Si to viete predstaviť? Dostanete pozvánku. Na piatok večer. Rovno na slávnostné otvorenie Werichovej vily! To vám je radosť preveliká, predstava opekajúceho sa prasaťa, šampanského a samých celebrít veľmi farbistá.
V piatok sa v Prahe ženia všetci čerti. Raz leje, potom zasvieti slnko a objaví sa dúha, odrazu zase len prší. No áno, to vyvstáva najväčší problém - čo na seba??? Chce to vrstvenie a veľkú kabelu na dáždnik. Obliecť sa mi načim elegantne ale i teplo, nie príliš načančane... siaham napokon po peleríne a keďže ma už nudí, tak ju aspoň naaranžujem trochu inak.
Werichova vila
Werichova vila alebo tiež Dobrovského domek sú zaužívané pomenovania historickej budovy č.p. 501 na ostrove Kampa. Nikdy ale Janovi Werichovi nepatrila. Len tu býval tak, ako mnohí iní nájomníci, medzi nimi i ďalšie české osobnosti. Práve niekoľkými slávnymi obyvateľmi je budova tak významná: obývali ju národný buditeľ Josef Dobrovský, historik umenia Zdeněk Wirth, herec Jan Werich, herec Jiří Voskovec a básnik Vladimír Holan.
Nájomníkov donútila ku vysťahovaniu ničivá povodeň v roku 2002. Po dlhých rokoch hľadania náplne pre budovu a najmä investora, ktorý by sa podujal na jej obnovu, získala napokon v roku 2015 prenájom Nadace Jana a Medy Mládkových a pustila sa do rekonštrukcie. Nadácia prevádzkuje neďaleké Museum Kampa a Werichova vila sa stane jeho súčasťou. Podstatná časť vily je venovaná múzeu Osvobozeného divadla V+W.
Prichádzam od Čertovky, v záhrade vidím hostí, počujem už swingovú muziku, jojój, bude fajne. Ale čo ten nekonečný rad pred vilou?
Takže všetko je inak. Bolo treba prísť skôr, nie na určenú hodinu. Slávnostné otvorenie bude v priľahlom parku a pre širokú verejnosť. Kto chce do vily, nástup do radu na poradové číslo, pozvánka-nepozvánka. Záujem je obrovský, však všetci tam chcú. S priateľmi chvíľu váhame. Ideme, nejdeme? Nejdeme. Predstava prehliadky vily v dajakých stočlenných skupinách (a bohvie o koľkej v noci) nie je vôbec lákavá. Pôjdeme radšej niekam nablízku na večeru. Keď sme už raz na Kampe.
Werichova vila je obliehaná ako švédskym vojskom. V okne sa tomu teší... samotný Jan Werich? Spomínate si na jeho slávnu fotografiu, ako sa pozerá z okna svojej vily? Toto je déjà vu.
Priblížime si ho bližšie... je to Jiří Petrášek a podobnosť s pánom Werichom vôbec nie je čisto náhodná.
V.I.P. hostia. Vychádzajú z vily, tak títo to stihli. Presúvajú sa do parku, kde to vypukne so všetkou parádou. Barónka Mathilda Nostitzová, Jiřina Bohdalová, Jan Přeučil s manželkou Evou Hruškovou. Pani Meda Mládková, žiaľ, kvôli zdravotnému stavu neprišla.
"Ó, nejste vy ta slavná Baba Slováková?!" - volá na mňa Jiří Petrášek, ľavobočný syn Jana Wericha a silou-mocou sa so mnou chce fotografovať.
OK, vymýšľam si. Ale pravdou je, že návrh na spoločnú fotku dal on. Podobnosť so slávnym otcom je neuveriteľná, čo poviete?
Vraciame sa k vile. Ľudí je v parku toľko, že aj tak na pódium nevidím. Skúsime sa predsa len dostať dnu?
Nič z toho, je zamknuté.
Tak ma aspoň pofoťte, keď som sa toľko snažila!
Je to sklamanie. Už sa ale tešíme na večeru, nedá sa aj tak nič robiť. Horšie je na tom očividne solventný a sebavedomý pán, ktorý sa tiež dobýja dnu. Nemá šancu. Odrazu je úplne bezradný. Oháňa sa pozvánkou od samotnej barónky Nostitzovej. Aj tak nemá šancu. Pani barónka je v parku, nech sa páči tam! Medzitým ale pekne do radu.
Hlavný vstup je už pripravený na strihanie pásky. Nie, nepočkáme na tento slávnostný akt. Znamená to totiž, že sa tá tisícka ľudí z parku navalí rovno sem.
Vo dverách sa zrkadlí Lichtenštejnský palác, kúpajúci sa v posledných lúčoch slnka.
V prízemí vily je už otvorená typicky česká kaviareň. Nadace Jana a Medy Mládkových mala na prevázkovateľku jednoznačné požiadavky. Nijaké reklamy medzinárodných potravinových reťazcov, nijaké pivné tácky. Podávajú sa tu teda Werichovy rohlíčky, dort Medy Mládkové, špičky, laskonky, kynuté buchty, bábovka, štrúdl... Poďme my len rýchlo na tú večeru! Fotografujem cez otvorené okno a len tak mi slinky tečú.
Na strope je slávny Werichov citát:
"Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a
je, tak má být to, co je a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha
případech je."
Posledné fotky, kým ešte svieti slnko. Veľmi som tú novú expozíciu chcela vidieť, ale veď nie je všetkým dňom koniec. Prídem ja, keď tu nebude toľký humbuk.
A dorazím v klobúku! Premýšľala som, aký outfit ku Werichovi. Chcelo by to klobúčik-tralaláčik, nuž ale na slávnostné otvorenie?! Tak teda nabudúce a s kalapom.
Podvečerné úchvatné divadlo na oblohe. Tak už stačilo, poďme hľadať voľný stôl.
Čertovka je krátky vltavský kanál, ktorý oddeľuje ostrov Kampa od Malej Strany. Za Karlovým mostom sa vlieva naspäť do Vltavy. Postavená bola v stredoveku na reguláciu prietoku pre vodné mlyny, z ktorých sa tu dodnes zachovali tri. Pre charakter Čertovky, vedúcej tesne popri domoch i podľa zachovalých mostíkov sa tomuto územiu hovorí Pražské Benátky.
Dnes je tu plno národa, musíme ďalej na Malú Stranu.
Tu nás veru privinú, pritúlia, nakŕmia!
Reštaurácia "Přístav Lu" oproti zastávky Hellichova evokuje dovolenkový pocit. Nájdete tu všetky balkánske špeciality, my si dáme čevapčiči, pljeskavicu, kobásky i chobotnice. A pivečko, keď už nebolo to šampáňo. Vyzdvihnúť musím najmä veľmi milý a usmievavý personál.
Moje slávne, elegantné pončo... aj ako podbradník do krčmy :D
Outfit:
Nohavice: Atmosphere
Hodvábny top: Betty Barclay
Bavlnený pletený svetrík: vyrobila pre mňa už dávno-pradávno moja mamička
Štrikovné a háčkované veci sa vrátili do módy, nuž som ho opäť vytiahla.
Pončo: Comma
Lodičky: Rockport
Taška: Baťa
Opět nanejvýš zajímavý článek.Ráda bych se tam také podívala.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Sofie. Aj ja by som sa tam rada pozrela :D
OdstrániťDali nízke vstupné, pri tom otvorení to bol ozaj nátresk. Pôjdem inokedy...
... ostalo v nej niečo po Werichovi? Vlado J.
OdpovedaťOdstrániťUž som o tom napísala ďalší článok. Zostalo :D
Odstrániť