Nezadané dievčence, randíte ešte? Snáď ste na túto bohumilú činnosť nerezignovali?! Dnes vám poradím, ako sa na také rande vyrichtovať a aké opatrenia podniknúť. Nič vám to síce nepomôže, lebo čo muž, to iný vkus, ale aspoň mám snahu. Najmä, ak sa chystáte na rande naslepo, čítajte pozorne nasledujúce riadky.
Moje osudové rande naslepo
Keď sa po prvýkrát za mnou valil môj nádejný budúci druhý manžel, stepovalo v pohotovosti celé Slovensko. Bola som už veľká dievka, vlastne rovno trojnásobná, takmer päťdesiatročná matka, ale aj tak - rodina si robila starosti. Predsa som len chlapíka poznala iba z fotografií, z internetovej pošty a z každodenných sms-iek, v ktorých mi podozrivo rýchlo sľuboval nehynúcu lásku.
Netuším, ako to krstný syn mojej mamy zariadil, ale už skoro ráno dostal od colníkov hlásenie, že biely ford prešiel cez hranice. Takže princ na bielom koni nekecal a ozaj sa valil tisíc kilometrov za svojou osudovou láskou. Hm, ktorú tiež poznal len z fotografií a z písmeniek na internete.
V mobile som mala k dispozícii dve telefónne čísla. V mojej blízkosti (vraj) krúžil taxík, ak by sa mi chlap nepáčil a ešte aj policajné auto, keby dačo. Neďaleko miesta stretnutia nenápadne parkoval samotný môj krstný brat, situáciu mal pod kontrolou. Hotové manévre, celkom psina to bola.
Nijaké ozbrojené zložky som nevolala. Nádejný sa mi páčil, bol milý a vtipný a do roka bola svadba. Manželstvo napokon nedopadlo dobre, jeho láska zahynula, to som tu už spomínala. Netreba mi to veľmi rozvádzať, nebudem kydať blato do studne, z ktorej som sa napila. Zato to rande naslepo... jój, jojój, fajné bolo!
Ako sa obliecť na také rande?
Keďže som nepoučiteľná, dohodla som si rande zas. To dá rozum, že si treba zacapiť čo najvyššie štekle, pazúry natrieť na červeno a nezabudnúť klobúk! Klobúk rozhodne nesmie chýbať, nech nápadník okamžite vie, že má do činenia s dámou.
Budem sa tomu novému určite páčiť. Písal, že má vyberaný vkus.
Snažím sa tváriť nenápadne, v štýle "jen tak jsem si odskočila od plotny", lebo amant sa už blíži...
Hodíme se k sobě, miláčku?
Outfit
Prvá časť článku je pravdivá. Aj s colníkmi, taxikármi a policajtami. Aj s bývalým manželom. Druhá časť je vymyslená, však som šťastne zadaná. Pán na fotkách je náhodný okoloidúci, ktorý sa na drzovku ku mne priplichtil so slovami, že jeho fotka bude aj tak najkrajšia. Myslel, koľká sranda, ale má smolu, chlapec, už je zvečnený na blogu. Dobrovoľne do toho vliezol.
V skutočnosti som si chcela vyskúšať šaty, ktoré ste už videli TU, s úzkymi džínami a s teniskami. Hlásim, že s teniskami táto dĺžka šiat proporčne nefunguje. Celé to zachránili len štekliská na topánkach vo farbe nohavíc.
Fotografované pred vstupom do Strahovského kláštora v malebnej časti, zvanej Pohořelec.
Outfit:
Šaty: touch me.
Džínsy: MyHailys
Pulóver: Warehouse
Taška: Pull&Bear
Klobúk: Pull&Bear
Lodičky: Zara
Okuliare: Mr. Boho
Náušnice: Mango
Zdravím Evo, jako vždy krásné a dotažené do nejmenších detailů. Pohořelec vám moc sluší.
OdpovedaťOdstrániťPříběh s druhým manželem je moc vtipně popsaný a je fajn, že na rande vzpomínáte s úsměvem.
Pán co se přimotal k focení je borec, neznám moc mužů, co se rádi fotí, je to sypaťák.
To by asi koukal, že je na blogu. Je vidět, že vy jste pro každou srandu, moc se mi líbí, jak si život užíváte a ještě vám to sluší. Mě bude 60 let letos, tak se k vám chodím inspirovat a zatím našlapuji pomalými krůčky. Mějte se fajn Jindřiška
Dobrý deň, Jindřiško! Často mi život prináša príbehy sám od seba, asi som dajaký dobrodruh. Pán z fotiek bol ozaj sympaťák, asi mal dobrý deň, lebo sa len pristavil a s úsmevom kráčal ďalej.
Odstrániť60-tku si užívajte, ja ju beriem s vďačnosťou. Mnohí ľudia z môjho okolia to šťastie dožiť sa jej veru nemali. Všetko dobré želám, Baba
Zdravím Evo, máte pravdu, život nám přináší sám příběhy do života, vy máte dar, že je vidíte.
OdstrániťVěřím vám, že 60-tku berete s vděčností, vlastně mám teď čerstvě také příběh. V pátek jsem byla v nemocnici na preventivní prohlídce na endokrinologii. Bohužel jsem si spletla patro a dostala se na oddělení, kde se ploužili pacienti v pyžamech a s hadičkama u boku. Padla na mě velká tíseň, rychle jsem seběhla o patro níž a čekala na vyšetření. Bylo to neuvěřitelné, jen o jedno patro níž a úplně jiný život, veselé sestřičky, sluníčko, pohoda a pátek. Jak já jsem byla ráda, že odcházím domů a můžu se těšit na víkend. Takže dík za zamyšlení, je potřeba se radovat z maličkostí a užít si každou minutu. Přeji fajn nedělní večer. Jindřiška
Ja sa nemocniciam cielene vyhýbam, u lekára som nebola už desať rokov. Vždy ma to prostredie hrozne deprimuje. Nie že by som medzitým nebola chorá, ale snažím sa z toho vždy radšej vylízať sama...
OdstrániťDobrý den. Také se přidávám, 60ky se nebojte. Pokud je zdraví nebo alespoň trochu přiměřeně k věku, stojí za to těšit se. Je to hezký věk. Letos mě čeká číslo 63 a užívám si to. Zita
OdpovedaťOdstrániťPresne tak. Sily už síce ubúdajú, ale ak inak zdravie slúži, je to ozaj krásny vek. Ani neviem, ako by som to vyjadrila. Taký pokojný? Vyrovnaný? Úsmevný?
Odstrániť