Titulná fotka vyzerá načisto ako z Pražského hradu, zdanie však klame. Vypravili sme sa s Bernerom na jeden z našich dávno naplánovaných výletov, do len hodinku cesty vláčikom vzdialenej Kutnej Hory. Pripravte sa na silný zážitok, aspoň my sme teda boli celkom paf!
V Kutnej Hore som už kedysi bola a nemala som z nej vôbec dobrý pocit. Bolo to krátko po rozdelení Československa. Chytila nás vtedy nostalgia, naložili sme deti do auta a týždeň sme obrážali najvýznamnejšie pamiatky Južných Čiech. Český Krumlov nám doslova vyrazil dych. Videli sme České Budějovice, Tábor, rybníky... človeku bolo až do plaču z toľkej krásy. Poslednou zastávkou pred cestou do Prahy za bratom bol Chrám sv. Barbory v Kutnej Hore. Hm, sklamanie. Slávna katedrála bola celá čierna, pôsobila mimoriadne pochmúrne a trónila uprostred nevábneho prostredia.
Po rokoch sa do Kutnej Hory moje dievčence postupne dostali opäť a hlásili nádheru nevídanú. To vraj musím vidieť a fotiť ako strhaná. Tohto roku počasie na Veľkú noc vyšlo priam ukážkové, sadli sme teda do vlaku a hor sa za dobrodružstvom.
Kostnica
Chceli sme vidieť aj vychýrenú kostnicu v cintorínskom kostole Všech svatých v neďalekom Sedlci, len sme netušili, ako sa tam vlastne dostaneme. Riešenie prišlo už vo vlaku, milá pani nám poradila, aby sme po príchode do Kutnej Hory rovno presadli na žltý motoráčik. Ten na nás už čakal, a tak sme sa namiesto plánovaného pôvodného cieľa ocitli priamo pri komplexe bývalého cisteriánskeho opátstva.
Podľa povesti bola na cintoríne v Sedlci v roku 1278 rozprášená hlina, prinesená mníchmi z Jeruzalema. Cintorín sa tak stal najstarším "svätým poľom" v strednej Európe a vyhľadávaným pohrebiskom.
Kde sa nabrali toľké ľudské ostatky? Po morovej rane v roku 1318 tu bolo pochovaných vyše 30 tisíc zosnulých, ďalších 10 tisíc mŕtvych pribudlo behom husitských vojen. Cintorín už bol tak obrovský, že koncom 15. storočia väčšinu hrobov zrušili. Exhumované ostatky boli uložené do spodnej kaplnky kostola, kde ich podľa povesti poloslepý mních poukladal do veľkých pyramíd. Pyramídy majú podľa barokovej estetiky a zbožnosti predstavovať zástupy mŕtvych, čakajúcich na vzkriesenie.
Byli jsme to, co jste vy a i vy budete to, co jsme my.
Baroková výzdoba kaplnky z kostí je vytvorená pravdepodobne podľa návrhu geniálneho architekta J. B. Santiniho Aichla.
Kostol sa nakláňa, a tak prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Zároveň sa začala rekonštrukcia jednej z pyramíd, pričom nik netuší, čo je v jej vnútri. Ako prebieha rozobratie pyramídy z ľudských lebiek, sa dočítate TU. Aj o tom, že pri archeologickom prieskume boli objavené ďalšie hromadné hroby.
Zaujímavé je, že tu človek necíti nijakú hrôzu, ba ani nemá ten neurčitý nepríjemný pocit, aký býva na cintorínoch. Cíti len úctu k ľudským ostatkom.
Chcela som aspoň jednu fotku s kosťami, aj som si vhodný náramok pririchtovala. "Kostičky" sú z perlete. Nebolo ho však treba. Keď sa tak pozorne zadívam na tú svoju pravú hnátu, dokonale ladím s okolím aj sama. Memento mori!
Chrám sv. Barbory v Kutnej Hore
Do historického centra Kutnej Hory sme sa dostali autobusom. Spomínam to preto, lebo to bol sám o sebe zaujímavý zážitok. Stačilo sa šoféra opýtať, na ktorej zastávke máme vystúpiť, aby sme sa dostali k Barbore. Prekvapene si nás premeral, chvíľu premýšľal a potom prehlásil, že máme len tak sedieť, voziť sa a on nám potom povie. Tak sme sedeli. Viezli sme sa poriadne dlho, videli sme krivoľaké úzke uličky, aj nádhernú gotickú kašnu, autobus bol napokon celkom prázdny... reku, ten na nás úplne zabudol. Nezabudol. Vyložil nás mimo zastávky rovno pri chráme.
Ten milý pán šofér voňal človečinou. Striebrovlasej babičky sa tiež trpezlivo vypytoval, kam chce v skutočnosti ísť. Nie, na akú zastávku, ale kam sa chce ozaj dostať, on ju tam vyloží. Tuším sme prišli do iného sveta.
Pohľad na katedrálu, jej nádherné okolie a absolútne ticho navôkol nás v tom len utvrdili.
Kostnica je turistami hojne navštevovaná, do Barbory nepáchne takmer nikto. Asi preto bol šofér tak prekvapený. Ľudí bolo v chráme len zopár a počuli sme len češtinu...
Pritom je Chrám svätej Barbory klenotom neskorej gotiky a jedným z piatich chrámov gotického katedrálneho typu v Čechách! Spolu s
katedrálou Nanebevzetí Panny Marie a svatého Jana Křtitele v Sedlci a historickým centrom Kutnej Hory je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Dôvod výstavby chrámu (zač. v roku 1388) je unikátny. Nebola to cirkev, ale kutnohorskí mešťania, čo túžili po reprezentatívnom kostole. Zavätili ho svätej Barbore, patrónke baníkov. Boli to asi frajeri, lebo chrám stavali napriek protestom opátstva v Sedlci, za hradbami - mimo pozemkov mesta, ktoré opátstvu patrili. Pustili sa ho stavať na pozemkoch Pražskej kapituly, ibaže... ups, Barbora začala architektonicky konkurovať samotnej Pražskej katedrále! Podľa pôvodných plánov dokonca mala mať dvojnásobnú dĺžku, ako má dnes.
Smelé plány sa opierali o nikoho menšieho než o staviteľa Jana Parléřa, syna staviteľa Svätovítovskej katedrály, Petra Parléřa. V stavbe pokračoval Matěj Rejsek, jeho autorstvu sa pripisuje bohatá sieťová rebrová klenba, podobná tej vo Vladislavskej sále. Kutnohorská je však bohatšia.
V roku 1512 došlo príchodom architekta Benedikta Rejta k radikálnej zmene stavby. Chrám sa pôvodne staval ako bazilika t.j. stredná loď vyššia, bočné nižšie, Rejt však vytiahol výšku bočných lodí na úroveň tej hlavnej a vytvoril čosi ako "kostol nad kostolom".
Pri pohľade zvonka vidno tri rovnako vysoké lode. Po bokoch má stavba ešte ďalšie dve široké a nízke lode.
Horná časť chrámu je bohato osvetlená veľkými oknami a ilúziu "kostola nad kostolom" dotvárali aj oltáre na poschodí. Dnes je tu múzejná časť s vyobrazením jednotlivých etáp stavby.
Pre mňa osobne bol najzaujímavejší pohľad z poschodia priamo do oporného gotického systému, čo sa zvnútra gotických katedrál sotvakedy podarí.
Dúfam, že sa vám prechádzka po najväčších skvostoch Kutnej Hory páčila a že máte dobrý tip na výlet. Mimochodom, aj samotné mesto je veľmi malebné a prívetivé. Za tie roky sa veru poriadne zmenilo.
Outfit
Zaumienila som si, že na takýto poznávací výlet pofrčím ako Aziatky. Už to tu omieľam dookola, ako ich obdivujem. Nenosia turistické športové oblečenie, vždy sú maximálne vystajlované, elegantne poobliekané. V pohodlných topánkach, samozrejme. Nadýchané sukničky úplne bežná vec.
Musím povedať, že som sa cítila fantasticky. Lebo taká celodenná cesta za architektúrou, to je aj posedenie v kaviarni, obed v reštaurácii. Na stanici v Kutnej Hore som si všimla mladú dvojicu. Ona v šik bielych bavlnených šatách pod kolená a v teniskách, on v plátených sivých nohaviciach a semiškách rovnakej farby. K tomu mal ľanovú bielu košeľu a sivý plátený ruksak. Vyzerali nádherne a ja som sa tešila, že som na tej stanici nie jediná, kto nemá modré džínsy.
Táto blúzka bola pôvodne určená pre Florenciu, nakoniec som ju venovala Barbore. Ak sa vám zdá, že som strhaná, tak som. Sviatky a pracovné termíny mi dali zabrať. Pod spodnou perou mám obrovský herpes, telo mi to vždy pekne spočíta.
Outfit:
Sukňa: Massimo Dutti
Blúzka: Mango
Kabelka: Mango
Pončo: Kara
Tenisky: Vagabond
Náramok z perlete je zo sekáča Style na Bělohorskej
Okuliare: Pagani
Náušnice: Reserved
nádherná architektura :-) A vám to moc sluší :)
OdpovedaťOdstrániťVeganský šampón proti lupům
Ďakujem za kompliment!
OdstrániťKutná Hora mě vloni taky moc mile překvapila, byla jsem tam snad po dvaceti letech a město se od té doby vylouplo z šedi a oprýskanosti. Svatá Barbora je nádherná a město není přecpané turisty. Dík za pěknou reportáž.
OdpovedaťOdstrániťMy sme boli doslova nadšení. Krásne, čisto a pokoj svätý. Dodnes negatívne spomíname na Český Krumlov (nedávna druhá návšteva), to bolo niečo strašné. To som ani nefotila na blog (o.i. zima a pršalo, mali sme smolu), toľko tam bolo Aziatov. Utiekli sme im na poloostrov vo Vltave. Na lavičku, uff, trocha kľudu. Všetci sa zhrčili na moste a fotili si nás! Asi sa tešili, že konečne vidia aj domorodcov. A ani jeden nie sme Čech :) Keď sa Krumlov spoplatní, rada si zaplatím a pôjdem aj tretíkrát. S vierou, že tam nebude toľko ľudí.
Odstrániť