Počas školského roka pravidelne sprevádzam svojho vnuka na futbalové tréningy. Je to celkom tortúra - cestujem električkou z jedného konca Prahy na druhý, vyzdvihnem ho v škole a potom zase jacháme naspäť do centra. Na Jiráskovom moste prestupujeme na autobus, smerujúci ku Strahovskému štadiónu. Nuž a tá osamelá autobusová zastávka na moste nám obom pije krv.
Je od nej fantastický výhľad na Vltavu! Pod nami striebristo žiari splav, na brvná nalietavajú čajky a pri brehu kotví bájna loď. Tá loď! Otesánek z nej nikdy nevie oči spustiť. Aj by sme zbehli schodmi dolu ku rieke, ibaže zastávku opustiť nemôžeme. Autobusy tu nechodia často a zmeškali by sme tréning.
Jiráskův most od Vltavy. Naša zastávka je na obrázku celkom vpravo. Dole loď Matylda.
Stokrát som mu to sľúbila: neboj, raz na tú loď pôjdeme a dáme si parádny obed. Nuž a sľuby treba plniť. Také ľahké to však mať nebudem. Mladý túži aj po rieke.
Šliapadlo si prenajímame na Slovanskom ostrove. Oboplávame potom Střelecký ostrov a Dětský ostrov. Šliapeme ako diví, našim cieľom je splav pod Jiráskovým mostom. Chceme tú našu zastávku vidieť od Vltavy.
V pozadí Karlův most, Staroměstská mostecká věž a Staroměstská vodárna.
Museum Kampa.
Střelecký ostrov a Most Legií.
Súsošie Vltavy
Mňa na našej okružnej plavbe najviac zaujíma socha Vltavy. Dielo architekta F. Sandera, sochára J. V. Pekárka a kamenára Palouša z roku 1916. Súsošie je umiestnené v severnom cípe Dětského ostrova na osem metrov vysokom podstavci.
"Babi!!! Vždyť je na tom sloupu napsáno SÁZAVA!" dovidí do diaľky Otesánek lepšie ako ja.
"To sú totiž prítoky Vltavy, milé dieťa. Dievča s rybou predstavuje Sázavu, to s kyticou Lužnicu, dievča ryžujúce zlato je Otava a zo strany nábrežia je osadená Berounka. Tú nevidíme, má ozubené koleso - symbol mlynov a hámrov."
Vltava nie len strieborná. Neustále mení farbu. Od tmavomodrej až po zelenú v tieni stromov. V týchto tienistých miestach sme videli milióny malých rybičiek. Je to živá rieka!
Galerie Mánes.
Konečne sedíme na vytúženej lodi a pod mostom. Otesánek nadšený, dali sme si poriadny obed a jablkový mušt.
Väčšinu fotografií nafotil tento môj šikovný deväťročný vnúčik, na výlete sme boli len my dvaja. Tu je fotka, o ktorej sme nemali ani len potuchy. Ako dôkaz.
Tiež fasujete cez prázdniny vnúčatá? Však je to čistá radosť?!
Outfit:
Šaty: Gant
Tenisky: Pepe Jeans (mám v nich tzv. "neviditeľné" ponožky)
Kabelka: Mango
Náušnice: Zara
Okuliare: Mr. Boho
Baba, ako vždy výborný outfit, článok a samozrejme vnúčik.
OdpovedaťOdstrániťOtesánek - krstné meno, či ohromná zdrobneninka?
Ja tiež darujem vnúčatá na präzdniny, ale.....7.
Našťastie málokedy všetkých naraz, zvyčajne len 5.
Prežívame spolu krásne časy a vďaka ním som sa dostala i na miesta, kde som ešte nikdy nebola. Som im za to vďačná. Milujem ich aj všetky chvíle s nimi. Napĺňajú môj život a na oplátku im na odovzdávam z toho, čo som za 75 rokov duchovné nazbierala.
Potrebujeme sa.
Pekné dni praje
Jana
Ďakujem veľmi pekne za milý komentár. Otesánek je prezývka podľa známej českej hororovej rozprávky. Inak má vnuk celkom bežné starobylé české meno. On ma zase volá babička Striga :D Sme skvelá dvojka. Užívajte s vnúčatami, je to dar!
Odstrániť