Premiéra filmu Ženy od vedle


Minulý štvrtok som bola na premiére nového dokumentárneho filmu Ženy od vedle. Dnes teda nielen outfit, ale najmä dojmy...
Film herečky a režisérky Theodory Remundovej /dcéry Ivy Janžurovej/ mapuje životné osudy štyroch žien, ktoré do Čiech prišli v prvej polovici 90-tych rokov z bývalej Juhoslávie. So svojimi rodinami utiekli pred vojnou, ktorá zúrila na pozadí národnostného a náboženského konfliktu. Volajú sa Vesna, Zvjezdana, Mukadesa a Gordana a žijú v Českej republike viac ako dvadsať rokov.




Všetky štyri sa začlenili do spoločnosti, našli si prácu, hoci to bol s minimálnymi znalosťami češtiny a s malými deťmi problém.

Na otázku, či sú tu aj doma, nedokážu ale odpovedať...
 

Najsilnejším momentom filmu bolo pre mňa rozprávanie Chorvátky Gordany. Jej jediný syn, syn srbského otca a sám Srb, mal ísť do vojny. Bojovať proti Chorvátom, proti svojej rodine, proti svojej krvi. Utiekol zúfalý do Čiech, matka za ním... aby tu napokon umrel na zákernú chorobu a ona zostala sama.

Gordana je jeden vysmiaty, optimistcky naladený človek. Nie, ona sa už nevráti. Nechce viacej zažiť tú nenávisť a nevraživosť. V Čechách si našla dobré priateľky, to je dnes jej rodina.

Najneuveriteľnejšou odpoveďou na besede po premietaní filmu bola odpoveď Zvjezdany na otázku, čo považuje za najsilnejší moment z toho obdobia.

"Rozdelenie Československa" - povedala bez zaváhania.
Keď si už myslela, že dostala deti do bezpečnej krajiny, začalo toto. Mala vraj priam panický strach, neverila, že nebude ďalšia občianska vojna.
V sále zostalo hrobové ticho.
 
Beseda s protagonistkami filmu a s režisérkou po premietaní.

Téma filmu sa ma osobne hlboko dotkla hneď dvakrát.

Po prvé - sama som emigráciu zažila, hoci som neutekala pred vojnou.

Nemám teraz na mysli Českú republiku, kde momentálne poletujem. Tu sa predsa len cítim tak trošku doma, veď som sa narodila v Československu.

Päťdesiatročná som opustila Slovensko a odišla i s najmladším synom do Švajčiarska. Nebol to odchod dobrovoľný, bývalý manžel sa zaplietol... ehm, s dubióznymi obchodnými partnermi, ak to môžem takto zaonačene nazvať. Utiekol za hranice a nikdy sme ho už nevideli. Prišli sme o všetok majetok, ale čo bolo oveľa horšie - rodná zem už pre nás nebola viac bezpečná.

O rokoch, strávených v cudzine, niekedy inokedy. Neboli to ľahké roky. Dobre ja poznám ten ponižujúci pocit, keď s univerzitným vzdelaním musíte šurovať podlahu a hajzlíky v bare. Nejde o prácu samotnú, každá je dobrá, veď potrebujete nakŕmiť dieťa. Tie povýšenecké pohľady boli na tom najhoršie. Škoda reči...
Len čo syn dokončil vo Švajčiarsku školu, rozhodli sme sa vrátiť. Ja som v tom čase už síce spolupracovala ako projektant s jedným ateliérom pre záhradnú architektúru, ibaže chlapec mi bol v tej studenej cudzine nešťastný.

Nebolo ale kam sa vrátiť.
Kde domov můj? Predsa tam, kde je rodina. Dcéra a brat so svojimi českými rodinami. V Prahe.

Po druhé - moja staršia dcéra ako právnička osobne pomáha práve týmto imigrantkám.

Rozprávala mi tie príbehy podrobnejšie, než ich načrtol film. Neľahké osudy už starnúcich žien. Všetky majú spoločné jedno - v princípe prišli o mužov. Jeden ani neutekal, druhý sa hneď vrátil, tretí sa načisto odcudzil, štvrtý sa úplne zosypal. Celé tie roky v Čechách sa museli o deti postarať samy. A veru aj tie podlahy umývať...
Na premiéru prišli všetky upravené, so vztýčenou hlavou, vysmiate. Deti im tu vyštudovali, sú úspešné. Dokázali to!

Na otázku, prečo sa ako väčšina vtedajších utečencov z Juhoslávie nevrátili po vojne naspäť, odpovedali tieto ženy s povzdychom: "Lebo vojna trvala pridlho a medzitým sa tu naše deti naučili jazyk a našli si kamarátov. To deti sa už nechceli vrátiť!"

Tak veru. Deti. Kvôli deťom ženy utekajú z vlasti a deti napokon rozhodujú, kde bude ich mama žiť. Vytrhnutá z koreňov.




Outfit:
Šaty: Vivance
Kabát: Bruno Banani
Šatka: Celtic Renaissance
Kabelka: Zara
Okuliare: Mango
Lodičky: Calvin Klein

 Ak vás téma zaujala, tu je ukážka z filmu


Baba Slováková

4 komentáre:

  1. Krásne si to napísala.A prežila si všeličo, človek by si ani nemyslel, koľko osudov ľudia prežívajú. Pokiaľ ich nepoznáš osobne, nevieš o nich vlastne nič. Ja mám syna s rodinkou v Rakúsku neďaleko hraníc... ale vždy mám taký úzkostlivý pocit, keď tam idem.... Budujú si ešte len domov, kiež by sa tam necítili ako cudzinci.... Lebo ja áno.
    Katarína V.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mladí to majú ľahšie, starý strom nepresadíš. Rakúsko je dosť multi-kulti a Viedeň je plná potomkov Čechov. A úplne všade na svete žijú dobrí ľudia. Ja som si vo Švajci tiež našla široký okruh priateľov, oni sú v skutočnosti veľmi milí ľudia, keď ťa už raz prijmú medzi seba. Ako Slovenka som to nemala ťažké, horšie sú na tom ľudia z Juhoslávie, označenie "Jugo" je tam ako prekliatie.

      Protagonistky z filmu počas besedy uviedli, že ich v prvých mesiacoch udivovalo, akí sú Česi chladní. Figu borovú. To nezažili Helvétov :D
      V čase, keď som sa rozhodovala, či sa vrátim, som bola na návšteve v Prahe. A na koncerte v hospodě. Na konci sme už spievali úplne všetci, fantastická atmosféra, toto človek vo Švajci nezažije...

      Napriek tomu, že "vonku" je ťažko, by som ale každého Slováka vydurila "na skusy" do sveta. Predtým som ako turistka precestovala celú Európu, akosi som sa furt hanbila, odkiaľ som. Po rokoch TAM sa to úplne obrátilo. Musela som sa smiať tým ich "luxusným" problémom. Nezažili nič. Ani jednu vojnu, niekoľkonásobnú štátoprávnu zmenu počas jedného storočia, ani revolúcie, hromadné emigrácie, okupáciu, rozpad štátu, ktorý bol vlasťou, mafiánske klany a rozkrádanie krajiny.
      Sú slabí, vo Švajčiarsku je vysoký podiel samovrážd. Hrdosť na svoju národnosť človek získa pri priamej konfrontácii s inými národmi. Sme húževnatí, nezlomní.
      S radosťou som si pridelila pseudonym Slováková :D
      Ďakujem Ti, Katarína, za milý komentár. Baba

      Odstrániť
  2. Musim se priznat, ze jste mne dojala k slzam. Jste statecna.
    At se dari :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Vám. V našom veku máme už takmer každá nejaký ten svoj bolestivý príbeh. Od toho sme ženy, aby sme boli silné. Kvôli deťom, kvôli sebe. Všetko dobré aj Vám, Baba

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

Instagram