"Ráda se s vámi bavím... a záááááávidím," - napísala mi minule pani Hanka. To "závidím" ma zarazilo. Pánbožko neomylne nadeľuje spravodlivo, Hanko. Ak niekomu niečo pridá, inde mu zoberie. Nie vždy je všetko tak ružové, ako sa zdá, niet čo závidieť.
Toto dieťa nebude nikdy normálne chodiť...
Narodila som sa s obojstrannou luxáciou bederných kĺbov, už som to tu spomínala. Nič výnimočného, v mojej generácii sme to mali v rodine traja a ja som nebola ten najťažší prípad. Čo som nespomínala, je smola, že pred toľkými svetelnými rokmi bola u nás ortopédia v plienkach. Mladá a neskúsená lekárka mi "napravila" nohy tak, že prebila krížom kĺbové jamky. Panva rozmlátená, hlavice úplne zdeformované. Neľutujte ma, ja si vôbec nič z toho nepamätám. Dokonca som do puberty ani len netušila, že som tak trochu kripeľ, rodičia mi to zatajili. Nohy ma hnusne bolievali, to hej, bolo mi vysvetlené, že rastiem a to bolí. Dva roky som bola uväznená v zvláštnom prístroji, nie nepodobnom stredovekým mučiacim nástrojom. Keď ma z toho konečne vybrali, rozčapila som sa na zemi ako žaba a mame takmer puklo srdce. Ibaže už o týždeň som behala ako víchor, nevedeli ma chytiť, toľkú radosť som mala z pohybu. Nechce sa mi veriť, že by sa dieťa naučilo za týždeň chodiť, ale vraj to bolo tak.
Píšem o tom preto, aby som poukázala, že vždy je všetko vyvážené. Uväznené dieťa už ročné plynule recitovalo básničky, nijaký zázrak, nič iného, ako rozvíjať reč, mu z vyššej moci dopriate nebolo. Domnievam sa, že práve v tomto rannom období, napriek tomu, že sa mi nevynárajú nijaké spomienky, sa vo mne vybudoval ten vzdor a silná chuť žiť.
Ortopédi mi dôrazne neodporúčali rodiť. Porodila som tri deti. Nebolo to jednoduché, nebudem to rozvádzať, sú tu a ja ešte furt chodím po svojich. V tridsiatke ma chceli operovať, inak vraj skončím na vozíčku. Nedala som sa rozsekať. Prestala som chodiť ku ortopédom. Takmer tridsať rokov mám pokoj svätý.
Ako som ochrnula
Tak toto bola tiež sranda. To sa stane tak, že makáte celú noc za počítačom v prievane. Odišla mi pravá ruka, po nej i pravá noha. Najprv strašné bolesti a potom nič, totálna necitlivosť. Na neurológii boli zdesení, mala som len štyridsať. Chlapci z komisie, vyhodnocujúcej magnetickú rezonanciu, mi všetci uprene hľadeli na nohy. Ako to, že chodíte??? Podľa nálezu máte byť dávno ochrnutá celá!
Nikdy som sa hádam tak uľahčene nesmiala, ako vtedy. Fakt som sa začala rehotať. To viete, bála som sa, že nejaký nádor na chrbtici, alebo ká skaza. A to len zlomený krčný stavec. Po autonehode spred dvadsiatich rokov. Celý čas som to tušila, veď ma to aj pravidelne bolievalo. Ako šľak. Z čoho mi ale okamžite vyplynulo, že ak som s tým žila dovtedy, budem s tým žiť i ďalej.
Na neurológii si nevedeli rady. Pchali do mňa lieky proti bolesti, ópiáty, až kým som nemala halušky (halucinácie). Jediné riešenie - operácia. Ba kýho čerta! Akútny cervikálny syndróm, poúrazový stav, však to brnkačka. Na neurológiu viac nechodím. Už dvadsať rokov.
Ako som sa z toho dostala?
Nie som hazardér. Prečítala som si všetko, čo mi prišlo pod ruku. Chodievala som do Piešťan, máčala sa i doma v sírnych kúpeľoch. Hltala roky kolagén. Tridsať rokov pravidelne sauna, kdekoľvek na svete som bola. Suché teplo veľmi pomáha.
Pri tom cervikálnom syndróme ma zachránil MUDr. Ašot Karpetian zo Zvolena. Armén, neurológ a zároveň chiropraktik a macher na akupunktúru. Ako ma tak naprával a vo mne to rúpalo ako v zombii vstávajúcej z hrobu, predniesol tú slávnu vetu (vybavte si ruský prízvuk):
"Tjélo mláde. Kôsti stare!!!"
Smial sa. Všetci nado mnou lámali palicu, ale on sa smial v duchu: "lidské tělo se má rádo", pamätáte si? Dostal ma z toho.
Matyáš
Posledných desať rokov som sa zanedbávala. Brázdila som Európu, mala som inakšie starosti. Na masáž ku Matyášovi som sa dostala náhodou. Pôvodne sa ku nemu objednala Fairy, ibaže dorazil dajaký frajer na harleyke, a tak vydurila mňa.
Mala to byť 90-minútová relaxačná masáž, hrozne som sa tešila. Ako si aj zdriemnem, len taká rozkoš. Prdlačky. Masérovi som vysvetlila, kde sú moje slabé, ba priam nebezpečné miesta a ten nato priložil ruky k dielu. "Vy ste celá rozbitá!" - skonšatoval okamžite. Jáj, rozbitá som predsa celý život, nuž tak to teraz vkladám do vašich rúk. Vy viete lepšie, čo mi treba. Dúfam.
Z blaženého relaxu nebolo nič. Matyáš sa rozhodol pre bodovú masáž. Akupresúru. Najprv treba dať všetko na poriadok a až potom môžem chodievať len tak sa vyvaľovať. Našiel na mne miesta, o ktorých som ani len netušila, že po silnom zatlačení vedia tak hnusne bolieť. A to som musela ešte v jednom kuse zhlboka dýchať. Kdeže pohodička, čistý mord to bol. Po prvej masáži som tvrdo spala dve hodiny ako decko.
Tento článok píšem preto, lebo mám radosť, že som si našla v Prahe svojho "naprávateľa" a aj preto, že chcem Matyáša podporiť. Prešla som rukami mnohých masérov, viem to posúdiť. Chlapec má dar zhora, toto sa nedá len tak naučiť. Dosť mi pripomína doktora Karpetiana, má rovnaký zmysel pre humor a v rukách citlivé senzory. Presne tam trafil, kde bolo treba.
Tento článok píšem preto, lebo mám radosť, že som si našla v Prahe svojho "naprávateľa" a aj preto, že chcem Matyáša podporiť. Prešla som rukami mnohých masérov, viem to posúdiť. Chlapec má dar zhora, toto sa nedá len tak naučiť. Dosť mi pripomína doktora Karpetiana, má rovnaký zmysel pre humor a v rukách citlivé senzory. Presne tam trafil, kde bolo treba.
Sama som mu navrhla, že pri niektorom z ďalších stretnutí urobíme fotoreportáž. To som si, holky, dala! Dorazil dajaký jeho kamoš aj s kamerou. Ups. "Viete z toho môjho tela urobiť dvadsaťročné?"- pýtam sa. Vraj ho môže prifarbiť. Trošku. Čooo? Až keď som videla fotky, pochopila som. Vyzerám ako biely flák masa, ktorý tlačia do márnice. Nasmiali sme sa ale zdatne.
Kosti staré, telo staré!
Máte problémy s chrbticou, s kĺbami?
Nejedzte lieky, lebo na to lieky nie sú. Iba si otrávite pečeň. Je množstvo iných spôsobov, nebudem ich tu vymenúvať, možno mi po vlastných skúsenostiach niektoré pripíšete dobré rady do komentárov. Prezradím, čo som v tých svojich, prepytujem, "sračkách" urobila ja. Začala som trojdňovou hladovkou, aby som sa zbavila toho svinstva, čo do mňa napchali v nemocnici. Od obvodného lekára som si dávala pichať vitamín B12, pre zdravé nervy je nevyhnutný. Napriek zákazu som denne sedela v saune, na krku v mieste zápalu hrubý uterák. Každý deň akupunktúra, bolo to hrozné, ale vydržala som. Po týždni som chodila. Stal sa zázrak, povedal primár na neurológii ("liečili" ma tri mesiace). Naozaj???
Na kĺby sa mi osvedčila pravidelná sauna, kúpeľná liečba a sírne kúpele. Medové zábaly. Chôdza (dlhé túry a pekne pomaličky), plávanie, masáže. Nohy mi drží svalstvo. Mali by ste si kúpiť kolagén, hovorí mi Matyáš. Zlatý chlapec! Myslela som na to a furt som to odkladala. A tak som po prvej masáži rovno odkráčala do apotéky a mám ho, zase papám. Ak sa raz predsa len celá rozsypem, budem mať aspoň vyhladenú pleť!
Tak už viete, prečo ja toľko trajdám pešo po Prahe a prečo mám toľkú radosť zo života. Niekto hore ma má veľmi rád!!!
P.S. Ak z článku náhodou vyplynulo, že mám niečo proti lekárom, nie je to tak. Vážim si ich, mala som len smolu. Nik predsa nie je neomylný. Na akupresúru chodím ku šikovnému masérovi, na akupunktúru by som si pravdepodobne opäť vybrala lekára, to sa už ide do riadnej hĺbky. A tiež, ak by boli nejaké iné prúsery... Toto je nič, mohlo byť aj horšie.
Kontakt: Matyáš Chrt, DiS., sportovní a rekondiční masér
728 383 610, matyas.chrt@email.cz
FB stránka: Matyáš Chrt -masáže
Sa ty len nerozsypaj, zla bylina nevyhynie :):):) Drz sa! Zdravi Jozo
OdpovedaťOdstrániťNeboj nič, nedám sa! Tiež zdravím.
OdstrániťSkvělé,skvělé,skvělé.Já sice k ortopedům chodit musím/onk/,ale i já se snažím "prošmejdit" co se dá.Jen mi chybí ten váš vzlet,ale ne nadšení.
OdpovedaťOdstrániťNuž u mňa bol v oboch prípadoch verdikt, že mi nepomôžu, jedine operácia. Tak som im ušla :D
OdstrániťSkvelý článok a masér je sympaťák :) Koľko za 90 minút? Linda
OdpovedaťOdstrániť30 min. 300,- Kč, 60 min. 600,- Kč, 90 min. 900,- Kč, je to čistý čas + príchod a odchod. Klasická relaxačná masáž alebo hĺbková.
OdstrániťJaj, super, držím palčeky. Nech sa len to telo drží pekne pokope, ešte sa chceme podučiť čo to o krásnej Prahe, pobavíte nás svojimi postrehmi. Ak nie je tajomstvom, aký kolagén užívate? Tiež by som potrebovala premazať závity v kĺboch. Prídem do lekárne a fakt si neviem vybrať. Napr.Cicatridina sa mi osvedčila na 100%, ďakujem za tip. Už sa sprayujeme celá ženská časť rodiny. :-) pekný deň!
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň, Marika. Nie je to tajomstvo, kúpila som si Colafit, pretože som si pýtala také tie "polystyrénové kocôčky", na aké som bola zvyknutá aj predtým. Ale potom som nahliadla do rôznych diskusií, kde "jedna baba povedala", že je to zderstvo a neúčinné, lebo denná dávka má byť 10 mg a kocka Colafitu má len 8 mg. Tak neviem, toto balenie určite dojem a budem pátrať. Český výrobok je to, nemám dôvod tomu neveriť, ale... Poštudujem si ich ešte, aj vo vlastnom záujme. Inak pomáha aj silný vývar, tlačenka a rôzne tie rôsoly. Joj, predsa "studenô" - huspenina!!! Pekný deň aj Vám!
Odstrániť... a vraj aj potravinárska želatína je dobrá
OdstrániťAhojte, zapájam sa do diskusie ohľadom kolagénu. Keď som mala problémy s pätami, odporučil mi môj osobný "liečiteľ" hydrolizovaný kolagén v prášku. Je to pre športovcov a oproti tým z lekárne, je to myslím aj dobrá cena. Má teda takú prírodnú chuť, nie je to maškrta. Ale keď som si zvykla ja, bývalá dlhoročná vegetariánka... A dajú sa k nim prikúpiť aj nejaké ochucovadlá. Neviem, či môžem sem dať link, ak nie, zmažte. Prajem ešte veľa kilometrov a inšpirácie. Viera https://www.namaximum.sk/kategoria/k-bova-vyziva/collagen-element-hydrolyzovany-kolagen/
OdstrániťFajne! Tusim nabuduce vymenim harleyaka za masera :D fairy
OdpovedaťOdstrániťNooo, zaváhala si, zaváhala :D
OdstrániťLíbí se mi váš názor na alternativní medicínu. Já jsem trochu konzervativnější, ale je načase ji také vyzkoušet. S léty problémy přibývají a skoro každý lékař vám s „vděčnosti“ za vaší návštěvu něco napíše, bez toho, aby kolikrát věděl, co napsali ti jiní (jsou výjimky). Potom čtete příbalové letáky a zjistíte, že při tom množství léků co berete a vzájemných kontraindikací, jste jen krůček od smrti. Škoda, že v sauně nemůžu pořádně dýchat, pálí mě sliznice. Masáže ano!! Je zapotřebí, aby ty ztuhlé svaly jednou za čas povolily. Přeji vám hodně zdraví a nedočkavě čekám na vaše další články.
OdpovedaťOdstrániťPrečítajte si, prosím, moju odpoveď na posledný komentár. Myslela som si, že predsa len hazardujem, keď som nepristúpila na klasickú liečbu, ergo operáciu. Dnes ma za to chváli detská lekárka /komentáre na Facebooku/, že je rada, že existujú príklady, že sa to dá i inak. Neviem, či je označenie "alternatívna medicína" v mojom prípade správne, nešla som nijakými šarlatánskymi cestami. Ale vlastne áno, je to alternatíva ku tej najrýchlejšej liečbe - odskenúť kosť a nahradiť ju titánom. Ibaže mne sa predstava lesklého kovu v mojom tele nijako nepozdávala :D ďakujem za komentár!
OdstrániťChcela som písať o mojích bolestiach, o rovnakom vrodenom poškodení, o operáciach čo už mám za sebou a o tých čo mám pred sebou... Ale radšej nie. Len toľko k tomu, že do rúk tohoto maséra by som sa rada zverila. Opatrujte sa Janina
OdpovedaťOdstrániťNie je jednoduché o tom písať, tá bolesť je permenentná. Aspoň u mňa. Každodenná, celý život. Momentálne mám ale radosť, písala mi na FB komentáre detská lekárka. Jej sestra to má tiež a tiež je bez operácie /obe 50+/. Vraj sme pre ňu /pre tú lekárku/ príkladom, že sa toto dá liečiť i inak, nie hneď totálnou endoprotézou. Lebo to človeka čakajú opakujúce sa operácie, ale to Vy sama najlepšie poznáte. Mám radosť, že som sa vzbúrila... a najmenej na tridsať rokov som to oddialila. Pravdepodobne ma to napokon neminie, ale ak to mám ustáť, tak len raz a navždy. Vy sa opatrujte!!! Uff... nezávidím.
OdstrániťEvo, nezbývá mi, než vás ještě více obdivovat za to, jaká jste bojovnice! Můj muž nově na klouby užívá Alavis Triple, je to původně pro koně, takže je třeba upravit dávkování :-). Poradila mu to jeho revmatolozka. Poměr výkon/cena dobrý, tak uvidíme. Dobrý masér je pravý poklad, taky mám výbornou masérku, co pozná na kterém rameni nosím kabelku a z které strany mám v práci okno, moc si jí považuji. Přeji málo bolesti a hodně životní energie!
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za dobrý tip, Dášo. Smejem sa tu, že už mi asi treba konské dávky :D
OdstrániťKrásný článek. Je v něm naděje, děkuji. U mě hodně podobné. Jen diagnozy se liší. Jsem kripl od 4 let. Vidět to na první pohled není, ale při bližším ohledání...no, darmo mluvit. Tak vám držím pěsti. Hanka
OdpovedaťOdstrániťDěkuji, Hanko! Aj ja Vám držím palce.
OdstrániťČlovek sa nemá nikdy vzdávať a najmä musí počúvať svoje telo. Lekári tvrdili, že tie operácie sú nevyhnutné, ale ja som akosi cítila, že nie sú. Oni hodnotili snímky, ale ja som v tom svojom tele bola osobne :D