Navzdory schválne vybranému nevhodnému podložiu, napriek chvatnej výstavbe a mnohým obmedzeniam vydržal takmer tristo rokov. Je jediný a jedinečný. Patrí k najväčším pokladom Slovenska, k drevenej sakrálnej architektúre, vrcholu slovenskej ľudovej tvorby. Od roku 2008 je na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Drevený artikulárny evanjelický a.v. kostol v Hronseku
Na Slovensku sa zachovalo z pôvodných vyše 300 sotva 50 drevených kostolíkov, z toho je len 5 evanjelických artikulárnych. V čom je práve hronsecký kostol výnimočný? Svojou bohatosťou európskych stavebných prvkov. Spájajú sa v ňom prvky škandinávskej, nemeckej, iónskej aj slovanskej architektúry, pričom ako jediný na Slovensku disponuje škandinávskymi prvkami (vstupné prístrešky, dubové stĺporadie). Na stavbe sa pravdepodobne podieľali nórski alebo švédski remeselníci. Unikátna je aj jeho hrazdená konštrukcia.
Chrám bol dostavaný v roku 1726, postavený bol v priebehu jediného roka na nive rieky Hron. Pozemok to bol bahnitý a premočený, miesto na stavbu určili vtedajší habsburgskí úradníci s cieľom čo najviac sťažiť výstavbu. Kostol však napriek tomu nikdy nebol zatopený.
V období silného katolicizmu nebola výstavba evanjelických kostolov jednoduchá. Riadila sa tzv. artikulami (lat. artikula - článok, odsek zmluvy) zo snemu v Šoproni (1681), na ktorom boli priznané náboženské slobody a evanjelikom povolené postaviť dva kostoly v jednej stolici.
Za prísnych podmienok. Kostol nesmel mať vežu, musel byť celý z dreva bez použitia jediného kovového klinca, vchod nesmel smerovať priamo na ulicu a chrám musel byť postavený za jediný rok.
Pred kostolom rastú štyri lipy, dve boli zasadené pri vysvätení chrámu.
Interiér skromne presvetľuje 30 okien z fúkaného skla v tvare šesťuholníkov.
Vo vnútri vládne aj počas slnečného dňa mystické šero. Toto je iná krása ako nádhera a okázalosť katolíckych katedrál. Je mi jasné, že z dreva sa nedala postaviť vysokánska stavba, ktorá má človeka ohúriť. Človeku vyráža dych to prítmie. Jednoduchosť. Neobvyklá útulnosť. Duchovno.
Podobný pocit som mala len v budhistických jaskynných chrámoch. Tu som ale doma.
Interiér kostola zdobí barokový oltár z 18. storočia s drevenou stĺpovou
architektúrou.
K oltáru kostola patrí šestica vymeniteľných obrazov, ktoré sú
rozmiestnené na priečelí chórov a striedavo sa osadzujú do rámu oltára podľa aktuálnej liturgie počas roka. Obrazy sú z roku 1771
od majstra Samuela Mialoviča.
Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia.
Kostol má 1100 miest na sedenie, usporiadaných ako amfiteáter. Z každého miesta je vidieť na oltár.
Len to ma mrzí, že žijem tak ďaleko! Tu by som rada zažila Vianoce. Alebo aspoň nejaký koncert, ktoré sa tu usporadúvajú. Všade je to len samé drevo drevené, aj tak má kostol výbornú akustiku.
Fotografie, žiaľ, nedokážu sprostredkovať to čarovno. Dokonca ani pohľady naživo na kostol zvonku nie. To musíte do chrámu vstúpiť...
Outfit
Z predchádzajúceho článku (TU) viete, že som si polovicu vecí do Hronseku zabudla vziať. Na šperky som ale nezabudla a pre túto stavbu som si vybrala autorský šperk celkom špeciálny.
Outfit:
Sukňa: Pietro Filipi
Pulóver: COS (zo sekáča STYLE na Bělohorskej ul. v Prahe)
Trenčkot: New Look (zo sekáča STYLE na Bělohorskej ul. v Prahe)
Topánky: Vagabond
Kabelka: no name, z Maroka
Náhrdelník: Zdenka Stanková (Teo Gallery, Národná ulica, Banská Bystrica)
Prsteň: Milan Tittel (Teo Gallery, Národná ulica, Banská Bystrica)
Krásné, musím si taky naplánovat cestu na Slovensko a vidět to na vlastní oči. A šperk má v sobě něco barokního, takže se výborně hodí.
OdpovedaťOdstrániťJe to veľmi čisté.
OdpovedaťOdstrániťNo čo už, zase SUPER... Eva M.
OdpovedaťOdstrániť