Ako sa obliecť do divadla...


... a necítiť sa ako mimoň z inej planéty? Ja viem, že toto všetky viete. Kultúra si zaslúži rešpekt. Do divadla a do koncertnej siene sa chodí zásadne v gala.
Muži si majú obliecť tmavý oblek a ženy krátke spoločenské šaty. Povolená je i kombinácia slávnostná blúzka + tmavá sukňa či nohavice. Pokiaľ sa ide do národného na dlho očakávanú premiéru ruského baletu, talianskej opery alebo činohernej klasiky, je to už o povinných smokingoch a veľkých večerných róbach.
Fajn.

Čo ale na seba, ak idete v nejaký ten utorok do inak váženého kamenného divadla na reprízu hry, ktorá sa hrá už celú večnosť?

Toto je strašná dilema, pretože už dopredu viete, ako bude dorichtované takmer celé auditórium. Už sa mi stalo, že som vyštartovala v čiernom kostýmiku a v hodvábnej blúzke do Laterny magiky a dookola všetci sedeli v džínsoch a v pulóvroch. Cítila som sa prinajmenšom čudne a nekomfortne. Ako mimozemšťan. Úplný mimoň.




Treba na to inak. Zábery nižšie sú z večerného predstavenia v Divadle ABC. Táto divadelná sála začala písať svoju históriu v sezóne 1929/30 v novo postavenom paláci U Nováků a scénu tu vtedy získalo slávne Osvobozené divadlo W+V. Diváci sa tu dodnes cítia veľmi oslobodene...


Za chrbtom vidím sem-tam aj nejakých pánov v tmavých oblekoch, predo mnou je to už o poznanie horšie. Tak pozor! Najnovšie trendy sú pestré farby, zvieracie vzory, škandinávske svetre, rifľové bundičky, pyžamoidné košele a nepoužívanie šatne.


Poučená  a dokonale informovaná o dnešných pražských horúcich trendoch v spoločenskom odievaní som si už dávnejšie vyskladala variabilný outfit, ktorý sa dá nazvať divadelným ohozom na robotný deň.

Ako sa obliekam do divadla?



Nie je to príliš nóbl. Farebnosť klasická, materiály tej vyššej kvality a domnievam sa, že handričky celkom korešpondujú s mojou osobnosťou i s profesiou.

Základ tvoria spoločenské nohavice, topánky s plnou špičkou, psaníčko a blúzka z imitácie hodvábneho žoržetu. Ku tomu nosím čierny tenký kardigán (najmenej spoločenské), biely kardigán s hodvábnym šifónom (o niečo lepšie) alebo čierne sako pánskeho strihu (najformálnejšia kombinácia). Grafický obraz na blúzke ma baví, lebo to nie je taká tá nudná klasika - čierne gate, biela blúzka a ide sa. Blúzka i svetrík sú smotanovobielej farby, ktorá je "moja" a celkovo pôsobí akosi elegantnejšie než snehobiela.

Nohavice môžem prípadne zameniť za čiernu úzku ceruzkovú sukňu po kolená, ale toto robím len v prípade, keď sa chcem niekomu joj, že páčiť a pretŕčať nohy. Ku sukni totiž treba rozhodne obuť lodičky s vysokým podpätkom. Inak sukňa so spomínaným sakom tvoria kostým, ale ten nosím skutočne už len výnimočne. Zostaršuje.


Vyštafírovaná vo foyeri Divadla ABC. Ak by som nohavice zamenila za čierne džínsy a topánky za tenisky, je to fajn aj ako bežný pouličný outfit. Čo na mňa hovoríte? Môžem byť?




Poďte so mnou na prechádzku do divadelných pasáží!



Keď som už raz tu, ukážem vám moju srdcovku - najväčší komplex pasáži v Prahe, akési skryté vnútorné mesto v meste. Poberieme sa do pasáží U Nováků a Rokoko, ktoré obe nadväzujú na najstaršiu a prvú z pražských pasáží - na pasáž Lucerna.

Václavské námestie a jeho okolie je pasážami prešpikované. Sú skutočným unikátom! Inšpirácia na ich výstavbu prišla z Paríža a z Bruselu, ale nikde na svete nenájdete pasáže v takej hustote ako práve tu. Vznikali ako priestory s obchodmi, ktoré návštevníkom poskytovali útočisko pred nepriaznivým počasím a okúzľovali prepychovými materiálmi, priehľadmi do neba a kedysi i luxusnými butikmi, divadlami, tančiarňami, kaviarničkami a biografmi. Výstavbu podmienilo predovšetkým ekonomické hľadisko. Stavebníci sa neobmedzili na rozmiestnenie obchodov či kaviarní len v uličných parteroch. Napchali ich čo najviac i do vnútra budov a často i do dvoch podlaží.

Na mapke dole je komplex pasáží, ktoré sa postupne napájali na pasáž Lucerna. My pôjdeme do tých divadelných od Vodičkovej ulice až po Václavské námestie.



Pasáž U Nováků a Divadlo ABC


Dom U Nováků je komplex niekoľkých budov, pričom najstaršia v secesnom štýle bola úplne prvým obchodným dom v Prahe (1904). Časť, v ktorej sa nachádza Divadlo ABC je novšieho dáta (1927-29) a bola postavená ako moderný železobetónový palác.

Dvorana so železobetónovým stropom je impozantná. Škoda len, že všetky luxfery (sklenené tvárnice na strope) boli nielen tu, ale i v celej sieti pasáží domu U Nováků natreté počas 2. sv. vojny farbou a zhora zaliate asfaltom.


Drahé a nadčasové materiály. Všetky portály obchodov sú z mosadze, výplne nadsvetlíkov z čierneho skla, stĺpy majú obklad z travertínu a sokle sú tvorené zeleným talianskym mramorom. V čase svojej výstavby bol toto mimoriadne moderný a ohurujúco luxusný interiér.


Na konci dvorany začína foyer Divadla ABC, tu pribúdajú i veľké zrkadlové plochy.



Pasáž Lucerna


Spleť krytých chodieb a nádvorí s kaviarničkami a bizarnými obchodíkmi ústi do pasáže Lucerna. Teraz do nej len nakukneme a pôjdeme ďalej. Sem chodievam najčastejšie na koncerty i do kina a celý komplex si zaslúži podrobnejšiu prehliadku. Najnovšie je palác Lucerna národnou kultúrnou pamiatkou a prechádza rekonštrukciou. Takže urobíme len kuk a cvak a popri impozantnom schodisku prejdeme rovno do pasáže Rokoko.



Pasáž Rokoko a Divadlo Rokoko


Je úplne jedno, ktorou stranou schodiska sa z Lucerny vydáte smerom ku Václaváku. Obe chodbičky sa spájajú v miniatúrnej dvorane, presvetlenej najluxusnejším šperkom pasáže - diamantovým svetlíkom s luxfermi. Je naozaj nepochopiteľné, že svetlík i presklená strecha dvorany boli za socializmu podbité drevotrieskou. Spomínam si, že keď som sem v tých časoch prišla, bola som zo slávnych pasáží nesmierne sklamaná. No, prečo asi? Boli to ponuré, tmavé, zapáchajúce diery.


Palác Rokoko získal v reštitúcii potomok pôvodného majiteľa a celú budovu postupne veľmi citlivo zrekonštruoval. Na obrázku dole je hlavná dvorana s kaviarňou. Odtiaľto sa už ide ku divadlu.


Vstup do Divadla Rokoko architektonický rokokový štýl vôbec neevokuje. Zdanie klame, interiér divadelnej sály je rokokový až dekadentne. Pasáž je ale v štýle Art Nouveau - secesie s nádychom kubizmu (stavalo sa v rokoch 1912-16). Steny sú plné zrkadiel a priestory zdobí motív ruže, ktorý sa opakuje i na vstupnej bráne. Pri rekonštrukcii v roku 2005 sa vytvorili i nové podlahy z liateho terazza (leštený betón).


Bronzová tepaná vstupná brána je dychvyrážajúce umelecké dielo.


Vstup do pasáže Rokoko z Václavského námestia.


Pokus o selfie pri divadle. Z Václaváku sem preniká denné svetlo, a tak sú farby odevu vernejšie zobrazené.


Páčila sa vám prechádzka? Napíšte mi, prosím! Bo nádherných pasáží je v Prahe hafo, treba mi len chodiť a fotiť a fotiť...

Popravde, fotografuje sa tu zle, lebo svetlo je nanič. Za ten svet sa fotky nevydaria tak, ako vonku na slniečku. Však vidíte, ako fľočím do foťáku. Čumím na to jak Slovák do hodin :D
Koľko je zase neostrých?! Mne to ale robí radosť, motkať sa v takomto prostredí. Dúfam, že zábery potešia i vás.



Mapku pasáží som si ukradla od Městských divadel pražských, tak vzorne uvádzam link, môžete si pozrieť aktuálny repertoár Divadla ABC i Divadla Rokoko a tiež virtuálne prehliadky interiérov: http://www.mestskadivadlaprazska.cz/

Súvisiaci článok (kardigán s bielym bavlneným tričkom a bielymi nohavicami): Keď sa darí, tak sa darí!
Outfit do Národního divadla: Kabelka ako starožitný šperk

Outfit:
Nohavice, blúzka, kabelka: Zara
Kardigán: s.Oliver/Premium
Topánky: Gabor
Náramok: leštené striebro s perleťou



Baba Slováková

30 komentárov:

  1. Praha je nádherná, avšak pre mňa len ako turistická destinacia, som ohromena nadherou pasáží. Další post o pražských pasážích by ma velmi potěšil - ospravedlňujem sa za interpunkciu, moja klávesnica ši robi čo chce :( Zuzana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Praha je najkrašie mesto na svete a to som už videla veľa hlavných miest. Doslova sa na ňu neviem vynadívať :D Pokračovanie určite bude.

      Odstrániť
  2. Velmi pěkný komplet.Fotka hlediště je děsivá.A děkuji za fotky pasáží,také se přimlouvám za pokračování.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Sofie. Nápad s pasážami vznikol spontánne, keď som prišla do divadla. Budú i ďalšie.

      Odstrániť
  3. Zdravím pani Eva, dlho som nepísala, ale sledujem Váš blok pravidelne a s veľkým potešením!!!:))) Vaše príspevky sú čím ďalej zaujímavejšie, a tie na tému oblečenie vs kultúrne a spoločenské podujatia sú výborný nápad. Prahu milujem a stále ju považujem aj za "naše" hlavné mesto:)) Váš život v Prahe je snom! Divadelné pasáže a Váš odborný výklad o ich histórii - nádhera, teším sa na ďalší príspevok. Outfit elegantný, ste v ňom šik, iba tie topánky by som menila za lodičky (Vy pôsobíte ako elegantná 45-50nička a tie topánočky podľa mňa zostarujú):))
    sivet

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja Vás zdravím, Sivet! To nebol samoúčelný nápad, to je život, lebo obyčajne je tá príležitosť na fotografovanie outfitu práve pri nejakom podujatí. Nielenže sa oháknem,ale hlavne sa vždy nájde niekto, kto ma odfotí :D Navyše ma baví písať o rôznych zaujímavostich, akciách, o umení a architektúre a veľmi sa teším, že to nezaujíma iba mňa samotnú.
      Hm, topánky... mám z nich radosť. Už v článku s prvosienkovými šatami píšem, že sú to moje prvé babkovské topánky. Mám oba bederné kĺby po luxácii a následnom neodbornom prebití kĺbových jamiek, vlastne poúrazový stav. Neznášam to obmedzovanie bolesťou. V týchto gaborkách som ozaj obehala celý Václavák a aj tie pasáže. Sú to luxusné babičkovské topánky :D Nie všetky prvky outfitu musia byť nutne omladzujúce. Voľnosť a ležérnosť znamená pre mňa viac.

      Odstrániť
    2. Mne sa topánočky páčia. A teraz sú v mode aj uzavreté lodičky s nízkým podpatkom. Mám podobné problémy ako vy. Mala som obojstrannú luxaciu a pred 2 rokmi som absolvovala operáciu kolena. Inak si myslím že hľadisko u nás na malom meste (keď som v ČR) vyzerá slavnostnejšie. Práve balím a rieším dilema čo na seba, pretože hlásia zas ochladenie. A to som už teplé bundy nechcela ťahať, veď tam budem skoro celé leto. A druhé dilema je že koncom mája priletí manžel a v plánu je aj návšteva divadla. Chystám mu tašku a zvažujem či čierne oblekové nohavice, čierné topánky, biela košeľa a pások sú naozaj nutné. Janina

      Odstrániť
  4. Dobrý den, paní Eva.
    To, že píšete zajímavě o všem a že jste pro mě inspirací jsem napsala už vícekrát. Prahu miluji, nedostanu se do tohoto krásného města často, ale letos to už bude brzy a vyrazím na milovaný Petřín když budou kvést šeříky. A potom ještě vymyslím něco k tomu. Ale dnes se musím hlavně zastat vašich botiček. ,,Babkovské" je nazvou hlavně mladší ročníky a ne ten, kdo ví jak mohou i byť relativně zdravé nohy okolo 60tého věku bolet po chození na městské dlažbě. Mám podobné, světlé na léto a nemohu si pohodlné gáborky vynachválit. Mějte moc krásně, Zita.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, pani Zita. Už sa mi v meste stalo, že som vykračovala v inak pohodlných lodičkách na stredne vysokom a hrubšom podpätku a musela som vlietnuť do najbližšej predajne a kúpiť si žabky, lebo som už nedokázala urobiť ďalej ani krok... A to ma topánky samotné netlačili, to boleli nohy. Gabor sa ozaj špecializuje na obuv pre staršie ženy, zdá sa mi, že sú šité širšie aj v priehlavku, čo sa akurát na tomto modeli do špičky "schová". Určite je dôležitá aj kožená výstelka, nepália v tom chodidlá. Mnohé modely sú fakt babkovské, ale tieto konkrétne sa mi zdali ešte celkom šik. Pozdravujem Vás, Baba

      Odstrániť
  5. Nádhera!! Nedávno jsem tam byl, ale detailů jsem si nestačil všímat. Děkuji za zprostředkování. Celý outfit Vám ohromně sedí. Ro.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jste vždycky kočka! Jste štíhlá, napište někdy jak se stravujete a jak se hýbete : ) Vaše obdivovatelka Lenka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka! Nejem a nehýbem sa :D :D :D
      Je to genetika, mala som malého a chudého otca, asi rýchly metabolizmus. Stravujem sa normálne, ale pozorujem, že už toho toľko nepotrebujem jesť, ako kedysi. Nikdy som nedržala diéty.
      No a ani nešportovala. Som zástancom prirodzeného pohybu. Dlhé prechádzky a plávanie, oboje mám rada.

      Odstrániť
  7. Perfektní outfit, který se přesně hodí do ABC. Boty na mne vůbec nepůsobí babkovsky (stokrát lepší než vytahané baleríny - tak oblíbené u mladých dívek) a ke kalhotům skvělá volba. Poklona za to, že v nich chodíte po Václaváku. Fotografie jsou krásné. Kdysi jsem tam chodívala pravidelně.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Martinka. Baleríny som nikdy nemala, mám široké chodidlo a vyzerám v nich ako kačka. A ani sa mi nezdajú byť na dlhé chodenie pohodlné.
      Gaborky naozaj prekvapili a to nehovorím preto, aby som ich obhájila. Keby sklamali, pokojne to napíšem rovno do článku :D

      Odstrániť
  8. Už dlouho obdivuji, s jakou lehkostí a uvolněností dokážete psát své příspěvky. Jste úžasná žena a přála bych si, abyste byla inspirací nejen pro ženy, které bohužel tak často potlačují svoji ženskost, ale i pro všechny ty, které se nedokáží radovat ze života, tak jako Vy. Moc Vám fandím :-). Katka

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Vďaka za za zaujímavú prechádzku, aj s technickým výkladom :-) Nuž, počas vojny, to zatemnenie určite malo svoj význam... ale ten socializmus, ten napáchal škody na architektúre... Sledovala som sem-tam seriál "Modrá krev", tuším na ČT2. Obdivuhodné, ako zachránili potomkovia šľachty zdedené sídla, zdevastované práve socialistickým prístupom.
    Oblečenie do divadla - ty, super, primerané, hľadisko hrôza! Aj ja sa pozastavujem nad tým, ako sa vytratila spoločenská etiketa zo života. Aj u nás, v Leviciach, sa konajú divadelné predstavenia, síce v kultúrnom dome, v kinosále, ale sedieť vo vetrovke, prípadne ju mať na kolenách, sa nepatrí ani tam. O oblečení nehovoriac. Podobné, akosi odfotila ty. :-((
    Jaj, a ešte k tým topánkam... či Gaborky, či negaborky, ja milujem "holopätky" Pripadajú mi šmrncovné, také "parížske" :-)... aj na bežný deň
    Katarína V.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joj, Katka, fakt vyznel ten môj výklad technicky??? A to som sa snažila opísať to čo najviac polopatisticky. Holt,som technik,toto asi inak neviem :D
      A zas som sa naučila nový výraz. Holopätky, Raz fajný.
      Česi veľmi chránili svoje pamiatky pred Nemcami, dokonca "topili" sochy s národnými symbolmi (napríklad levov) v dedinských rybníkoch, aby ich schovali. Rozprávali mi to osemdesiatročné "holky" v električke. Po vojne ich neporušené vyťahovali. Mnohé krásy však neskôr zničila ľahostajnosť a neúcta neskoršej moci.

      Odstrániť
    2. Chcela by som zareagovať na príspevok Kataríny. Som povodom Slovenka žijúca v ČR od VŠ, takže vlastně už vačšiu čásť zivota. Na Slovensku mám ešte maminu tak som tam každý druhý mesiac. Keď porovnávam na ulici tak obecne Slováci viac dbajú na modu. Neviem či to nie je trochu prevzaté od Maďarov, na parádu musí byť aj keby na chleba nebolo. Veď sme mali spoločnú historiu. Mám doma skoro všetky slovenské programy a porovnávať českých a slovenských umelcov keď si idú prebrať nejakú cenu vobec nejde. Dokážete si predstaviť slov. speváka ako ide pre cenu v manžestrovom saku, takom ako bol uznávaný spevák J. Nohavica?? Janina

      Odstrániť
    3. V tomto Vám musím dať za pravdu, pani Janina. Veruže od Maďarov to máme. Kým žila babička, chodili sa do Pešti /lebo u nás neboli kvalitné/ i látky kupovať a chodí sa tam dodnes. Ibaže si myslím, že tento fenomén sa týka len južného Slovenska. No a Bratislava je špecifická. Tam fungovala vždy peštianska i viedenská móda :D

      Odstrániť
    4. Aj v Košiciach stretávám ženy v klobúkoch a to hlavně tie staršie. A mladú mamičku s batohom na chrbte oblečenú tak, že vyzerá ako pri výstupu na Chopok som ešte nestretla. Sú tam aj tie ženy z dedín oblečené v sukniach s šátkou na hlave, ale vyšívaná zástera a šatka sa mi občas páčí viac ako nepadnúce džíny od Vietnamcov. Janina

      Odstrániť
    5. Jáj, Košice! To je iná paráda! Noblesa. Zdá sa, že my dve máme toho veľa spoločného. Tie nohy vylágrované a ešte aj Košice... študovala som tam. Nepoznáme sa náhodou? Promovala som na VŠT v roku 1983.
      No a kroj? Považovaný je za vysoko spoločenské oblečenie /alpské krajiny/, mladá Heribanová vyniesla už dvakrát originálny kroj na Plese v opere /isteže s dlhou taftovou sukňou/ a zožala nebývalý úspech. Ženičky z valala, keď idú do mesta, sa jednoducho oháknu :D

      Odstrániť
    6. Z Košíc sa asi nepoznáme. V roku 1983 som bola na internáte a chodila len na víkendy a v 84-tom som odišla študovať do Čiech. Trošku mladšia som, ale len o facku. V tých rokoch som na VŠT mala bratranca a pokiaľ si vzpomínam tak to bola éra Mariky Gombitovej. Vystupovala so svojou kapelou?? Niečo mi hovorí že mi sa raz stretneme v Prahe. Niekto chodí dobíjať baterky k moru a ja vždy od mora utečiem na pár dní do Prahy. J.

      Odstrániť
  10. Krása, tento rok som v Prahe ešte nebola, už sa chystám... nedávno som
    aj ja v starom SND v Bratislave videla niekoľko ľudí, ktorí na operu Krútňava a balet Giselle "vpochodovali" do hľadiska v kabáte, bunde či vetrovke a s ruksakom, hoci ich zopár malo pod kabátom spoločenské oblečenie. Šatňa je pritom otvorená počas celého predstavenia a je bezplatná. Flanelky a rifle už ani tu nie sú ojedinelé...
    srdečne Vás zdravím od Dunaja,
    Monika

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Viete, nečudujem sa, že v Prahe chodia ľudia do divadla kadejako, divadiel je nepreberné množstvo a v takej Laterne magike som si hovorila, že tam asi sedia aj turisti, čo so sebou spoločenské oblečenie nevzali... Domáci si potom snáď povedia, že aha, džínsy sa nosia i sem, veď je to ako kino. Takže už aj Bratislava? Slovenské národné divadlo?!

      Odstrániť
  11. Tak ja teda neviem, ja keď som bola naposledy na predstavení - opere - v novej budove SND v Blave, tak publikum prišlo výsostne vo večernom galá a ja som mala vo svojom elegantnom čiernom nohavicovom kostýme dosť blbý, nie vhodne oblečený, pocit. Ale pravda je, že to bolo v neskorú jar, keď počasie je príjemné, po predstavení sa ide ešte prebrať zážitok do podniku a kabát zostáva definitívne doma. Bola to veľmi slávnostná a príjemná atmosféra, na ktorú rada spomínam, pretože za čias môjho detstva, aj napriek socialistickým reáliám, sme v Bratislave chodievali do divadla vo večerných dlhých šatách a moja mama mala dokonca špeciálne do opery ušité lesklé alebo hodvábne šaty s lamé. Ale ja mám sen, ktorý sa mi dúfam niekedy splní, dostať sa na novoročný koncert do Viedenskej filharmónie. Zatiaľ sa nedarí, lebo lístky sa rozohrávajú formou tomboly a doteraz som ešte nemala to šťastie.
    Praha je krásna, niet pochýb, ale úchvatné pasáže som videla hlavne v Miláne a v Neapole. Sú z tej istej doby a ako sa zdá niečo ako predkovia terajších nákupných centier, ktoré tiež okrem obchodov majú reštaurácie, cukrárne, kiná a pod.
    S radosťou čakám na ďalšie pútavé opisy Prahy spolu s odborným komentom.
    Pozdravujem Oľga

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď to píšem v úvode - do národného sa chodí v gala a na premiéry v róbach. V menšom divadle na repríze by som v dlhých šatách dnes ozaj vyzerala ako z inej planéty. Alebo storočia. Bohužiaľ.
      Držím Vám palce, aby sa na Vás usmialo šťastie! Do Viedenskej filharmónie by som ja s radosťou utekala na čokoľvek. Zdravím, Baba

      Odstrániť
    2. Som o 14 rokov mladšia, ale vás chcem za kamošku;-) mladosť je o štave a vy ju máte, s luxaciou či bez.. premýšľam o tom, ako budem starnut ja, čo sa samozrejme už deje.. pripadam si však teraz naj, ak keď mám zopár sedin, lebo moja krása je zenstvo a nepotrebuje sa podkladať samcekom na oplodnenie :-) mám 4-rocneho synka,ktorý mi zakazuje strihať vlasy a prikazuje vysoké boty a lak na nechty.. a to sa nemal od koho naučiť.. chcem byť ako vy či Brigitte či Chantalka.. alebo miss weblet https://www.instagram.com/missweblet/ :-) a hoci sama, kosť budem kvôli sebe.. lebo uviazať si na krk vybiteho dedka sa mi určite nebude chcieť. Zdravím vás.

      Odstrániť
    3. Aj ja chcem Vás za kamošku! Lebo jedna z hlavných zásad veseleho starnutia znie: držte sa mladších priateľov. Je ďaleko zdravšie priateliť sa s mladými, ako na nich šomrať...

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram