Zmiznuté mesto pražské

Bývalo raz jedno malebné mestečko. Spleť krivoľakých uličiek a námestíčiek, množstvo na seba nalepených ošarpaných malých domčekov s mnohými priechodmi, dvorčekmi, pavlačami, schodiskami, arkiermi a balkónikmi, mu dodávali až pitoreskný ráz. Preplnené tisíckami obyvateľov pulzovalo v samom srdci Prahy.

Piata štvrť: pražské židovské ghetto


Mestská štvrť Josefov je najmenším katastrálnym územím Prahy. Zo všetkých strán ju obklopuje Staré Město. Jej honosná Pařížská třída i vysokánske domy v priľahlých uliciach nijako nenaznačujú, že práve v týchto miestach ešte koncom 19. storočia bývala najväčšia pražská bedač. Pokým nenarazíte na prvú z mnohých synagóg, ktorá očividne do okolitej zástavby nezapadá. Ste na území bývalého mesta v meste.



Židovské ghetto, neskôr premenované na Židovské město a ešte neskôr na počesť cisára Jozefa II. na Josefov, nevzniklo na tomto mieste náhodou. Približne v mieste dnešného Mánesovho mosta sa do začiatku 12. storočia nachádzal brod, ku ktorému sa zbiehala spleť ulíc obostavaná najmä obchodnými krámikmi. Po vybudovaní Juditinho mosta sa v roku 1172 hlavná obchodná cesta presunula južnejšie a na uvoľnenom priestore okolo strednej časti Širokej ulice sa začalo rozrastať židovské sídlisko.

Jeden z dvorov Josefova na konci 19. storočia. Zdroj: Česká televize

Pospíšil Jan Bohumil: Staronová synagoga v Praze. Obraz bol namaľovaný už po asanácii. Zdroj: GHMP

Nebolo to najfajnovejšie územie: podložie je piesčité, podmáčané spodnými vodami a bývalo pravidelne zaplavované Vltavou. Nemusím zdôrazňovať, že kresťanská cirkev nebola prílivom Židov do Prahy nijako nadšená, a tak sa im ušlo to najhoršie miesto. Zato pre väčšinu panovníkov predstavovali židovskí prisťahovalci nezanedbateľný príjem do pokladnice. Už v roku 1254 vydal Přemysl Otakar II. židovské privilégiá, ktoré sa stali základom právneho postavenia Židov v Čechách. Podľa cirkevných predpisov, požadujúcich prísnu segregáciu Židov, ale aj na ich ochranu ako priamych poddaných kráľa, bolo napokon stredoveké ghetto uzavreté bránami.

V priebehu storočí zažili obyvatelia ghetta niekoľko vyhnaní z Prahy, pogromy, požiare i morové rany. Ťažké časy, ale aj svetlejšie obdobia, v ktorých vznikli tie najvýznamnejšie stavby. Osvietenecký panovník Jozef II. v roku 1797 zrušil označovanie Židov a umožnil im univerzitné vzdelanie. Až v roku 1867 však bola Židom ústavou priznaná plná občianska a politická rovnoprávnosť a Židovské město bolo zaradené do zväzku pražských miest ako jeho piata štvrť, čo viedlo paradoxne k jeho skaze.

Židovskú radnicu a Vysokú synagogu sa podarilo zachrániť. Hebrejské hodiny idú opačným smerom.

Bohatí Židia mohli bývalé ghetto konečne opustiť a sťahovali sa do iných častí Prahy. Na ich miesto prichádzala kresťanská chudoba. Piata štvrť sa zmenila na štvrť žobrače s pochybnou povesťou a útočiskom pražského podsvetia.

Unáhlená asanácia (projekt "Finis Ghetto")


Hlavným motívom jednej z najväčších mestských asanácií v Európe, ktorá na prelome 19. a 20. storočia vzbudila veľké rozhorčenie, bola predovšetkých stavebná a hygienická zanedbanosť Josefova, preľudnenosť, špina, choroby a istá "nevhodnosť" polohy štvrte v tesnej blízkosti Staromestského námestia.

Pinkasova synagóga víta pri vstupe do Josefova od Vltavy (od Rudolfina).
Maiselova synagóga obostavaná secesnými barákmi.

Namiesto pôvodných vyše 300 domov vyrástlo na tomto území 83 luxusných secesných bytových barákov, zbúrané boli tiež 3 synagógy a iné vzácne historické stavby. Tlak verejnosti pomohol zachrániť aspoň tie najvýznamnejšie budovy.
Praha byla nenápadným krokem olupována o nejdražší svůj skvost, svůj historický malebný ráz a zastavěna byla tupými činžáky vkusu tak odporného, že až stydno se k tomu veřejně přiznati. Vilém Mrštík
Dnes sa historici aj architekti zhodujú v tom, že napriek bezútešnému stavu Josefova bolo možné túto štvrť revitalizovať. Vhodné by tiež bolo, keby sa minimálne zachovala aspoň nejaká kompaktná časť zástavby medzi Staronovou a Klausovou synagógou.

Praha sa, bohužiaľ, sama pripravila o autentické stredoveké mesto, ktoré by dnes bolo svetovou senzáciou. I tak sú starobylé synagogy najnavštevovanejšími miestami v Prahe. Hneď po Pražskom hrade.

Najvzácnejšia a najstaršia stavba: Staronová synagóga
Obradná sieň pri židovskom cintoríne

Priznám sa, že Josefov nie je mojou obľúbenou časťou Prahy. Štvrť na mňa luxusne nepôsobí, o nejakej útulnosti či malebnosti (s výnimkou zachránených synagóg) nemôže byť ani reči. Akokoľvek sa snažím vcítiť do magickej atmosféry tohto miesta, nejde to. Pražské Židovské město, ktoré patrilo k najväčším sídlam Židov v Európe, je stratené navždy.
Väčšinu synagóg som už navštívila. Kedysi dávno ako turistka. Téma ťažko skúšaného mesta ma však natoľko oslovila, že sa ich pokúsim tejto zimy a na jar postupne navštíviť všetky. Možno natrafím na Golema či na tancujúcu prekliatu Židovku. A možno na nejaké malé zachovalé detaily zo stredoveku. Nateraz mi tu židovské osídlenie pripomínajú len tie staručké chrámy a na chodníkoch osadené kamene zmiznutých z nie tak dávnej veľmi smutnej histórie.

Outfit


Súvislosť medzi outfitom a témou mi napadla až doma a nasledujúce prirovnanie nie je veru celkom "kóšer". Chcela som sa pochváliť krásnym značkovým kabátikom zo sekáča, ktorý som ulovila za neuveriteľných 40,- kačiek a náramkom tiež odtiaľ za 2,- koruny. To spájanie drahých vecí s úlovkami za facku ma vážne baví. Nie som Židovka, ale niektoré židovské schopnosti sú mi, oj, blízke!




Chcem ešte upozorniť na rolák. Už ho mám roky a nenosila som ho. Roláky sú dnes veľkým hitom, a tak aj tento putoval z kufra do skrine.

Fotografovať pri tých najvzácnejších pamiatkach je dosť obtiažne. Turistom sa nedá vyhnúť.


Väčšinu fotografií sme teda urobili pred ľudoprázdnym Rudolfinom, ktoré je od Pinkasovej synagógy len cez ulicu.


Výber sochy nebol vôbec náhodný 😉.




Súvisiaci článok (Pinkasova synagóga a Starý židovský cintorín): Cesty bez návratu

Outfit:

Kabátik: Massimo Dutti
Sukňa: Massimo Dutti
Rolák: Lerros
Topánky: Vagabond (Zoot)
Kabelka: darček od dcéry z Bali
Okuliare:  Pagani





Baba Slováková

11 komentárov:

  1. Kabátek je nádherný. Už dlouho hledám podobný.
    Moc Vám to sluší.
    Jitka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podobný som teraz objavila presne v e-shope Massimo Dutti. Je v zľave, aj keď stále za facku celkom nie je. Ďakujem za kompliment.

      Odstrániť
  2. Super práca... Eva M.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Praha je nádherné mesto, bol som tu dvakrát a dúfam, že sa mi podarí ušetriť peniaze na ďalšiu cestu. Obchodujem a môžem túto platformu odporučiť (sú tu nejaké recenzie) https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders Technológie sú pre mňa trochu ťažké, aj keď sa nevzdávam :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Středověká stopa v Praze je podle mě to nejcennější, co Praha má. Ještě toho dost zůstalo, ale židovského města je škoda.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Preto je Praha taká vzácna a navštevovaná. Je to hotová učebnica architektúry. Zbúrané bolo aj centrum Paríža, Viedne... a Budapešť je celkom "nová", tá stredoveká vyhorela. Áno, stredovekého Josefova je večná škoda. Dnešné secesné baráky určite nie sú bezcenné, majú však len lokálnu hodnotu.

      Odstrániť
  5. "Až v roku 1867 osvietenecký panovník Josef II. Židom priznal plnú občiansku a politickú rovnoprávnosť" - je tam chyba, Jozef II. vládol v 18.storočí.
    J.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ups... chyba veru. Rok mám dobre, ale viaže sa k inej významnej udalosti. Keďže som chcela kvôli názvu štvrte vyzdvihnúť zásluhy Jozefa II., prepracovala som celý odstavec. Ďakujem za upozornenie!

      Odstrániť
  6. Krasne si to napisala aj Outfit zladila :-)
    S milym Pozdravom
    Lucinas Life

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram