Šťastný nový rok 2022, milé cice!
Mojim stálym a verným čitateľkám hlásim, že som zaseknutá, dajaká spomalená a či čo, zabiť ma je málo, aká som ja lenivica lenivá.
Neviem, či za to môže pandémia alebo môj pokročilý vek, ale tento blog, ktorý býval pravidelnou a neodmysliteľnou súčasťou môjho života, som v roku 2021 mohutne zanedbávala. A pritom sa už nič také mimoriadne nedialo. Jasné, bola tu stále pandémia, ale život sa (aspoň tu v Česku) predsa len pomaličky vracal do starých koľají. V roku 2020 som bola najprv vydesená ako všetci a o to väčšiu chuť som mala písať a keď sa dalo, tak aj nové veci spoznávať, obrazne povedané: bojovať.
Tento druhý rok som už bola z celej situácie akurát tak otrávená. Ako všetci. Heslom dňa sa stalo: vydržať, prečkať, prežiť... Až kým sa človek nedostal do stavu podobnému hibernácii.
Písanie o zaujímavých miestach a cestovateľských zážitkoch som skončila kdesi v Karlových Varoch, a to bol len začiatok leta! Nuž, ani tie nasledujúce dni som nepresedela len doma, aj do Švajčiarska som si zaletela, aj ešte nevidené české zámky videla, opatrne veru aj kino a divadlo opáčila...
Keď som premýšľala, ako ďalej v písaní blogu pokračovať, vyšlo mi, že presne tak, ako som zvyknutá: chronologicky. Tak sa teda neprekvapte, keď sa počas tohto studeného januára vrátim naspäť do leta 2021 a pekne po poradí zhrniem svoje zážitky. Aspoň si preverím, či mi ešte pamäť dobre slúži😏.
Ono to totiž všetko vyzerá tak, že aj tento nový rok nebude onakvejší, ten mikroskopicky krpatý sviniar mieni naďalej ovládať naše životy. Nezostáva nám nič iné, len s tým žiť. Tak dobre, ako to len pôjde.
Takže si dávam sama sebe sľub, že budem v písaní pokračovať, aj keď to zatiaľ ide zo mňa ako z chlpatej deky. Je to pre mňa istá forma terapie, sebarealizácie a dúfam, že vás niektoré články potešia.
Fotografie sú z tradičnej rodinnej prechádzky po Karlovom moste, ktorú vždy na konci roka nezabudneme absolvovať.
Outfit:
Kabát: Andrea Martiny
Nohavice: Massimo Dutti
Topánky: Vagabond
Šál: Zara (už starší)
Kabelka: Parfois
A tu je môj skromný vinš:
Milá Evo, tvůj blog mě vždy potěší, prosím, piš dál a neopouštěj své věrné čtenářky. Ta první fotka s racky je moc krásná, i když tihle ptáci nejsou zrovna moji oblíbenci (mám s nimi negativní zkušenost, ale snad to bylo pro štěstí :-)).
OdpovedaťOdstrániť