Každý môj odev a veru aj do detailov premyslený outfit (najmä ten!) by mal slúžiť nielen mojej prezentácii na verejnosti (a na blogu), ale aj môjmu aktívnemu životu. Nie je problém a veru ani nijaké umenie vystajlovať sa, vybehnúť na ulicu, nafotiť handry a šup naspäť do domácich riflí a trička. Často fotografujeme na miestach, na ktoré treba pricestovať a ešte tam aj čosi konať. Pri zostavovaní outfitu musím teda myslieť na jeho vhodnosť, praktičnosť a fotografovateľný vzhľad aj po niekoľkých hodinách. Krátko a dobre: najradšej zverejňujem reálne outfity "zo života". Keď zo života, tak zo života. Dnes vám tu predvediem outfitík á la cukrík, v ktorom som (omylom) absolvovala niekoľkokilometrovú túru národným parkom!
Pohodlné bavlnené šaty a ortopedické šlapky som si zvolila na cestu vlakom z Prahy do Děčína a následne autobusom do Hřenska, srdca Českého Švýcarska. Dokopy na nejaké slabé dve hodinky cestovania.
Predpoveď počasia pre túto obec, ležiacu na nemeckých hraniciach, sľubovala príjemných 26 stupňov, takže taška bola narvaná normálnou turistickou výbavou.
Predpoveď počasia pre túto obec, ležiacu na nemeckých hraniciach, sľubovala príjemných 26 stupňov, takže taška bola narvaná normálnou turistickou výbavou.
Hřensko
Ibaže v Hřensku horúce peklo. Najmenej o desať stupňov viac! Na nejakú turistiku ani len pomyslenie. Tak reku, nafotíme cestovný outfit a trochu sa tam najprv porozhliadame.
Pre tých, čo túto malebnú obec nepoznajú: Hřensko leží v údolí, či skôr v kaňone ústia potoka Kamenice, z troch strán je zovreté vysokánskymi skalnými útvarmi a z tej štvrtej riekou Labe, ktorá práve tu opúšťa Českú republiku. Na druhom brehu je už Nemecko a život v rámci EÚ pestro cezhraničný. Vôbec sme napríklad nevedeli, že sa dá odtiaľto cestovať do Děčína aj vlakom. To sa stačí kompou prepraviť na druhú stranu a sadnúť na spoj Deutsche Bahn. Naopak, v českej obci bolo počuť najviac nemčinu, to sem chodievajú skupinky nemeckých dôchodcov na lacný obed v rozprávkovom prostredí. Z Hřenska sa do Děčína dopravíte aj loďou, rovnako, ako na opačný smer až do Drážďan.
Po dedine sa však chodiť vôbec nedalo, to už hádam kúrili aj tie okolité braliská, no príšerná páľava. Jediné miesto, kde sa ako-tak dalo existovať, bolo zatienené okolie Starej plynárne.
Prekrásny kamenný dom bol postavený v roku 1905 pri potoku, stekajúcom zo skál, ako plynáreň na svietiplyn, ktorým zásobovala domy v obci. Budova je takto zvláštne - v úzkej rokline - postavená z bezpečnostných dôvodov, aby v prípade výbuchu neohrozila obec. Svojmu účelu slúžila len dvadsať rokov, dnes je v nej penzión a reštaurácia.
Je to miesto ako zo strašidelnej rozprávky, mimoriadne kúzelné. Priťahuje sťa magnet, počas nášho pobytu sme sa k nemu museli neustále vracať. Na fotografiách poznať rôzne nasvietenie stavby, fotila som ju neustále, načisto pobláznená.
Tak sme teda s Bernerom šatôčky pofotili a čo teraz? V hoteli nám poradili, že kousek odtud sú v tiesňave lodičky, ísť k vode sa nám zdalo najmúdrejšie. Nechala som teda na sebe šaty, aj šlapky, však sa ideme len člnkovať...
Edmundova soutěska, Národní park České Švýcarsko
Kousek odtud meral rovných 2,5 kilometra! Kráčali sme pohodlným chodníkom po ľavom brehu Kamenice. Ibaže čo meter, to nádhera, čo kilometer, to divokejšia príroda. Vcuclo nás to.
Posledný úsek pred najužšou tiesňavou vedie chodník popod skalné previsy a v tuneloch. Tam vzadu, za sústavou hrádzí, sú už konečne lodičky!
Toto sú už zábery z člna. Skaly tu padajú rovno do potoka, ktorý má miestami hĺbku až 6 m. Baby! Videla som všetky slovenské najznámejšie rokliny, prešla všetky najkrajšie prírodné atrakcie skutočného Švajčiarska. Všade tam je krásne, ale toto bolo niečo neuveriteľné. Možno je to tým, že je tá nádhera koncentrovaná na pomerne malom území. To človek nevie, kam sa skôr dívať. A možno aj tým, že sme chytili jeden z posledných člnov, takže sme sa viezli hore prúdom už len dva páry.
Loďkou sme sa plavili necelý kilometer a vylodili sa v skutočne hlbokej zatienenej rokline, dokonale pripravenej na nával turistov. Bolo už tesne pred šiestou a prevádzka člnov končila. Mali sme dve možnosti: buď to chytiť posledný čln a vrátiť sa do Hřenska, alebo pokračovať naverímboha ďalej kaňonom.
Konečne sme začali študovať mapu. Po nejakom ďalšom kilometri bol v kaňone opäť úsek, ktorý sa dal absolvovať len člnom. Tak tadiaľ už večer neprejdeme.
Vracať sa nám však nechcelo, lákala nás predstava prázdnej tiesňavy bez ľudí. Len pre nás. Pôjdeme jedinou únikovou cestou z kaňonu - serpentínovým chodníkom na vrchol skál, na Meznú a tam možno chytíme nejaký autobus do Hřenska.
Keď som kamošovi, ktorý chodieva České Švýcarsko často fotografovať, vykladala, kadiaľ sme šli, len sa chytil za hlavu: "Dyť je to šílenej krpál!"
No, bolo to o hubu. Lebo prudký stupák nebolo to najhoršie, čo sme museli zdolať. Ako sme stúpali, bol vzduch čoraz teplejší a teplejší. Vyliezli sme zdochnutí do rovnakého horúceho pekla, pred akým sme poobede utiekli do rokliny.
Fotografia je z úseku tesne pred vrcholom. Statočne som kráčala aj s visiacimi náušnicami, však čo keby ma fotili?! 😃
Dobrodruhom šťastie praje. V Meznej sme sa dozvedeli, že jediný a posledný autobus pôjde tak o hodinku a pol. Dosť času na poriadny vyprážaný rezeň, pivo, oddych a kochanie sa výhľadmi a miestnou architektúrou.
Náš hotelík v Hřensku. Pred ním v regulovanom koryte poriadne nahlas zurčí Kamenice. Keď sme večer padali do perín, smiali sme sa, že máme relaxačnú muziku ako hotelový bonus.
Na našom výlete do Českého Švýcarska je pikantné to, že je Berner čistokrvný Švajčiar. Ako všetci Švajčiari komentuje mnohé veci slovami: "To u nás vo Švajci... " Lezie mi to na nervy, žila som tam, mňa nijako neohúri. Národný park sme mali v pláne už dlho a hrozne som bola zvedavá na tie kecy a porovnávanie.
Slávnu Švajčiarsku konfederáciu nespomenul ani raz. Celkom na ňu zabudol. Iba chodil a čumel ako puk.
Tak dám ešte jednu žánrovú fotografiu. Lebo toto vo Švajčiarsku nemajú, toto je typický folklór česko-nemeckého pohraničia. Východní Nemci to milujú. 😊
Dúfam, že sa vám fotky budú páčiť. Reportáž z Českého Švýcarska bude ešte aj v budúcom článku...
Outfit pre vyše 4,5 kilometrovú túru 😂😂😂:
Šaty: Vero Moda
Šlapky: Rieker
Kabelka: Mango
Náušnice: Mango
Okuliare: Mr. Boho
Šatka: zo sekáča
Zdravím Evo, i když vám to zase fakt moc sluší, dneska jsem víc koukala na ty skaliska a chalupy. To je nádhera, ani se nechce věřit, že je to v ČR. Budova staré Plynárny je kouzelná. Fotky jsou nádherné a věřím, že ve skutečnosti je to ještě krásnější. Dnes jsem na vaše fotky volala i manžela, kterého jinak blogy nezajímají. Vypadá to, že jste si užila super výlet a docela i dobrodružný. Hotýlek je krásný a stylový, tak si užijte pěkný pobyt a pozdravujte trpaslíky, pěkný večer přeje Jindra. PS: asi je načase se vyprdnout na věčnou práci na zahrádce a také se poohlédnout po nějakém super výletě, na který se bude dlouho vzpomínat. Díky za inspiraci****
OdpovedaťOdstrániťPekný večer, Jindro, ďakujem za milý komentár. Celý život som túžila po domčeku so záhradkou, nesplnilo sa mi to. Nechcem ani náhodou povedať, že som dnes rada, že to nevyšlo... len cítim, že by som to už nevládala obriaďovať. Celkom mi stačí moja malá terasa, lebo čím som staršia, tým viac túžim cestovať, ešte niečo vidieť. Čas sa kráti, nič netreba odkladať...
OdstrániťDala som si za cieľ vidieť čo najviac z Českej republiky. Zažívam pritom zvláštne pocity... ako keby som sa vracala do detstva. Na Slovensku sa nenosilo chodiť na dovolenky do Čiech, pritom sme sa ale všetko o histórii či o priemysle učili. Odrazu sa mi to zhmotňuje a má to pre mňa nesmierne čaro. Nehovoriac o tom, že z Prahy je do každého kúta krajiny na skok.
Určite sa na nejaký výlet vyberte, budete spomínať roky, lebo to sa vždy voľačo zomelie. A možno skúste Slovensko a snáď mi budete rozumieť. Cudzia krajina, určite mnohé odlišnosti... a predsa doma.
Tak toto Ti Evi závidím, tým článkom,opisom miesta,som hotová...o fotkách,nehovoriac ...bomba...ďakujem. mb
OdpovedaťOdstrániťUff... až tak? Ďakujem Ti, Magdi, krásne!
Odstrániťánoo,až tak...
OdstrániťPěkný popis výletu, stejný jsem před pár roky absolvovala s kamarády, ale na rozdíl od Evy v letních šatech v motorkářských kožených kalhotách a bundě a vysokých botách. Mysleli jsme, že pojedeme lodičkami i zpět, ale nějak to nevyšlo a tak jsme zpět do Hřenska pochodovali ve velmi teplém počasí pěšky. Kamarádi motorkáři na to dodnes vzpomínají :-)
OdpovedaťOdstrániťJežišmária, tak to musel byť mord! Tak ale... aspoň že prekrásnou prírodou :D
Odstrániťnapätie, humor, inšpirácia... Jana K.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Janka! Len som opísala, ako to naozaj bolo. Z toho môjho chlapa si na blogu dosť často strieľam, ale v skutočnosti som vďačná, že je parťák do nepohody a náchylný na každé dobrodružstvo.
OdstrániťMilá Evo, právě jsem na cestě z Mariánských Lázní, kam jsme v době mého dětství jezdívali za tetou. Procestovali jsme s bratranci a jejich ženami město i okolí. Vlak má už hodinu zpoždění, takže cesta domů bude trvat víc než šest hodin, ale stejně jsem ráda, že jsme jeli. Opravdu je u nás i na Slovensku plno krásných míst, které stojí zato navštívit.
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že v pohode docestujete! Áno, aj u nás doma je kopec pokladov a vieš, čo je najlepšie? Že všetko vyzerá krajšie a udržiavanejšie, než v časoch nášho detstva. Inak české kúpele mám postupne tiež v pláne navštíviť.
Odstrániť