Babie letá

Ibaže... keď sme už raz došli k rozhľadni, vcucla nás dnu. Voľná kópia Eiffelovej veže má tú moc. Tak som sa teda vrátila do doby jej vzniku, do roku 1891, kedy v podobných kytliach a v klobúkoch na ňu po 299-tich schodoch liezli milostivé panie devätnásteho storočia. 

No, nie je to zase taká hrôza, hore vybehnete eins-zwei-drei. Oproti Eiffelovke (324 m) je pražská veža maličká, má len 63,5 metrov. Načo aj viac, keď má k dispozícii Petřín (základňa stavby je v nadmorskej výške 324 m n. m.)?! Točité schodiská sú dve - jedno pre výstup, druhé pre zostup. Výťahom sa v tejto starej dáme zásadne nevozím, väčším zážitkom než nádherné výhľady z najvyššieho miesta je pre mňa práve ten výstup, obdivovanie konštrukcie a postupné vynáranie sa mesta.

Nápad postaviť nad Prahou malú Eiffelovku sa zrodil hneď po návšteve Klubu českých turistů na svetovej výstave v Paríži v roku 1889, kde bola francúzska "Železná dáma" po prvýkrát predstavená verejnosti. Česi boli na rozdiel od Francúzov, ktorí v tom čase vežu posmešne nazývali napríklad "tragickou pouličnou lampou", novou stavbou nadšení. A chceli tiež takú. A hneď.

V nasledujúcom roku (1890) bol vytvorený projekt, získané finančné prostriedky aj pozemok. Na jar 1891 sa začalo stavať a koncom augusta toho istého roku bola stavba pri príležitosti Zemskej jubilejnej výstavy slávnostne otvorená. Si riadne švihli, čo?

Rozhľadňu navrhol architekt Vratislav Pasovský, autormi konštrukcie boli Ing. František Prášil a Ing. Julius Souček z Českomoravskej strojárne.

Prvá výhliadková plošina vo výške 19 m bola úplne prázdna, všetci sa hrabali rovno na vrchol. Je však ďaleko príjemnejšia, než tá vrcholová vo výške 55 metrov - priestrannejšia a nepresklená.

Výhľady sú aj odtiaľto impozantné.

OK, mám fotku aj z vrcholovej plošiny, tu sme sa však zdržali len krátko. Priveľa ľudí a sklenený klaustofobický priestor.

Prezradím na seba, že som pôvodným povolaním stavebná inžinierka so špecializáciou na statiku oceľových konštrukcií. Takže je jasné, že túto stavbu jednoducho žeriem. 

Nebudem vás však molestovať technickými detailmi. Len toľko vám prezradím, že každý prvok nosnej konštrukcie treba vypočítať, navrhnúť. Každý nosník, každý nit! Som z generácie, keď sme toto počítali ešte ručne aj keď už chvalabohu s kalkulačkami... tak si tento proces predstavte v devätnástom storočí!

Klobúk dole, páni inžinieri!

Outfit:

Sukňa: no name, kúpila som ju v takom srandovnom butiku u nás v Břevnove a hneď som o ňu aj prišla, olúpila ma staršia dcéra. Kúpila som ju aj s tým bielo-čiernym opaskom, ktorý ma inšpiroval k výberu blúzky.

Blúzka: Enlist

Klobúk: H&M

Tenisky: Converse

Kabelka: no name, je darčekom od mladšej dcéry z Bali