Babie letá

Mám celkom čerstvé, ešte teplučké fotky zo včerajška. Od tej radosti, že nám napadol sneh a svitlo slniečko, som ich aj rovno zeditovala. Fotografovala ma švagriná počas jej obedňajšej prestávky, pracuje tuto v neďalekom kláštore. Zašla som teda tam, aby mohla nakrátko vybehnúť z baráku. Pôvodne som plánovala článok nazvať s odkazom na vytúžený sneh v Prahe (napríklad "Sniežik sa nám chumelí" 😀), ale kým som sadla k písaniu textu, brnkla som ešte jej. Chcela som si len overiť nejaké informácie o kláštore, telefónu sa ale ujal môj brat.

Vieš ty vôbec, že v tomto kláštore býval kedysi vychýrený rockový klub? Omráčil ma nečakanou informáciou. 

Tak toto som nielenže nevedela, ale si to ani len neviem dosť dobre predstaviť. Kláštor som už párkrát navštívila, bola som aj v jeho kaplnke. Je vyzdobená skromne, má však všetko, čo taká kaplnka má mať. Oltár aj organ. Vraj práve v nej sa kedysi nachádzala slávna hudobná scéna. Fúha, tak tomuto sa musím už-aj pozrieť na zúbok! Celkom nečakane mám teda pikošky aj pre tých čitateľov, ktorých na tomto blogu viac zaujíma moje šmírovanie než handry (zdravím Z+D).

Šlajferka

Priznám sa, že ma budova v jej dnešnej klasicistickej podobe, ukrytá v zeleni lesoparku medzi Břevnovom a Střešoviciami, doteraz vôbec nerajcovala. Pritom je toto miesto osídlené už od 14. storočia. Vystriedalo sa tu mnoho majiteľov, najznámejším bol Filip Adolf Schleichert, podľa ktorého to tu starousadlíci stále nazývajú. Budova neustále prechádzala množstvom rekonštrukcií a prístavieb, dnešná jej podoba je zo začiatku 20. storočia. 

V roku 1922 kúpila rozsiahlu usadlosť, ku ktorej patrili aj polia, záhrady a lúky, Kongregácia školských sestier sv. Františka Serafínskeho. Rád pristavil k objektu kaplnku a celú budovu prestaval na účely ubytovania gymnázia kongregácie. Aprobované rádové sestry-učiteľky vyučovali najprv dievčatá z chudobnejších rodín, v časoch prvej republiky učili v sirotincoch, v dievčenskom gymnáziu, starali sa o nevyliečiteľne chorých a nevidomých. 

Počas okupácie zabrala budovu nemecká posádka, po vojne bol v nej zriadený obvodný kultúrny dom. V južnom krídle sa nachádzala Liduška (lidová škola umění), v severnej časti vtedy najvýznamnejšie nahrávacie štúdio Československej televízie a Supraphonu. Kaplnka bola necitlivo obložená doskami z hobry a akustickými sololitovými panelmi. Na kráse jej hnedé "umakartové" obklady nepridali, akustiku však mala výbornú.

Klub na Petynce (1981-1994)

Po postavení Kavčích hor bola činnosť nahrávacieho štúdia obmedzená a z kaplnky sa stala koncerná sála, od roku 1981 sála klubu Na Petynce. Na začiatku bol klub sídlom country a folkovej hudby, neskôr aj hudby rockovej. Na scéne sa ale striedal kde-kto od Spiritual kvintetu po Jasnú páku, od Jaromíra Nohavicu, Vladimíra Mišíka až po skupinu Brontosauři. Usporadúvali sa aj organové koncerty, klubové večery a skupiny tu nahrávali svoje albumy. Hudobníci si pochvaľovali skvelú akustiku, vstupné bolo srandovných 20-25 Kčs a návštevníci sa sem valili z celej republiky.

V poslednom roku fungovania klubu si sálu obľúbila začínajúca pop-rocková kapela Chinaski, to už bol ale objekt v reštitúcii vrátený školským sestrám.

Kláštor

Dala som vám teda k dobru rozprávanie o Šlajferke, presuniem sa do priľahlého parku. Socha svätého Františka Serafínskeho (z Assisi) s vlkom z Gubbia od Vladimíra Matouška odkazuje na legendu, podľa ktorej svätec skrotil krvilačného dravca púhym rozvážnym napomenutím. Stojí tu od roku 2016.

Outfit

Keď v Prahe výnimočne napadne sneh, hneď siaham po šále s bodkami. Sa k snehu hodí, či? V outfite som nepoužila nič nové s výnimkou zlatohnedých džíns. Tie sú tiež nie celkom nové, kúpila som ich už hádam pred rokom v sekáči, že sa raz zídu. Sa zišli teraz.

K oblečeniu ohromne pasuje môj nový klobúk (TU), k športovým topánkam do snehu sa mi však zdal príliš elegantný. Vytiahla som teda svoj starý látkový tralaláčik.

Sniežik sa nám chumelí!

Hnedé gate s kovovým zlatým leskom mi pasujú k novej teplej košeli, tento objav ma vážne potešil. Vesta je už riadne zánovná, ale fajná. Pletené vesty sú veľkým trendom tejto zimy, nuž ju zas ponosím.

Švagriná v kláštore pravdaže vykvákala, prečo sa hrnie do parku. A mníšky boli zvedavé. Takže im po našej akcii poukazovala fotky mužovej sestry, ktorá sa na staré kolená a ešte aj pri nepatričnej nížke hrá na manekýnku. 

Sestričkám som sa ľúbila! Najväčší úspech mali pestrofarebné outfity. Je zaujímavé, ako po celý život v čiernom odeté rádové sestry milujú farby. Minimálne kvetinové záhony a jedlo musia farbičkami priam hýriť.

S týmto monochromatickým oblečením im asi radosť neurobím, tak dúfam, že aspoň vám.

Zdroj: Zaniklé pražské kluby

Outfit:

Kabát a kabelka: Zara

Džínsy: George

Košeľa: Massimo Dutti

Vesta: Max Mara Weekend

Topánky: Jana Shoes

Klobúk: DKNY

Šál: Lindex

Pozlátená brošňa: je úlovkom z kolumbijského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri