku, mesiac i astrologické znamenie. Zvieratník je však nepresný, Mánes znamenia posunul tak, aby doska vyzerala výtvarne príťažlivejšie. Kedysi dosku ručne každý deň otočil orlojník, správca stroja.

Kópiu Mánesovho kalendária namaľoval akad. maliar Jiří Matějíček a pracoval na nej takmer rok.

Smrť niečo pripomína,
čo to raz všetci zistia,
je pre každého iná,
a predsa vždy tá istá.

Milé dámy, ak navštívite Prahu, choďte si pozrieť orloj aj mimo celých hodín, kedy sa v horných okienkach pohybujú apoštoli. Dnes je totiž v tomto čase priestranstvo tak zaplnené turistami, že to už nie je nijaký zážitok. Určite by bolo zaujímavé kuknúť na orloj napríklad počas zatmenia Slnka, ako sa na ciferníku spolu tisnú Mesiac so Slnkom. Toho sa však už nedožijeme, z nášho územia bude totiž pozorovateľné až v roku 2135.

Tak veru: Pražský orloj už stáročia odpočítava čas a pripomína nám našu pominuteľnosť.

Uzmyslela som si fotografovanie s orlojom, paráda. Nič by na tom nebolo čudné, keby... nuž nevybrala som si práve pokojný deň. Keď uvidíte nasledujúce obrázky, pochopíte. Klobúk dole pred Evičkou z BB, ktorá fotografovala pomedzi valiaci sa dav a stihla cvaknúť ostré zábery!

Staroměstské náměstí vyzeralo v prvý decembrový podvečer veľmi malebne. Pražania ho zaplnili do posledného miestečka, čakajúc na slávnostné rozžiarenie vianočného stromčeka.

Už svieti! Za zvukov melódie z filmu "Tři oříšky pro Popelku" sa obrovský strom na Staromáku rozžiaril.