Keď som si štvorhviezdičkový Hotel Questenberk vybrala ako pozadie pre fotografovanie rajcovných koktejlových šiat, ešte stále som si ja trúba myslela, že to bol kedysi kostol. Až doma som som sa stavbe lepšie pozrela na zúbok a veru je všetko inak.Ten hotel ma vždy bantoval. Furt mi to v hlave vŕtalo: ako je možné, že je v bývalom kostole ubytovacie zariadenie?! No tak je odsvätený, odbil ma kedysi dávno brat. Žije v Prahe od svojich pätnástich rokov, vyzná sa. Ale aj tak... dobre vieme, čo sa v takom hoteli v noci robí. To luxusné prostredie a voňavé periny priam lákajú k radovánkam. Nuž ale v bývalom kostole???
Pohořelec
Od môjho bytu je Pohořelec vzdialený len dve zastávky električkou (alebo slabých desať minút rezkou chôdzou), tu obyčajne vyrážam na svoje dobrodružné objavovania Hradčian a Malej Strany. Vyzerá ako námestíčko, je to ale ulica. Už som vám to tu chcela nafotiť dávnejšie, väčšinu plochy však dnes tvorí záchytné parkovisko a autá dosť narúšajú jej malebný ráz.
Názov ulice napovedá, že tu kedysi parádne horelo. Úplne prvá sa tu nachádzala trhová osada - vyhorela v 11. storočí. Začiatkom 15. storočia bola štvrť opäť celá zastavaná a oživená, pokým ju v roku 1420 do tla nevypálili hustiti. Po obnovení zase len v roku 1541 zhorela pri veľkom požiari Hradčian a Malej Strany. Naposledy tu horelo pri vpáde francúzskych vojsk v roku 1742.
Budova v pozadí sú bývalé kasárne, za nimi je už Břevnov a súbežne s nimi nájdete zvyšky mestských hradieb. Pohořelec bol po stáročia západnou vstupnou bránou k Pražskému hradu a zároveň najpohodlnejšou cestou pre všetky vojská.
To sa im tu mašírovalo, pekne dole miernym kopcom až ku Hradu.
Priestranstvo uzatvára dom Široký dvůr (na obr. dole vľavo) medzi dvomi ulicami, vybiehajúcimi od Pohořelca: Loretánskej vľavo a Úvozu vpravo. Mala som to šťastie dostať sa do tejto starej barokovej stavby. Za bránou je naozaj dvor so stromom a v dome bývajú starousadlíci. Na celom Pohořelci a aj v Loretánskej ulici sú byty obývané a nájmy nízke. Je to ako zázrak. V bezprostrednej blízkosti Hradu akoby zastal čas. Malá Strana už patrí len hotelom, ambasádam a luxusným bytom.
Býval to špitáľ a chudobinec. Špitál sv. Alžběty založil v roku 1623 opát neďalekého Strahovského kláštora.
Autorom plastík, zdobiacich schodisko je J. Bauer. Za vstupom je dlhá chodba, z ktorej sa vchádzalo do izieb chorých a chudobných, dnes sa tam popletajú zdraví a bohatí. Holt, nová doba!
Šaty sú zo série "zdedené po dcére". Boli drahé a nikdy nenosené, ešte mali visačky. Vynosím ich na spoločenské akcie, tentokrát som však vyhútala outfit denný. A drzý, aj s modernou ľadvinkou na páse. Barokové sochy sa asi na to nemohli dívať a či čo. Lebo od Úvozu sa odrazu rozfučalo, vznikol priam lievikový efekt.
Horiace vlasy na Pohořelci...
Fotografovali sme pre Tchibo blog (článok TU) a nájsť fotku s nerozfúkanými vlasmi bolo ozaj umenie. Prikladám jednu zákulisnú, ako dôkaz, že som sa fakt snažila!
Outfit:
Šaty: Vince Camuto
Ľadvinka: Tchibo
Sako: CC Petite
Topánky: Caprice
Náhrdelník: je vyvrelina z Lanzarote
Vyzeráte stále lepšie, a tie nohy... proste výstavné. A šaty by som tiež rada dedila. Proste hviezda /a ešte s humorom/. Ja Vás žeriem.
OdpovedaťOdstrániťNeviem síce, kto mi píše, ale keď ma tak žeriete, tak ja teda krásne ďakujem! :D :D :D
OdstrániťTak už približne teraz viem, kde bývaš. Námestie Pohořelec som mala poznačené pred mojou poslednou návštevou Prahy na jar 2017, lebo tam stojí socha Nepomuckého. Aj keď som vedela, že sme už blízko námestia, nemala som odvahu od sestry žiadať, aby tam aj s kufrom, ktorý vláčila celé popoludnie so sebou, so mnou išla. Popri Radnických schodoch sme teda vyšli na Hradčany, na druhý deň sme boli na Hradčanoch znovu, ale z nich sme išli do mesta opačnou stranou. Takže Pohořelec mi zostal do budúcej návštevy Prahy :-) V Bratislave máme z jedného bývalého kostola Klarisiek koncertnú sieň. https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_a_kl%C3%A1%C5%A1tor_klarisiek_(Bratislava)
OdpovedaťOdstrániťSocha je aj na jednej fotke, ibaže načisto čierna, tak som ju v článku nespomenula. Bývam na skutočne dobrom mieste: síce už "na dedine", ale pritom na pešo od Hradu.
OdstrániťKoncertná sieň z kostola je normálka, ale hotel som si predstaviť veru nevedela. To akože pri oltári je recepcia a či čo? Hehe.
.....v Anglicku sme natrafili na kostoly z ktorých sú kluby na diskotéky a "iné" aktivity......no mňa mrzí viac to, že kým sme cestovali po Európe, naši nájomníci nám znesvätili našu záhradu ( a to je doslova )Alžbetka
OdpovedaťOdstrániťTak diskotéku v kostole si predstaviť už načisto neviem, aj keď priestorovo by to vyhovovať mohlo...
Odstrániť