Malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti. Poznáte to. Moje tri ratolesti sú vydarené, dobré deti, za normálnych okolností mi vrásky na čele nerobia. Pokým sa nerozhodnú tárať sa po svete. To ja nespím, sledujem na radare ich lety, na meteorologických stránkach aktuálne počasie a odpočítavam dni, kedy už budú doma a zas pekne na poriadku. Za pecou, pri maminej sukni.
Mladšia dcéra Fairy sa koncom januára vrátila z dlhšej cesty po Indonézii a Thajsku, bolo vám to ako druhé Vianoce. Kopec darčekov a hlavne tá radosť, že sa vôbec vrátila.
Po pár týždňoch, čo dorazila na Bali, buchla pred skutočnými Vianocami sopka Krakatoa. Tsunami, ktorú vyvolala, zabila niekoľko stovák ľudí. Dievka, pravdaže, bez pripojenia na internet a keď sa konečne ozvala z dajakej džungle, o ničom nemala ani len potuchy. Ja na prášky.
Odľahlo mi až vtedy, keď konečne odletela do Thajska. Radovala som sa však predčasne. Krátko po jej prílete na jeden z ostrovov som zachytila neuveriteľnú správu: všetky ostrovy v danej oblasti evakuujú, rúti sa na ne tajfún. Dcéra zostala na ostrove uviaznutá, medzitým pre veľké vlny a vietor zrušili všetku dopravu. Pochvaľovala si, aké je to príma: nikde nikoho, nijakí turisti, paráda. Uhádli ste, tá je strelená po mne. Ja na pokraji zrútenia. Aspoň bývaš v nejakej pevnej stavbe a vysoko nad morom? Jasné, poslala mi fotku. Chatrč neďaleko pláže. A teraz sa, mater, môžeš aj zblázniť.
Staršia Pragmatická bola pre zmenu koncom minulého roka dvakrát na Madagaskare. Pozorovať, či miestne kmene volia pekne demokraticky. To som najprv zvládala celkom obstojne, len som tie jej lety sledovala. Letecká spoločnosť spoľahlivá, misia zabezpečená, vyzeralo to bezproblémovo. Po prvej ceste sa však preriekla a mne už vlasy dupkom vstávali.
Do odľahlej oblasti cestovali autom len štyria. Kolega z Kanady, tlmočník, šofér a ona. V centrále im však oznámili, že ak sa zotmie a nestihnú doraziť do cieľa, majú sa radšej vrátiť. Čudné, nie? Do tej absolútnej paže viedla totiž len jedna prašná cesta, po ktorej sa nahusto pohybovalo úplne všetko: ľudia i domáce zvieratá. Ak by niekoho alebo niečo zrazili, kmeň by ich mohol umučiť. Koniec veselej historky z kráľovstva Mórica Beňovského. Aj by sme sa zasmiali, keby tam neletela ešte raz. Voľby na Madagaskare boli dvojkolové. Bože!
Synátor Salámista je momentálne v Číne. Let prebehol normálne, až na takmer hodinové opozdenie štartu v Prahe a hrozné nervy s nestíhaním lietadla do Hong-Kongu. A stratený kufor. Normálka, ten to má na saláme. Svoju dlho naplánovanú cestu vylepšil tým, že sa tesne pred ňou odtrepal lyžovať do Álp. Just, keď tam všade padali lavíny. Lavína ho síce nepripučila, do Číny však už letel s barlami. A ja som to vedela, keby ležal pekne za pecou, nič sa mu nestane!
V Ázii je práve aj môj vnuk Otesánek. Letel so svojím tatínkom za dobrodružstvom do Vietnamu. Odlietali so Salámistom v jeden deň, ale prehľad o tomto lete som mala len po Dubaj, ďalej sa za nimi zľahla zem. O mojej obsesii vie už celá rodina, chcú mať odo mňa pokoj svätý. Aj dochrámaný Salámista len nahlásil šťastný prílet (však som ho aj tak na radare videla pristávať) a odvtedy sa nehlási.
Mňa však neobabrú. Sledovala som pohyb tajfúnu v Thajskom zálive i padanie lavín v Rakúsku. Teraz sledujem počasie v Ázii. Vo Vietname i v Hong-Kongu je takmer bezvetrie, teploty príjemné do 30 stupňov.
Veľká Matka sa díva!
Celkom som odbočila od nadpisu článku. No áno, Vianoce milené sme zasa mali, detičky mi vláčia boľastnô.
Z cesty na Madagaskar mám pravú vanilku a alžírsku kávu (Alžír je prestupným letiskom), z Bali prikvitli neskutočné handričky, okuliariky a kabelky. Ako matka pluku som si mohla vybrať ako prvá, vybrala som si tú čierno-krémovú.
Tak som sa vám pochválila. Darčeky som fasovala, aj outfity v ázijskom štýle sme nafotili a aj ich musíme niekedy znovu prefotiť, lebo fotky z interiéru sú tmavé, úplne nanič. Vlastne ani nie sú dôležité, lebo som sa o celkom inom rozpísala.
Deťom, samozrejme, cestovanie i dobrodružstvá doprajem, však sama veľmi rada cestujem. Len s tým strachom o ne si raz neviem rady. Tiež to máte tak, či to len ja som taká šibnutá opičia mater? S každým jedným tú cestu priam fyzicky prežívam, sledujem ich, oblejte ma už niekto ľadovou vodou!Odkazy na dobré stránky (nebudem tu len ja hysákovať):
Letecký radar: Flightradar
Výborná meteorologická stránka, ktorú urobili dvaja mladí Česi: Ventusky
Sukně, kabelka, černé triko - dokonalé!
OdpovedaťOdstrániťTo tričko je super. Vonkajšiu stranu ramien mám ešte peknú, vnútornú už nie a rukávy akurát zakrývajú presne to, čo majú. Úplne skvelé sú ale tie šaty, z ktorých nič nevidno, fakt to budeme musieť znovu nafotiť. Je to všetko z dizajnového butiku z Bali.
OdstrániťA z kabelky mám obrovskú radosť!
Ty jsi prostě fenomenální, Evi.Vždycky mě rozesměješ. A strach zažívám taky, na radar koukám často /dcera je letuška /. Marie
OdpovedaťOdstrániťTo by mi asi ozaj švihlo. A to som sama kedysi pilotovala bezmotorové lietadlo :)
Odstrániťjak já ti, holka, rozumím....
OdpovedaťOdstrániťtoť včera...syn sa vracal z trojtýždňovej dovolenky vo Vietname... tiež poznajú moju obsesiu v "stopovaní"...takže všetky údaje o letoch boli pripravené na sledovanie nie iba vo flightradar :)...ale od soboty som ho "nevidela" v aplikácii....prosto nič... lietadlá odlietali, prilietali pod mojím dohľadom....ale dieťa sa nehlásilo...strach jak hovado... ani 3 hodiny po prílete do Prahy nič...už sme volali na letisko, kade-tade...
nakoniec k nemu domov šiel pozrieť druhý syn..že či nááááhodou.... a oni sa stretli na schodoch, lebo pán cestovateľ si v bazéne utopil mobil. Okamžite po príchode domov utekal do opravy dať ho nejako do poriadku...dobre vedel, že ozvať sa treba, iba nepočítal s fatálnym strachom rodičov...
on pochopí, keď bude mať potomkov...
Ešte sú aj nejaké iné aplikácie??? Radšej nevedieť, haha. Ja sledujem aj prúdenie vzduchu v tej výške, v ktorej sa lietadlo nachádza. Či tam náhodou veľmo nefučí a tak.
OdstrániťObčas sa ale s vnukom s flightradarom aj zabávame. Z môjho balkóna vidno, ako nelietavajú stroje nad Prahu a na pristátie. Takže on stojí na balkóne a podáva hlásenia typu: jeden let z východu, druhý na severovýchode. A ja kukám na radar a poslušne hlásim leteckú spoločnosť a letisko, odkiaľ to priletelo. Najmä v podvečer to dokážeme robiť aj hodiny.
no...to mám aj takú apku v ipade, že namieriš na oblohu a ono nájde lety a podrobnosti ...všetky...lietadlo, spoločnosť, chýbajú iba mená pasažierov :))...a ešte sledujem letiská, či odleteli, prileteli...a ešte apka na sledovanie priateľov...musia s tým ale súhlasiť...je to zneužiteľné, to je pravda, ale aj veľká pomoc. Ak majú deti prísť, tak si skontrolujem kde už sú a podľa toho sa zariadim...buď koordinujem varenie, alebo môj časový program. a nemusíme si vyvolavať, že kde už ste?
Odstrániťale inak som normálna... haha
Jáj, tieto apky! Mám predpotopnú obyčajnú Nokiu a len zíram, ako deti apkujú. To by mi z toho už načisto prehrablo. Najmä u najstaršej som zvyknutá, že ak povie hodinu, o ktorej sa dostaví, tak je to najmenej 60 minút časuuuuu.
OdstrániťTaky tě chápu, Evo, i když jsem o něco méně úzkostlivá. Vcelku dobře snáším, že dcera bydlí s přítelem v Paříži a předtím 2 roky v Londýně, i někdejší cestování syna po východní Asii. Strach jsem měla o něj a snachu letos v prosinci, kdy cestovali sami napříč jižní Afrikou. Totéž rodina že strany snachy. Snacha ale pro nás udělala diskuzní skupinu na what's upu a informovala nás průběžně o jejich cestě, takže jsme byli přece klidnější.
OdpovedaťOdstrániťAfrika je, samozrejme, ešte stresujúcejšia ako Ázia. Ale už som sa poučila, že netreba hneď robiť paniku. Bernerova dcéra letela do Kapského Mesta a lietadlo sa nám stratilo nad Kongom. Na niekoľko hodín, pritom ale preletelo ponad tri krajiny. Ten na mŕtvicu, ale mne došlo, že tam jednoducho len nemusí byť pokrytie signálom. I tak bolo, zjavilo sa okamžite po preletení hranice Juhoafrickej republiky.
OdstrániťIná vec je samotný pobyt, moja i Bernerova dcéra boli na misijách, takže väčšinu vecí mali už dopredu zabezpečených. Putovanie si dosť dobre predstaviť neviem, ale holt, už sú všetci dospelí.