Čertovy hlavy

Američania majú svoju svetoznámu atrakciu, jeden zo symbolov USA. Určite poznáte Mount Rushmore National Memorial, pamätník štvorice bývalých prezidentov USA, ktorých obrovské hlavy boli v rokoch 1930 až 1939 vytesané do skaly v Južnej Dakote. Na lešení vraj v tom čase makalo naraz aj 400 chlapov. No, nevídali! V Čechách takô mali už o sto rokov skôr. A zvládol to jediný kreatívny chlapík. Keď si len tak odskočil "od plotny".
Pravdou je, že české skalné reliéfy v obci Želízy sú o polovicu menšie než tie americké, stále sú však druhé najväčšie na svete. Kto bol ten muž, ktorému napadlo pretvoriť pieskovcové bralá na umelecké dielo a ako mu tento počin navždy zmenil život?




Václav Levý, český sochár


Hovorí sa, že Václav Levý mal sochárčenie v krvi už ako dieťa. Vraj ako desaťročný z dreva vyrezal niekoľko sošiek s náboženskou tématikou. Rodičia ho ale dali najprv do učenia za stolára, neskôr sa však v kláštoroch vyučil za kuchára.
 
Osudným sa mu stalo náhodné stretnutie s majiteľom zámku v Liběchove, veľkostatkárom Antonínom Veithom, inak aj veľkým mecenášom umenia. Nastúpil k nemu ako kuchár. Umelecky založení Veithovi hostia si veľmi skoro všimli Václavov talent. Bodaj by si nevšimli! Kuchár v tom čase už stihol vytvoriť svoje prvé dielo - Čertovy hlavy (starší názov Čertové hlavy), ukryté v neďalekých lesoch (v roku 1841).  



Na radu maliara Josefa Navrátila teda poslal veľkostatkár svojho kuchára do učenia k sochárovi v Prahe. V najbližších rokoch vytvoril Levý výzdobu jaskyne Klácelka a jej okolia ďalšími skalnými reliéfmi. Bola to, holt, taká romantická doba. Reliéfy, nachádzajúce sa necelý kilometer od Čertových hláv, spodobňujú zvieratá z bájky, českých národných hrdinov a trpaslíkov.

Úspech Klácelky podnietil Veitha vyšikovať Levého do Akadémie v Mníchove. Po jeho náhlej smrti požiadal Levý o štipendium v Ríme a dostal ho. Rímske obdobie bolo jeho najplodnejšie, tvoril pre českú, rakúsku i taliansku šľachtu a cirkev. Keď sa v roku 1867 vrátil naspäť do vlasti, privítala ho Praha ako svetovo uznávaného sochára. Jeho zdravie bolo, žiaľ, už podlomené, a tak väčšinu zákaziek, ktoré doma okamžite dostal, vytvoril so svojím najlepším žiakom. S Josefom Myslbekom

 

Čertovy hlavy

 
Čertovy hlavy sú len povestnou špičkou ľadovca. Okolité lesy sú dielami Václava Levého priam prešpikované, takže som opäť našla miesto, kam sa budem chcieť vrátiť. Vraj skutočne stojí za to vidieť aj tie ostatné.

 

Do roku 2011 boli monumentálne skalné reliéfy ukryté v lese, dnes je svah nad obcou vyrúbaný a čerti hľadia priamo do údolia. 



 

Jednotlivé kamenné bloky od seba oddeľujú takmer desať metrov hlboké sklané rozsadliny, nahor sa dá dostať cez tie vzdialenejšie a nižšie.

 
 
Na samotné hlavy vylezú, presnejšie vyskočia, len zdatní odvážlivci. Treba preskočiť hlbokú trhlinu asi tak meter širokú. Ani sme sa o to nepokúsili, napokon - úplne stačí, že sme ich videli. Reliéfy sú aj tak už dosť poškodené. Vplyvom erózie a nedisciplinovanosti návštevníkov, lezie po nich kadekto...

 

Vražda na blatech

Mala som za úlohu odfotiť reklamnú fotografiu pre kampaň na Instagrame. Témou bola detektívka a mne sa videlo ako dobrý nápad urobiť to s čertami za chrbtom. Spojiť príjemný výlet s užitočným. Nachystala som si aj potrebné propriety, hlavne fajku po starom otcovi.

Len čo som ich vytiahla a naštelovala sa pred hlavy, ukázalo sa, že to až taký dobrý nápad nebol. Všetci naokolo sa začali schuti smiať.

To sa dej určite odohráva presne na tomto mieste! Hahahaha.

Od obce Želízy sa k hlavám ide cez krátky ale veľmi prudký svah. Čerstvo rozpustený sneh premenil chodník na blatistú rieku, všetci sme nahor liezli kade-tade pomedzi kriaky. A hore dorazili zablatení až za ušami. No a ja nato vytiahnem toto!
 


Fotiek sme spravili kopec, na väčšine sa rehocem ako blázon. Tak tu je tá víťazná, ktorú som napokon použila. Verte, že tváriť sa TAKTO, keď sa všetci dookola náramne zabávajú, dá viac zabrať, než sa vyštverať k tým čertovským hlavám!

 
 
Všetky články o mojich potulkách mimo Prahu nájdete v sekcii Česko.

Outfit:

Bunda: Massimo Dutti

Pulóver: Zara

Džínsy: George

Bagandže: Ultratex

Čiapka: Zara 

 

 




Baba Slováková

2 komentáre:

  1. Právě sem jsme se s rodinou chystali před uzavřením okresů, tak zatím alespoň virtuálně. Chceme dojít až k jeskyni Mordloch, sluníčko už láká ven, snad to vyjde co nejdříve. A váš zadumaný výraz na poslední fotce nemá chybu. Alena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za milý komentár. Už otvorili, hor sa na výlet!!! Pekné jarné dni želám.

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram