Samozvaný hosť. Vtáča dostalo hneď napiť. Z popolníka, nič iné nebolo po ruke. Z čistého! |
Práve som si s úsmevom prečítala skvelý článok od tuhého fajčiara, v ktorom skutočne šarmantne obhajuje tú svoju neresť. Natruc kašlajúcemu ježovi v jeho záhrade, ktorý neznáša cigaretový dym a asi aj jeho.
Pripomenulo mi to iného kašlajúceho živočícha, ktorý mi ako nevolaný hosť pribudol do rodiny práve preto, že fajčím.
To som si ja tak minulej jari veselo pofajčievala za notebookom, sediac pod
strešným oknom a to okno dokorán. Kúdol sa otvorom pekne valil nahor
ako komínom, slniečko na mňa svietilo, no paráda.
Zrazu frng-brng a sedelo mi to na hlave! Zľakla som sa k čistej smrti.
Po prvom šoku som opatrne vstala, kukla do zrkadla a neverila vlastným
očiam. Na hlave mi pristala vystresovaná andulka a za ten svet sa z nej
nechcela pohnúť. Očividne bola happy, že po štrapácii v pražských
uliciach konečne našla svoju hlavinku.
Naša prvá fotografia obletela svet |
Dostala napiť a teraz čo?! Volala som teda bratovi a ten šikovný vybavil hneď
klietku i krmivo a za necelú hodinu bol i s výbavou u mňa.
"Nemá meno, budeme ho volať Nemo!" prehlásil. Tešil sa mu náramne.
Tri dni som pátrala po majiteľovi, všetky sociálne siete zdieľali
fotografiu, kde mi sedí papouch na hlave. Nič. Pýtala som sa v blízkej
predajni s chovproduktmi, či niekto nehlásil uleteného papagája. Nie,
nehlásil.
"Zachránili ste mu život", milo mi hovorí predavačka.
"Břevnovské vtáky by ho roztrhali, žije tu kadečo".
Klietka dorazila ako na zavolanie |
Krásny to pocit, niekom priam zachrániť život, ale čo ja idem robiť s
papagájom??? Taký vták nie je škrečok, potrebuje lietať, večer to usína
so západom slnka a ráno vyspevuje s jeho prvými lúčmi. A ja presne
naopak - v noci robím, ráno vyspávam.
To sa už ale zvesť stihla rozšíriť po celej rodine. I nastala radosť preveliká, najmä u najmladšieho člena.
"Papouška si necháme, babičko, viď?!"
Andulka si teda sedela v novej klietke, lietala po izbe a zvykala si a
nové teritórium. Celé tie tri dni nevydala ani hláska. Keď som už mala
naštudované, čo to žerie a ešte jak naučit andulku mluvit, vyhľadala som si video s hovoriacim vtáčím géniom. Utrieskať som sa išla, strašná sranda to je.
Náhle sa údajný Nemo vrhol na hovoriaci notebook.
"Do prrrrdele!" zazneli jeho prvé slová. Odpadla som ako keks."Pepíííííčku, Pepíííkuuuu, blbečkuuuu!" dokonale artikuloval môj samozvaný hosť.
Zázrak sa stal. Vták sa mi rozrečnil a mlel a mlel a melie dodnes. Je
nesmierne talentovaný, vie napodobniť úplne všetko, dokonca i tečúcu
vodu či striekanie spreja. Senzačný je, stal sa miláčikom celej rodiny a
samo, že ho napokon voláme Pepíček. Veď sa sám predstavil.
Prvé dni som si lámala hlavu, ako je možné, že ten vták, ktorý inak ide
rozraziť klietku, len aby sa zase dostal von, ma nechá ráno v pokoji sa
vyspať.
Záhada bola zakrátko vyriešená. V záchvate najväčšej lásky, vtedy, keď
mi ako obyčajne sedel na pleci a hryzkal ucho, sa Pepíček láskyplne
rozkašlal. Zľakla som sa. Chorý je! Alebo mu škodí cigaretový dym, čo
ako vetrám. Figu borovú. Pepík dokonale napodobnil môj fajčiarsky kašeľ,
deti mi to potvrdili. Takže takto ja brchcem, keď spím! A ten blbeček
Pepa je ráno preto tak vzorný, lebo ja síce spím, ale kašlem a on je
šťastný-prešťastný, ako kráááásne sa s ním rozprávam.
Kým dorazila klietka, uchýlilo sa vtáča tuto. |
Takže sme si na seba napokon vzájomne zvykli. V noci pracujem pri
lampičke, lebo papúch má vtáčiu noc a chrní. Neruším ho telkou,
nezapaľujem svetlá. On ma zase nechá ráno vyspať, má už v klietke kopec
hračiek, vyhrá sa. Ale potom radostne lieta ako helikoptéra po celom
byte. No a každú chvíľu z neho niečo vypadne. Nuž, domáci miláčik, chce
to väčšie úsilie pri upratovaní. Vlastne neustále odvážne nasadenie za
čistotu bytu.
"Ty si taký náš orol sralný!" kára ho syn.Tento milý príbeh je inak dosť smutný, všimli ste si?
Tak veru. A ku tomu kašlajúci orol sralný!
Nádhera, Evinka :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :D
Odstrániť:-D Ten název článku je boží! A ptáček rozkošný :-)
OdpovedaťOdstrániťTento "druhový názov" nášmu Pepíčkovi vymyslel môj synátor...
OdstrániťTen je parádní 😃 mívala jsem jako dítě taky takhle modrého andulaka Pepíčka...
OdpovedaťOdstrániťKeby sám nepriletel, ani by mi na um nezišlo zaobstarať si andulku. Dnes je už členom rodiny :D
Odstrániť