Kabelka ako starožitný šperk


Niekedy mi unikajú dosť podstatné informácie, zvlášť, keď nie sú úplné. Minulý týždeň mi zavolala Pragmatická.
"Mami, v nedeľu ideme do toho divadla, dúfam, že si nezabudla!!!" Jasné, že som zabudla. Ako na smrť. Ale som sa nepriznala. Jój, veď sa už veľmi teším!
Na druhý deň som začala cez chat nenápadne pátrať. O koľkej máme to divadlo? O siedmej, prišla mi odpoveď. Super... a ktoré divadlo??? Vôbec netuším, pracujem, musím kuknúť lístky, odbila ma mladá. O nejaké dve hodiny chytila dievka paniku:

"Preboha, veď to my ideme rovno do Národního!!! Čo si oblečiem?!"

Dieťa zlaté, celá ja! Kúpi lístky do Národního divadla a zabudne, že rovno tam. Teraz na poslednú chvíľu stepuje, čo na seba a ja tu skackám pred skriňou tiež. Čo si oblečiem?! Na aké predstavenie vlastne ideme, som sa už ani neodvážila opýtať. Veď je to jedno, hlavná vec, že sa ide do Zlatej kapličky. YES!



Dcéra dorazila s vyplazeným jazykom v zbrusu nových šatách. Rýchlo sme urobili cvak-cvak (Babie letá už strašia celú rodinu vo dne v noci), kopli do seba šampanské (všetci dookola to popíjali, asi je to nóbl) a behom na balkón. Dávali Pýchu a předsudek od Jane Austenovej. Tak trošku z červenej knižnice, moje estetično je však spokojné, pasuje to ku čalúneniu a tapetám.

Približne v jednej tretine predstavenia som spozornela. Zacielila ďalekohľad na novú postavu, jej hlas mi bol povedomý. Od príjemného prekvapenia som ani nedýchala:
"Veď to je Iva Janžurová!"
"Mami, ja ťa vážne zabijem!" - výhražne sa vystrela Pragmatická.
"Si zabudla, že tie lístky som kúpila len preto, že ty si chcela ísť na Janžurku?!"

Ups. Zabudla. Ale už som si spomenula. Na Vianoce mi dcéra navrhla, že by sme niekedy mohli spolu vyraziť do divadla. Čo by sa mi tak páčilo? Audience u královny, povedala som bez zaváhania. S Janžurovou v hlavnej úlohe. Už som ale dávnejšie sama pozerala vstupenky. Beznádejne vypredané na celú sezónu. OK, tak ja kuknem niečo iné, povedala vtedy dcéra a aj mi o pár dní zavolala, že má lístky. Ja som sa potešila a vzápätí vypustila z hlavy, však vybavené. No uznajte, kto si toto má pamätať. Od Vianoc!

Dcéra sa náramne bavila. Toto jej vážne vyšlo, spokojná bola. Bombový darček s ohurujúcim prekvapením rovno na Deň matiek. Je hviezda. Len... vôbec netušila, že tie lístky sú akurát na tento dátum. Ibaže to niekedy jednoducho takto krásne vyjde...




Ako národ sobě postavil na základe celonárodnej zbierky novorenesančné české národné divadlo, určite všetci viete.  Notoricky známe sú aj fotografie samotnej budovy, jednej z najvýznamnejších stavieb v zemi. 

Tak ja dám len jednu zaujímavosť:  v roku 2008, keď prebiehala rekonštrukcia strechy a korunky divadla, bolo toto do ďaleka blyštiace sa strešné liatinové zábradlie pozlátené 2,5 kilogramami zlata o rýdzosti 24 karátov. Ostatne, kto raz vojde dnu, razom pochopí, prečo táto impozantná stavba a symbol českého patriotizmu dostala prezývku Zlatá kaplička.




Foyer v historickej budove Národního divadla a slávne lunety na strope z cyklu Vlast od Mikoláša Aleša. Na výtvarnej výzdobe sa podieľali i Bohuslav Schnirch, František Ženíšek, Josef Václav Myslbek, Václav Brožík a Julius Mařák. Romantická krajinomaľba, tématicky nadväzujúca na české dejiny, dala ideový základ výtvarnému prejavu, ktorý sa dnes označuje ako "umenie generácie Národního divadla".

Škoda len, že nebolo viacej času na podrobné preskúmanie všetkej tej nádhery.




Outfit:

Do Zlatej kapličky sú malé čierne samozrejmosťou. Premýšľam... Zoberiem si hodvábnu kabelku ručne vyšívanú striebornými niťami. Je z pozostalosti po klavírnej virtuózke Romanke Ježdíkovej, už som ju tu niekoľkokrát spomínala. Pani Romana vystupovala i v tomto divadle (so sestrou Theodorou tvorili Duo sester Ježdíkových). Často ho navštevovala i ako divák, jej manžel Ferro Ballasko bol členom Opery ND (študoval spev v Saltzburgu u Benjamina Gili). 

Chápete? Beriem so sebou kabelku a divadelné ďalekohľady ozajstných umelcov. S posvätnou úctou. Tieto predmety poznajú Národní divadlo lepšie ako ja. Kabelku považujem za tak mimoriadnu, že už viac šperkov netreba, pridávam hodvábny šál.

Rozhovor s profesorkou Romanou Ježdíkovou: http://www.sestka.cz/index.php?clanek=1053


Šaty: Next
Sako: Betty Barclay
Kabelka: vintage, hodváb, strieborné nite
Šál: River Island, hodváb, hodvábne nite
Lodičky: Rockport
Prsteň: perla, rhodidované striebro 
Ďalekohľady: vintage, potiahnuté kožou... sú plne funkčné!



Baba Slováková

12 komentárov:

  1. Nádherné,elegantní oblečení a opět krásné fotky a námět.A články jsou čím dál lepší.Nejenom móda,ale navštěvujeme spolu samá krásná a zajímavá místa!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Vám, Sofie! Článok je tentokrát písaný "horúcou ihlou", pod vplyvom emócií, nikdy neviem, ako také čosi dopadne, ale nedá sa mi to uchopiť inak.
      Do ND sa nejaký výnimočný outfit vymyslieť nedá, človek musí vsadiť na klasiku. Ale videla som pár mladých dám aj v "malých červených", veľmi im to svedčalo, inšpirovala som sa. Musím konštatovať, že aspoň sem chodia ľudia skutočne pekne oblečení.

      Odstrániť
    2. Ano, čím dál lepší to tady je, těším se na každý další článek a počtení o mém rodném městě potěší moc, zvlášť teď, když jsem zase venku...

      Odstrániť
  2. hneď by som sa k Vám pridala, muselo to byť skvelééé
    Magda B.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Magduška, toto bola rýchlovka, presne ako píšem... ale veľmi spontánne a obe sme si to skutočne užívali.

      Odstrániť
  3. Česi sú asi trochu niekde inde - aspoň to národné si považujú,
    v SND som zažila na klasickom večernom činohernom predstavení oblečenie všeho druhu - od dlhých večerných rób, cez malé čierne a kostýmy až po rifle... prevažovala samozrejme tá zlatá stredná cesta, ale aj tak bolo zvláštne vidieť nie ďaleko od seba večerne oháknutých a tých jeansových maniakov...
    Už to, že ste s dcérou premýšľali nad tým, čo si obliecť je viac ako niektorí spravia:))
    Určite ste vybrali veľmi správne: dlhé róby si treba nechať na opery a balety, a na ostatné predstavenia si vyberať tak primerane - šaty, sukne alebo aj vhodné nohavice... tiež v bežnom živote rada nosím rifle, napríklad aj čierne, na ktorých to takmer ani nie je poznať:) ale aj tak by som si ich nevzala ani len na muzikál:D. Elen

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Obávam sa, že je to i tu rovnaké, už som na túto tému písala článok. O to viac som bola prekvapená, že do ND prišli všetci vzorne ustrojení.

      Odstrániť
  4. Nemohla byste napsat nějaký článek o sestrách Ježdíkových? Na netu jsem o nich skoro nic nenašla a docela by mě to zajímalo... Vy občas napíšete o pozůstalosti (hlavně rukavičky po paní Romaně, že?) - takže jste je znala nějak blíže? Myslím, že článeček třeba i s fotkou, by potěšil nejenom mne.
    Pavla
    (Tedy pokud jste o nich již psala, omlouvám se, blog nemám až tak prozkoumaný...)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý deň, pod článok som vložila rozhovor s pani profesorkou, ktorý som našla na nete. Nebola to naša príbuzná a ja som sa s ňou nikdy nestretla. Môj brat bol jej žiakom, učila ho hru na klavír. Na sklonku života bola už úplne slepá a on pokým ako-tak videl, jej roky pomáhal najprv s údržbou bytu, celý ho napríklad vymaľoval. Neskôr ju podporoval finančne, keď už nevyučovala a vlastne ju doopatroval. Nemala nikoho, takže brata vnímala ako svojho syna. Od neho sme všetci prebrali oslovenie "Romanka" i mnohé príbehy, ktoré mu v tej svojej opustenosti rozprávala...

      Odstrániť
    2. Aha:-)
      Já jsem právě našla pouze tento rozhovor, škoda, že s ní není těch rozhovorů více, ani jsem nenašla nic třeba pro rozhlas (?) nebo nějakou nahrávku z koncertu... Ale asi žila v době "nevhodné pro umění"
      Pavla

      Odstrániť
  5. Ty vaše články jsou velmi milé a vtipné. Těším se nejenom na každý nový outfit (který zkopíruji), ale i na zábavné a poučné povídání.
    Iva Š.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Vám veľmi pekne! Píšem buď o tom, čo ma zaujíma, alebo o tom, čo sa mi prihodilo, takže to až tak ťažké nie je :D

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

Instagram