Viktoriánska svadba

Tip na nádhernú výstavu Viktoriánská svatba mi nedal nikto iný ako naša Zuzka z Košíc, už ju videla. Zorganizovala som v Prahe prvý Babinec a poďho kukať svadobné róby. Veľmi príhodný deň som vybrala, práve sa nám konečne ženil princ Harry.

 

Vintage svadobné šaty vám vyrazia dych!


Muzeum Kouzlo starých časů vo Valdštejnskej ulici na Malej Strane je poriadne zašité, upozornia naň len nenápadné tabuľky v oknách a dnu sa dostanete, iba ak objavíte zvonček. Nijakovsky nechápem, ako toto mrcha Zuza vyšťúrala!





Veľmi príjemná pani nám vysvetľuje, že sa budova nachádza v najviac chránenej pamiatkovej zóne a výrazné označenie mať teda nemôžu. Na nedostatok návštevníkov si vraj ale nesťažujú, takí Aziati vyňuchajú všetko. 

V prvej miestnosti sa nachádzajú šaty najstaršie, z rokov 1860-1895. Zbierka obsahuje róby z Anglicka, Austrálie a USA, šaty však boli ušité v Európe. Používali sa tie najluxusnejšie materiály - čipka, organza, satén, mušelín, hodváb, batist... Prekvapilo ma, že sa svadobné šaty zásadne nededili, takáto nádhera sa využila len v ten jeden-jediný deň. Každá chcela mať model podľa najnovšej módy. Dedil sa len závoj. 

V šatách s honzíkom sa dalo sedieť len na okraji stoličky.




Nádobka, pripevnená na páse šiat, slúžila na nosenie živých kvetín, ktoré dámy dostávali od gavalierov.


Staré dievky po 22. roku života už závoj mať nesmeli, nosili klobúk. Tieto šaty však svadobné nie sú. Vo viktoriánskej dobe si i družičky obliekali šaty biele. Módu kontrastných farieb pre družice zaviedli až neskôr Francúzi.

Úplne prvé biele svadobné šaty si obliekla vo svoj veľký deň práve kráľovná Viktória, dovtedy sa nosili celkom iné farby.


Keď sa vydávala vdova alebo panna vo vyššom veku, volila šaty tmavšej farby a klobúk.



V ďalšej miestnosti sú šaty z neskoršieho obdobia, o niečo pohodlnejšie. I pod tieto sa však nosil korzet a nedalo sa v nich robiť vôbec nič, často ani dýchať. Dámy sa mohli prechádzať, posedkávať a konverzovať. 



Závoj býval zvyčajne dopnený venčekom z látkových alebo voskových pomarančových kvetov a myrtových listkov. Živé kvety sa používali len do kytíc.


Ozdobné malé kabelôčky slúžili na uloženie vreckovky s novým monogramom.



Za najelegantnejšiu farbu pre svadobných hostí bola považovaná čierna. Nielen svadobné matky ale i iné vydaté ženy volili pompézne róby v čiernej farbe. Kontrastné doplnky a luxusná kabelka svedčia o tom, že nositeľka týchto šiat rozhodne nebola vdova.

Dodatočne sa teším, že ma moja dcéra prinútila obliecť sa na jej svadbu do čierneho. Svadba bola vo vintage štýle a ja sťa matka nevesty v čiernom. O viktoriánskych zvykoch som však vtedy nemala ani len potuchy. Ako som vydávala najstaršiu dcéru TU.


Servírovacia súprava s ohrievačom. Nemecko, 1900, alpaka.



Strieborné doplnky z rokov 1860-1910. Gravírované pudrenky, ihlice do klobúkov, závesné puzdro na okuliare, puzdro na cigary... Anglicko, Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Rusko. Presne takéto srepetičky milujem a podobné si uchovávam ešte po prababičke.



Zbierka obsahuje i popoludňajšie spoločenské vychádzkové šaty, ktoré sa šili vo svetlých farbách. 


Páni sa ženili zásadne v tmavých šatách, v žakete alebo vo fraku. Na obrázku je letný pánsky vychádzkový oblek.





Výstava končí nádherným modelom šiat z 20-tych rokov 20. storočia, kedy sa korzety poslali definitívne do zabudnutia.



Vytriezvenie z romantiky


Nemali sme sa vypytovať na detaily. Nie veru! Na také tie praktické veci - napríklad - ako šla milá dáma v tomto cikať. Bo sme sa dozvedeli, že musela vydržať a tým pádom nejesť a nepiť. Prípadne sa tak dalo učiniť len za pomoci komornej, ktorá držala sukne. Pravá viktoriánska dáma totiž nemala (nemohla mať) nijaké telesné potreby, ty brďo! Niektoré detaily mi prišli viac nechutné ako elegantné, spomeniem luxusné hodvábne nohavičky, ktoré boli v strede rozstrihnuté, keby dačo.

Na obrázku je dômyselné zariadenie v tvare nohavičiek, ktoré ale držalo hodvábne spodné sukne pekne pokope. Ak by zafúkal vietor, neexistuje, že by sa spodničky nadvihli. 


Luxusné nohavičky z čistého hodvábu. Vo veľkosti dnešných sukní.


Celkom na koniec dám exponát, ktorý ma najviac chytil za srdce - tieto rozkošné detské topánočky z paličkovanej čipky. Raz darmo, svadobné šaty mi už sérdco nedrásajú, zato mám tú typickú babičkovskú ťuťuli-muťuli obscesiu.


Výstava oficiálne trvá do konca mája, možno sa vraj predĺži až do júna.


Babinec


Na výstave sme sa stretli tri cice 55+: Anežka, Táňa a ja. Výstava sa nám veľmi ľúbila, pomedzi sme prebrali i aktuálnu anglickú kráľovskú svadbu a s dobrým pocitom, že sme emancipované, vzdelané a slobodné ženy 21. storočia, sme sa pobrali na Malostranské náměstí. Zbohom viktoriánska doba! Bola si očarujúca, ale my si teraz radšej dáme pivko!


Máte chuť na ďalší Babinec v Prahe? Prihláste sa do uzavretej skupiny Babie letá: 50+ na Facebooku. Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi na sociálnych sieťach!






Baba Slováková

6 komentárov:

  1. Táto výstava je krochkačka originál!!! Asi by som sa vtedy bola vydávala aj zo štyri razy :))), ale len v tej správnej spoločenskej vrstve. Z.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka, Zuzi, za tento tip, ozaj krása. Mňa ani tak nefascinovali tie modely ako látky, látky, látky! A detaily. Nooo... možno by som nejaký ten svoj svadobný deň v tej dobe vydržala, ale inak som z tej „Belle Époque“ rýchlo vytriezvela. Museli to byť úžasné časy, ale pre mužov...

      Odstrániť
  2. Krása! Taky mě fascinují materiály z té doby a řemeslná zručnost švadlen a krejčích. Vždyť i moje babička na základní škole v ručních pracích šila ručně spodní košilku s ažůrovou vyšivkou. Obávám se, že moje dcera s bídou přišije knoflík, ale je to i moje vina.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, Dášo. Ja som ručné práce svoje dcéry tiež neučila. Dokonca ani mňa to neučila moja mama. Zažila som ešte svoju prababičku (matku matky mojej matky), tá si nás pravidelne všetky pravnučky pekne posadila na stoličky ku oknu a marš! Háčkovať, štrikovať, vyšívať i ponožky štopkať. Ako za Rakúsko-Uhorska. Prababička i babička boli manželkami riaditeľov škôl, mali takú tú gazdnikovskú školu, či čo. Nepracovali, nemuseli, starali sa o rodinu. Neskôr, keď babička dostala mizerný dôchodok, využila svoje znalosti a stala sa vychýrenou dámskou krajčírkou. Tá ma zase naučila šiť a milovať látky. Mám to v krvi, ale už mi je to v dnešnej dobe nanič. Aj dcéram je to nanič. Tieto ženské ručné práce sú nádhera, viem, že ich dnes robia i mladé deviečatá, ale len tie, ktoré to baví. A tak je to aj v poriadku.

      Odstrániť
  3. NÁDHERA!!!!! Téma pro mě "hadrářku" jak stvořené, děkuji Vám moc aspoň za spoustu krásných fotek, výstavu bohužel nestihnu, ale je mi to velmi líto. Vidět pohromadě tolik krásy, v materiálech, detailech, doplňcích - ještě jednou díky!
    m.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi sa teším, že sa vám fotografie páčia!

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

INSTAGRAM


Instagram