Cesta do krajiny detstva

Človek má domov tam, kde má svojich najbližších. Návraty na Slovensko sú po tom, ako to tu Superstar definitívne zabalila, čoraz ťažšie. Rodičovský dom je prázdny, odcudzený, bez mamy nie je viac domovom. Už je len miestom, kde sme vyrástli.




Motkám sa po rodnej dedine s poriadnou náložou nostalgie. Tu bývala stará škola, v ktorej učiteľoval môj starý otec, narodila sa moja mama. Sama som do nej jeden rok chodila, na jej dvore sme si v jedinej, výnimočnej a o to neľútostnejšej bitke s bratom navzájom dolámali nosy. Starý pagaštan aj túto jeseň spúšťa listy na studňu pod ním. Presne tak pomaličky a vytrvalo, ako pred nejakými päťdesiatimi rokmi.


Škola sa dávno rozpadla, na mieste školského dvora a záhrady zostalo len zopár stromov. Ten starý pagaštan a pár smrekov, ktoré vysadil starý apa. Dnes je tu parčík. Také malé zelené námestíčko, kde sa schádzajú moji rodáci. Veľmi sa teším, že ho pravidelne využívajú. Túto plochu som totiž projektovala ja. 



Centrum obce Kalinovo


Nebudem projekt obšírne opisovať, hoci mám o ňom najviac informácií. Tehly na múriky, ktoré slúžia aj ako lavičky, sú z miestnej tehelne, väčšina chlapov z dediny v nej robila, i môj otec. Vysadila som sem symboly Kalinova i Hrabova - stálozelené kaliny a stĺpovité kultivary hrabov. I "smutné vŕby", patria ku môjmu detstvu. Z troch ľaliovníkov, o ktorých Kalinovčania pravdepodobne netušia, ako sú s obcou spojené, sa mi tu ujal len jeden. Zato v neďalekom parku rastú, chvalabohu, všetky.




Je tu i niekoľko mojich vlastných rastlín. Keď sa mi zrútil celý svet a prišla som o všetko, zavolala som starostu. Pošli auto a dvoch chlapov s rýľmi. Ak sa nemám zo svojich vlastnoručne vysadených drevín tešiť ja, prenesieme ich do Kalinova. Najmä platan mi urobil radosť, dlho sa po presadení trápil. Utešene rastie, už je z neho hotový stromisko.


Jeden zo zvonov v barokovo-klasicistickej zvonici nesie nápis: "Zvolávam ľud, chválim Boha pravého, zomrelých oplakávam, búrky zaháňam, slávnosti zvelebujem." Okrem iných cirkevníkov je na ňom i meno toho môjho spomínaného deda.

Gejzov park


O parku a o tom, ako sme ho zachraňovali, som už podrobne písala pred dvomi rokmi tuto. Takto vyzerá jeho najstaršia časť v okolí jazierka na jeseň.





Priehľad z parku na pôvodný románsky kostolík v časti Hrabovo, dnes kostol evanjelickej cirkvi.

Kostolík nad Ipľom postavili niekedy koncom prvej polovice 13. storočia. Staviteľmi boli podľa všetkého členovia šľachtického rodu Ettre, ktorý vlastnil obec až do 16. storočia. Počas reformácie ho prevzali protestanti a prestavali ho. Dedo ako učiteľ bol zároveň i kantorom a hrával v ňom na organe.


Môžem pokojne odísť naspäť do Prahy, ku mojim deťom. V rodnom Kalinove som po sebe zanechala stopu. Živú. Vidím, že rastliny už prekonali najťažšie prvé roky, táto oblasť máva horúce, suché letá. Rastú. Žijú. Budú tu ešte dlho aj po mne. O dedovizeň sa treba postarať, však, starý apa?


Park ešte ale neopúšťame, hoci sa slnko už poriadne níži. Nakukneme aj do jeho novej časti. Stále vám (najmä Kalinovčanom) dlhujem to vysvetlenie, akú súvislosť s Kalinovom má starodávny a na Slovensku vzácny strom ľaliovník tulipánokvetý...

Pokračovanie v článku: Architect Look

Outfit:
Kardigán: Atmosphere
Tričko: Oasis
Nohavice: Zara
Taška: Baťa
Čižmy: Clarks 
Opasok: G-Star RAW




Baba Slováková

18 komentárov:

  1. Veřejná prostranství jsou moje "srdeční" téma, jsem vděčná každému, kdo pro jejich vznik nebo záchranu něco udělá, vždyť jsou to "obývací pokoje" každého sídla. Kdybych měla klobouk, jakože mi klobouky nesluší, smekla bych ho před vámi. Udělala jste velkou věc!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Dášo! Je to moja práca. Súhra náhod, že akurát pre rodnú obec. Za väčšiu vec považujem skutočnosť, že ma v čase mojej najväčšej životnej krízy osvietilo podarovať pol mojej záhrady obci.

      Odstrániť
  2. Kazdy z ludi by mal po sebe zanechat nieco pozitivne pre túto zem. Vychovat deti v cestnych a zodpovednych ludi, venovat kazdy den ludom usmev - ved ten nas nic nestoji,ale vie urobit zazrak. Je vsak uzasne, ked niekto zanecha pre rodnu obec takuto stopu ako ty. Nesmierne si vazim ludi,ktori nezabudaju na svoje rodisko, aj ked ich zivot zavial daleko. Dakujeme.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Ivetka, je to v tom článku schované medzi riadkami - moji predkovia urobili pre Kalinovo veľa užitočného, obec povzniesli. Nemohla som sa na to vykašlať. Navyše bola najmä "Gejzovka" moja srdcovka už od detstva. Nebolo mi jedno ani to, že ladom leží pozemok, presne na ktorom sa narodila moja mama... Ja ďakujem za krásny komentár!

      Odstrániť
  3. Nadherne si to opisala aj som si poplakala pri Tvojich spomienkach na
    Nasu rodnu dedinku Kallnovo. Dakujem Ti. Zita

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď som si aj ja v Kalinove poplakala. Len o tom nepíšem...

      Odstrániť
  4. Krásné fotografie, nádherná nostalgie, která vhání slzy do očí...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ... krajiny detstva ostávajú, ľudia bohužiaľ nie, ale žijú ďalej v nás. Vlado

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dnes to bolo zasa jedinečné držím palce, Darina Č

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Vaše články hladí po duši. Jsem dojatá..

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Tohle je takové krásné a nostalgické :) přesně takhle si představuji, že se budu jednou po letech vracet do své rodné vesničky, kde jsem vyrůstala jako dítě a kde ještě teď žiji :) člověku se vybaví spousty vzpomínek.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Nádherné, cítím dojetí i nostalgii...

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Nádherné. Tiež sa takto vraciam. Janina

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Vy ste na záhrade pestovali platan a ešte ho aj presádzali? To klobúk dolu...
    Obdivujem, že sa vyznáte aj v záhradnej architektúre! Mne sa to veľmi páči, také tie prepracované parky a záhrady, kde má všetko svoje miesto. Ja pestujem len malé rastlinky - a to veľmi nekoncepčne:)) - na kry a stromy by som si netrúfla vobec:D O to viac obdivujem, keď to niekto dokáže zladiť farebne, veľkosťou, aby stále niečo kvitlo... paráda! Elen

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Náherné, Evinka. Atmosféra mestečka na juhu voňajúceho rozkvitnutými agátmi, medom a ospalým, ukopojujúcim starosvetským pôvabom. Ako láskavé pohladenie. Vďaka za krásny zážitok. Eva Č.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Evinka,je úžasnē čítať tie riadky a a vedieť, kto ich píše.Človeku sa prinavráti mladosť,spomienky _ spomienky na Tvojich úžasných rodičov,na Vás, ich deti a Vaše deti, s ktorýmisme boli spatí odi chnarodenia. Sme pyšní na Teba, na to, že prinášaš kus vzácnej minulosti prenašu rodnú obec.Vďaka. Lýdia Poláková

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

INSTAGRAM


Instagram