Nech vás titulná fotografia nemýli: toto bolo dvojnásobné stretnutie tretieho druhu! Druhá výstava obrazov, ktorú sme so Zuzanou a s Danom navštívili, priniesla množstvo príjemných prekvapení. Nielenže sme videli pokope diela najzvučnejších mien českého maliarstva, objavili sme aj niektoré notoricky známe obrazy. Nuž a na záver sme v priestoroch výstavy stretli jednu nádhernú dámu v bielom, ktorá mi presne zapadla do konceptu článku.
Portrét v Čechách pohledem dvou staletí
Sviatok českej portrétnej tvorby v podobe reprezentatívnej výstavy usporiadal Spolek výtvarních umělců Mánes na počesť nestora českej modernej portrétnej tvorby, Josefa Mánesa, ktorého dvojsté výročie narodenia sa bude v roku 2020 pripomínať. V priestoroch Císařskej konírny Pražského hradu sú inštalované portréty aj ďalších maliarov - od Mánesových ideových nasledovníkov až po súčasných autorov.
Výstava je skutočne rozsiahla, a tak som sa zamerala len na portréty ženské. Budete si môcť pozrieť nielen špičkové výtvarné diela, rozličné pohľady maliarov na ženskú krásu, ale tiež pozorovať, ako sa ideál krásy a móda v priebehu dvoch storočí menili.
Začnem portrétom, ktorý už určite kdesi videla každá z vás. Minimálne na prebale najčítanejšej českej knihy, prózy Babička. Obraz visel aj v pracovni T. G. Masaryka a ja som celá šťastná, že som ho videla naživo. Takto vyzerala a obliekala sa jedna z najemancipovanejších českých žien 19. storočia. 4. februára bude presne 200 rokov od jej narodenia.
Josef Mánes je považovaný za zakladajúcu osobnosť českého výtvarníctva a najväčšieho majstra českej maľby a krajinárstva. O jednom z jeho najznámejších diel - kalendárnej doske na Staroměstskom orloji - som písala TU.
Josef Mánes: Portrét Jany Kotzové z Dobrše (1861)
Josef Mánes: Portrét dcery Josefa Haušilda (1860)
Václav Brožík pochádzal z tých najchudobnejších pomerov a vďaka sobášu s Parížankou sa stal v Európe najznámejším českým maliarom poslednej štvrtiny 19.
storočia. Ako člen Francúzskeho inštitútu vstúpil medzi „štyridsať
nesmrteľných“, čo sa žiadnemu inému českému umelcovi nikdy nepodarilo.
Medzi preslávenými zátišiami a krajinami Václava Špálu stoja neprávom bokom jeho portréty, najmä jeho autoportréty.
Talentovaný syn prvého československého prezidenta, Herbert Masaryk, zomrel veľmi mladý, jeho potomkovia sú však jedinými pokračovateľmi Masarykovho rodu. Herbertove portréty, maľované tlmenými farebnými akordmi, patria k vrcholu jeho tvorby.
Herbert Masaryk: Podobizna paní Charlotty Garrigue Masarykové (1913)
Josef Čapek patril medzi všestranné umelecké osobnosti českej
medzivojnovej kultúry a predstavoval vodcovskú osobnosť tzv. čapkovskej
generácie. Bol jedným zo zakladateľov moderného výtvarného umenia,
pracoval ako maliar, grafik, ilustrátor a scénický výtvarník. Zomrel v koncentračnom tábore.
Josef Čapek: Nevěstka (1917)
Alfons Maria Mucha bol český maliar, grafik a návrhár, najvýznamnejšia maliarska osobnosť európskej secesie a jedna z určujúcich osobností českého maliarstva. Jeho dielo určite poznáte, ak si chcete pozrieť Muchove nástenné maľby v Primátorskej sále Obecného domu, kuknite TU.
Alfons Mucha: Nevěsta (1917)
Antonín Procházka bol maliar, grafik a ilustrátor. Známe sú najmä jeho monumentálne maľby, nasledujúci portrét je z jeho kubistického obdobia.
Antonín Procházka: Družička (1921)
Neprávom zabudnutý maliar Jaroslav Veris Zamazal bol všestranným umelcom a počas svojho tvorivého života dokázal vstrebať takmer všetky umelecké štýly 20. storočia. Bravúrne maľoval najmä ženy.
Jaroslav Veris Zamazal: Dáma s náušnicemi (1925)
Veľká osobnosť českého moderného maliarstva, Rudolf Kremlička, maľoval najčastejšie krajinu, ženy a ženské akty. Jeho vzorom boli impresionisti, vytvoril si však vlastný osobitý štýl.
Rudolf Kremlička: Podobizna slečny Schückové (1927)
Josef Šíma bol český maliar, patriaci k významným osobnostiam európskeho moderného umenia. Keďže žil takmer 50 rokov v Paríži, je často považovaný za francúzskeho maliara (Joseph Sima). Mal blízko k surrealizmu, v neskoršom období maľoval svetelné abstraktné obrazy.
Josef Šíma: Portrét paní H. (1932)
Emil Filla sa venoval mnohotvárnej činnosti – bol predovšetkým kubistický maliar a
grafik. Pôsobil však aj ako sochár, zberateľ, teoretik, redaktor,
organizátor, diplomat. Jeho výrazná osobnosť formovala smerovanie
kultúrneho diania už krátko pred prvou svetovou vojnou a hlavne v
medzivojnovom období. Koncentračný tábor na rozdiel od Josefa Čapka prežil.
Emil Filla: Sedící žena (1934)
Do doby okupácie a atmosféry útlaku spadajú psychologické portréty Františka Jiroudka, maliara, grafika, scénického výtvarníka a pedagóga.
František Jiroudek: Kamila (1945)
Portrétista európskeho významu, Oskar Brázda, zažil závratnú kariéru v Taliansku, kde študoval. Dnes je zastúpený v mnohých talianskych štátnych a v českých súkromných zbierkach. V jeho životopise ma zaujalo, že bol osobným priateľom T. G. Masaryka, vyznamenania dostal nielen od neho, ale aj od rakúskeho cisára Františka Jozefa I., od talianskeho kráľa Emanuela III. a dokonca aj od Gustáva Husáka.
Oskar Brázda: Marie (1946)
Detskou obrnou postihnutý maliar, grafik a ilustrátor, Kamil Lhoták, bol samouk s výrazným maliarskym rukopisom. Typické je jeho okúzlenie modernou technikou: na jeho obrazoch sa objavujú teplovzdušné balóny, vzducholode, lietadlá, staré automobily, bicykle, továrenské komíny...
Kamil Lhoták: Dívka s dlouhými vlasy (1951)
V uvoľnených 60-tych rokoch populárny český maliar a grafik, Jaroslav Vožniak, mal v čase normalizácie značné problémy s komunistickým režimom (syn bol členom skupiny The Plastic People of the Universe). Jeho baroková imaginácia sa naplno prejavila práve v 60. rokoch, kedy jeho renomé prudko stúpalo. V tej dobe vytvoril práce na pomedzí surrealizmu a pop-artu.
Jaroslav Vožniak: Portrét Jane Fondové (1968)
Z čias normalizácie nie je na výstave nijaký portrét. Prehliadka končí dielami mladých českých maliarov, predovšetkým umelcov zo S.U.V. Mánes. Výstava potrvá do 22. marca 2020 a okrem zobrazených diel predstavuje aj ďalšie ženské portréty a množstvo mužských portrétov a búst.
Jiří Houska: Nina (2013)
Dúfam, že sa vám prehliadka krásnych dám páčila. Tu je ešte jeden fotoportrét odo mňa. Dáma, ktorú sme v galérii stretli, ťahá na deväťdesiatku. Je to Češka a inak veľmi milá, zhovorčivá a kultivovaná pani.
Máte pocit, že ste staré, že už nemá význam o seba dbať a že biela farba a podobné výstrelky už nie sú pre zrelú ženu vhodné? Tak KUKAJTE!!! Toto je žena, oblečená podľa trendov nášho tisícročia.
Všetky články na tému umenie a dizajn nájdete v sekcii Lovec dizajnu.
Tá kúzelná pani bola ako zjavenie, ako keby odišla z obrazu... Galéria je všade okolo nás. Z.
OdpovedaťOdstrániťZuza! Ty si básnik!!! Ďakujem za skvelé zážitky.
OdstrániťBiela pani je nádherná. Pripomína nám, že nikdy by sme nemali rezignovať na svoju ženskosť. Ani na svoj život.
OdpovedaťOdstrániťEva, ďakujem. Bolo mi potešením prečítať si a aspoň na diaľku byť jemne návštevníčky tejto výstavy. Marta
OdpovedaťOdstrániť