Orol sralný

Samozvaný hosť. Vtáča dostalo hneď napiť. Z popolníka, nič iné nebolo po ruke. Z čistého!
Práve som si s úsmevom prečítala skvelý článok od tuhého fajčiara, v ktorom skutočne šarmantne obhajuje tú svoju neresť. Natruc kašlajúcemu ježovi v jeho záhrade, ktorý neznáša cigaretový dym a asi aj jeho.
Pripomenulo mi to iného kašlajúceho živočícha, ktorý mi ako nevolaný hosť pribudol do rodiny práve preto, že fajčím.
To som si ja tak minulej jari veselo pofajčievala za notebookom, sediac pod strešným oknom a to okno dokorán. Kúdol sa otvorom pekne valil nahor ako komínom, slniečko na mňa svietilo, no paráda.




Zrazu frng-brng a sedelo mi to na hlave! Zľakla som sa k čistej smrti. Po prvom šoku som opatrne vstala, kukla do zrkadla a neverila vlastným očiam. Na hlave mi pristala vystresovaná andulka a za ten svet sa z nej nechcela pohnúť. Očividne bola happy, že po štrapácii v pražských uliciach konečne našla svoju hlavinku.

Naša prvá fotografia obletela svet

Dostala napiť a teraz čo?! Volala som teda bratovi a ten šikovný vybavil hneď klietku i krmivo a za necelú hodinu bol i s výbavou u mňa.
"Nemá meno, budeme ho volať Nemo!" prehlásil. Tešil sa mu náramne.

Tri dni som pátrala po majiteľovi, všetky sociálne siete zdieľali fotografiu, kde mi sedí papouch na hlave. Nič. Pýtala som sa v blízkej predajni s chovproduktmi, či niekto nehlásil uleteného papagája. Nie, nehlásil.
"Zachránili ste mu život", milo mi hovorí predavačka.
"Břevnovské vtáky by ho roztrhali, žije tu kadečo".


Klietka dorazila ako na zavolanie

Krásny to pocit, niekom priam zachrániť život, ale čo ja idem robiť s papagájom??? Taký vták nie je škrečok, potrebuje lietať, večer to usína so západom slnka a ráno vyspevuje s jeho prvými lúčmi. A ja presne naopak - v noci robím, ráno vyspávam.
To sa už ale zvesť stihla rozšíriť po celej rodine. I nastala radosť preveliká, najmä u najmladšieho člena.
"Papouška si necháme, babičko, viď?!"

Andulka si teda sedela v novej klietke, lietala po izbe a zvykala si a nové teritórium. Celé tie tri dni nevydala ani hláska. Keď som už mala naštudované, čo to žerie a ešte jak naučit andulku mluvit, vyhľadala som si video s hovoriacim vtáčím géniom. Utrieskať som sa išla, strašná sranda to je.

Náhle sa údajný Nemo vrhol na hovoriaci notebook.
"Do prrrrdele!" zazneli jeho prvé slová. Odpadla som ako keks.
"Pepíííííčku, Pepíííkuuuu, blbečkuuuu!" dokonale artikuloval môj samozvaný hosť.
Zázrak sa stal. Vták sa mi rozrečnil a mlel a mlel a melie dodnes. Je nesmierne talentovaný, vie napodobniť úplne všetko, dokonca i tečúcu vodu či striekanie spreja. Senzačný je, stal sa miláčikom celej rodiny a samo, že ho napokon voláme Pepíček. Veď sa sám predstavil.

Prvé dni som si lámala hlavu, ako je možné, že ten vták, ktorý inak ide rozraziť klietku, len aby sa zase dostal von, ma nechá ráno v pokoji sa vyspať.
Záhada bola zakrátko vyriešená. V záchvate najväčšej lásky, vtedy, keď mi ako obyčajne sedel na pleci a hryzkal ucho, sa Pepíček láskyplne rozkašlal. Zľakla som sa. Chorý je! Alebo mu škodí cigaretový dym, čo ako vetrám. Figu borovú. Pepík dokonale napodobnil môj fajčiarsky kašeľ, deti mi to potvrdili. Takže takto ja brchcem, keď spím! A ten blbeček Pepa je ráno preto tak vzorný, lebo ja síce spím, ale kašlem a on je šťastný-prešťastný, ako kráááásne sa s ním rozprávam.

Kým dorazila klietka, uchýlilo sa vtáča tuto.

Takže sme si na seba napokon vzájomne zvykli. V noci pracujem pri lampičke, lebo papúch má vtáčiu noc a chrní. Neruším ho telkou, nezapaľujem svetlá. On ma zase nechá ráno vyspať, má už v klietke kopec hračiek, vyhrá sa. Ale potom radostne lieta ako helikoptéra po celom byte. No a každú chvíľu z neho niečo vypadne. Nuž, domáci miláčik, chce to väčšie úsilie pri upratovaní. Vlastne neustále odvážne nasadenie za čistotu bytu.
"Ty si taký náš orol sralný!" kára ho syn.
Tak veru. A ku tomu kašlajúci orol sralný!
Tento milý príbeh je inak dosť smutný, všimli ste si?


Baba Slováková

6 komentárov:

  1. :-D Ten název článku je boží! A ptáček rozkošný :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tento "druhový názov" nášmu Pepíčkovi vymyslel môj synátor...

      Odstrániť
  2. Ten je parádní 😃 mívala jsem jako dítě taky takhle modrého andulaka Pepíčka...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keby sám nepriletel, ani by mi na um nezišlo zaobstarať si andulku. Dnes je už členom rodiny :D

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram