Prvý sviatok vianočný

Tomuto neuveríte. Ale takto sa to stalo, nič si nevymýšľam: len čo som dopísala (včerajší) článok o tučniakovi a o malom dievčatku a doma sme sa opäť dojedli kapustnice na prasknutie, vyštartovali sme s Bernerom len tak naverímboha do večernej vianočnej Prahy. Chceli sme ísť do Katedrály sv. Víta na omšu. Ak stihneme začiatok. Nestihli sme a do chrámu vás potom len tak nevpustia. Pobrali sme sa teda na vianočné trhy na Hrade... a dostala som hračku!





Atmosféry večerného Hradu sa ja neviem nikdy nasýtiť, je magická, magic, magisch! Tentokrát tu prázdno nebolo, ľudí prilákala vianočná katedrála i komorné vianočné trhy. Mne sa páčia omnoho viac, než tie slávne na Staromáku, ohromuje ma ten stredoveký fíling navôkol i námestičko maličké ako dlaň. A samozrejme - majestátnosť pravej gotiky zadnej časti katedrály. To len tak stojím, fľočím na ňu a hádam ani nedýcham.


vianočná
konzumom nakyprené vianočné stoly
strom
ček z recyklovaného plastu
hand made by children in pakistan
sane zapriahnuté v snežnom skútri
štedrove
černá reality show

a pri slamníč
ku v betlehemskej maštaľke
au pair z východnej krajiny
za stravu a za nocľ
ah v lacnom moteli
pod betlehemskou kométou
stiahnutou ako pozadie
do akciovej viano
čnej nokie
traja králi – traja veteráni
na hrudiach metály z vianoč
ného pečiva
ohlušení výbuchmi petárd
v prvej línii
tón rolni
čiek volá do boja
do bitky o Jeho priaze
ň
o ktorú sa On nikdy neprosil
Chceli sme sa len tak popletať, nasávať atmosféru. Stánky samotné ma nijako nelákajú. Ibaže sme narazili na stánok s ovečkami... "Nechceš ovečku? Kúpim ti ovečku!" nadchol sa náhle Berner. Otvorila som od úžasu ústa. Hrozne som si želala mať ovečku, neviete si ani len predstaviť, ako veľmi som ju chcela, len som mu to akosi ešte nestihla vôbec zdeliť. Navyše chlap nevie po slovensky ani ceknúť, takže nemal ani len potuchy, o čom som poobede na blogu básnila. O dajakom tom malom dievčatku a tak.

len Deti
tvárič
ky nádeje a šťastia
smútku a sklamania
tie ešte zažiaria
osvetlené plameňmi
z horiacich zástav mocností
na chodníkoch večného mesta

Dostala som teda veľmi spontánne ovečku, tuším ten najkrajší vianočný dar. Dá sa rozložiť ako vankúšik, no totálne nepotrebná vec! Teším sa jej ako malé decko a len toľko som vám chcela. Tú radosť a ešte pár fotografií z vianočného Hradu a verše jedného básnika, ktorého som len nedávno objavila...


Báseň Vianočná napísal Martin Droppa


Baba Slováková

6 komentárov:

  1. Aj ja by som chcela ovečku, ale nemám pri sebe taký poklad ako Ty... Eva M.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď ho poznáš: na praktické veci nepoužiteľný, na ptákoviny jako udělanej... :)

      Odstrániť
  2. Neuveríš, aj ja mám ovečku... mb

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vidím radost a úsměv malé holčičky. Užívej! T.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram