Rockový kláštor

Mám celkom čerstvé, ešte teplučké fotky zo včerajška. Od tej radosti, že nám napadol sneh a svitlo slniečko, som ich aj rovno zeditovala. Fotografovala ma švagriná počas jej obedňajšej prestávky, pracuje tuto v neďalekom kláštore. Zašla som teda tam, aby mohla nakrátko vybehnúť z baráku. Pôvodne som plánovala článok nazvať s odkazom na vytúžený sneh v Prahe (napríklad "Sniežik sa nám chumelí" 😀), ale kým som sadla k písaniu textu, brnkla som ešte jej. Chcela som si len overiť nejaké informácie o kláštore, telefónu sa ale ujal môj brat.

Vieš ty vôbec, že v tomto kláštore býval kedysi vychýrený rockový klub? Omráčil ma nečakanou informáciou. 




Tak toto som nielenže nevedela, ale si to ani len neviem dosť dobre predstaviť. Kláštor som už párkrát navštívila, bola som aj v jeho kaplnke. Je vyzdobená skromne, má však všetko, čo taká kaplnka má mať. Oltár aj organ. Vraj práve v nej sa kedysi nachádzala slávna hudobná scéna. Fúha, tak tomuto sa musím už-aj pozrieť na zúbok! Celkom nečakane mám teda pikošky aj pre tých čitateľov, ktorých na tomto blogu viac zaujíma moje šmírovanie než handry (zdravím Z+D).

 

Šlajferka

Priznám sa, že ma budova v jej dnešnej klasicistickej podobe, ukrytá v zeleni lesoparku medzi Břevnovom a Střešoviciami, doteraz vôbec nerajcovala. Pritom je toto miesto osídlené už od 14. storočia. Vystriedalo sa tu mnoho majiteľov, najznámejším bol Filip Adolf Schleichert, podľa ktorého to tu starousadlíci stále nazývajú. Budova neustále prechádzala množstvom rekonštrukcií a prístavieb, dnešná jej podoba je zo začiatku 20. storočia. 

V roku 1922 kúpila rozsiahlu usadlosť, ku ktorej patrili aj polia, záhrady a lúky, Kongregácia školských sestier sv. Františka Serafínskeho. Rád pristavil k objektu kaplnku a celú budovu prestaval na účely ubytovania gymnázia kongregácie. Aprobované rádové sestry-učiteľky vyučovali najprv dievčatá z chudobnejších rodín, v časoch prvej republiky učili v sirotincoch, v dievčenskom gymnáziu, starali sa o nevyliečiteľne chorých a nevidomých. 

Počas okupácie zabrala budovu nemecká posádka, po vojne bol v nej zriadený obvodný kultúrny dom. V južnom krídle sa nachádzala Liduška (lidová škola umění), v severnej časti vtedy najvýznamnejšie nahrávacie štúdio Československej televízie a Supraphonu. Kaplnka bola necitlivo obložená doskami z hobry a akustickými sololitovými panelmi. Na kráse jej hnedé "umakartové" obklady nepridali, akustiku však mala výbornú.

 

Klub na Petynce (1981-1994)

Po postavení Kavčích hor bola činnosť nahrávacieho štúdia obmedzená a z kaplnky sa stala koncerná sála, od roku 1981 sála klubu Na Petynce. Na začiatku bol klub sídlom country a folkovej hudby, neskôr aj hudby rockovej. Na scéne sa ale striedal kde-kto od Spiritual kvintetu po Jasnú páku, od Jaromíra Nohavicu, Vladimíra Mišíka až po skupinu Brontosauři. Usporadúvali sa aj organové koncerty, klubové večery a skupiny tu nahrávali svoje albumy. Hudobníci si pochvaľovali skvelú akustiku, vstupné bolo srandovných 20-25 Kčs a návštevníci sa sem valili z celej republiky.

V poslednom roku fungovania klubu si sálu obľúbila začínajúca pop-rocková kapela Chinaski, to už bol ale objekt v reštitúcii vrátený školským sestrám.

 

Kláštor

Je zaujímavé, ako je Šlajferka spätá so životom bratovej rodiny. Staršia neter tu chodila do Lidušky na klavír, brat nijakovsky nemôže zabudnúť na vriaci kotol hudobného klubu a švagriná získala v kláštore prácu. Má ho na tri kroky od domu. Najprv sme sa jej voľbe veľmi čudovali, nikto z nás nemal ani len potuchy, ako to v takom kláštore všetko vlastne funguje.
 

 
Nuž, nie je to zariadenie na spôsob domova dôchodcov, aj keď ho obývajú väčšinou už veľmi staré rádové sestry. Tých pár mladších ešte pracuje (kongregácia dnes prevádzkuje napr. materskú škôlku a dievčenský internát), staršie tu dožívajú v pravidelnom kláštornom režime a navzájom si pomáhajú. Väčšina si počas komunizmu odžila v ťažkých prácach svoje, tá pokora a pokojné správanie vzdelaných mníšok zrejme nevyplývajú len z viery. Švagriná si svoje nestresujúce pracovné prostredie veľmi pochvaľuje. Verili by ste, že sa v takom kláštore dá nájsť práca snov? Moja príbuzná to tuším vyhrala. Má pokoj kláštorného prostredia, aj pestrosť rodinného života. A detí ako smetí 😉.
Skutočne si nedokážem predstaviť, že práve tu ešte pred pár rokmi hučala slávna hudobná scéna. Je to iný svet. Celkom iný ako ten náš. Veľmi tichý.

Dala som vám teda k dobru rozprávanie o Šlajferke, presuniem sa do priľahlého parku. Socha svätého Františka Serafínskeho (z Assisi) s vlkom z Gubbia od Vladimíra Matouška odkazuje na legendu, podľa ktorej svätec skrotil krvilačného dravca púhym rozvážnym napomenutím. Stojí tu od roku 2016.


Outfit

Keď v Prahe výnimočne napadne sneh, hneď siaham po šále s bodkami. Sa k snehu hodí, či? V outfite som nepoužila nič nové s výnimkou zlatohnedých džíns. Tie sú tiež nie celkom nové, kúpila som ich už hádam pred rokom v sekáči, že sa raz zídu. Sa zišli teraz.


K oblečeniu ohromne pasuje môj nový klobúk (TU), k športovým topánkam do snehu sa mi však zdal príliš elegantný. Vytiahla som teda svoj starý látkový tralaláčik.


Sniežik sa nám chumelí!



Hnedé gate s kovovým zlatým leskom mi pasujú k novej teplej košeli, tento objav ma vážne potešil. Vesta je už riadne zánovná, ale fajná. Pletené vesty sú veľkým trendom tejto zimy, nuž ju zas ponosím.


 

Švagriná v kláštore pravdaže vykvákala, prečo sa hrnie do parku. A mníšky boli zvedavé. Takže im po našej akcii poukazovala fotky mužovej sestry, ktorá sa na staré kolená a ešte aj pri nepatričnej nížke hrá na manekýnku. 

Sestričkám som sa ľúbila! Najväčší úspech mali pestrofarebné outfity. Je zaujímavé, ako po celý život v čiernom odeté rádové sestry milujú farby. Minimálne kvetinové záhony a jedlo musia farbičkami priam hýriť.

S týmto monochromatickým oblečením im asi radosť neurobím, tak dúfam, že aspoň vám.

Zdroj: Zaniklé pražské kluby

Outfit:

Kabát a kabelka: Zara

Džínsy: George

Košeľa: Massimo Dutti

Vesta: Max Mara Weekend

Topánky: Jana Shoes

Klobúk: DKNY

Šál: Lindex

Pozlátená brošňa: je úlovkom z kolumbijského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri





Baba Slováková

6 komentárov:

  1. Krásné. Vy viete aké farby vám pristanú. Keby som toto všetko mala doma tak to takto nikdy neskombinujem :) Janina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za kompliment, milá Janina. Veď to nie je až taká veda: najprv som si vybrala topánky do snehu a šál s bodkami. Keďže ten šál som už mala s tmavomodrým kabátom, zvolila som kabát nutriový. Topánky majú zlaté kovanie, výber kabelky, brošne a náušníc bol jasný - so zlatým kovom. Nová košeľa, ktorá ladí s kabátom bola tiež celkom jasná, klobúk som vysvetlila v texte. Zostal mi spodok, nad ktorým som najviac mudrovala. Nie všetky nohavice sa mi hodia k tým hrubým topánkam, najmä strihovo nie. Tieto boty si žiadajú úzke nohavice, najlepšie slim džínsy alebo skinny. Pokojne by k tomuto šli aj normálne modráky, ale ten monochromatizmus sa mi natoľko ľúbil, že som vyhádzala celú skriňu, kým som našla tie zaltisté, ktoré doň zapadli.

      Odstrániť
  2. Moc krásné, moc elegantní, moc ti to sluší!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram