"Vstupujeme-li do katedrály, vstupujeme do jiné reality – platí zde vyšší zákony a také nároky na naši morálku jsou vyšší. Málokdo dnes cítí v kostele posvátnou bázeň. Ale pod klenbou katedrály i nevěřící smekají čapku a ztišují hlas v očekávání, že se přihodí něco mimořádného." Miloš Urban: Stín katedrály
Chrám sv. Víta
Písať o Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtěcha (oficiálny názov chrámu od roku 1997) je ako nosenie dreva do lesa. Väčšina z vás už určite v najväčšej a najvýznamnejšej sakrálnej pražskej stavbe bola. Poznáte ale aj jej pohnutý osud, vážnu hrozbu, že sa nedostavaná stavba stane ruinou?
Staviteľ katedrály Petr Parléř ako keby pred svojou smrťou (1399) tušil, že prichádzajú zlé časy. Chrám, ktorý budoval, bol sotva v polovici svojej dnešnej dĺžky, keď ho dal uzavrieť provizórnou stenou. Provizórium napokon trvalo vyše 500 rokov, počas ktorých bola katedrála niekoľkokrát vyplienená a vážne poškodená. V priebehu storočí isteže bolo niekoľko pokusov o jej dokončenie, vždy ich ale zmarila nejaká vojna. Svojím spôsobom to bolo pre chrám šťastie - stavebné slohy sa menili a baroková prestavba by navždy zmenila jeho jedinečný gotický sloh.
V polovici 19. storočia si poriadne schátralá stavba už bytostne vyžadovala generálnu opravu. Nezostalo však len pri nej. V duchu romantizmu a českého vlastenectva bola v Prahe v roku 1859 založená Jednota pro dostavění chrámu sv. Víta a bolo rozhodnuté "velechrám pražský" dostavať. Napokon to všetko dobre dopadlo. Pod vedením architekta Josefa Krannera, neskôr Josefa Mockera sa začala v neogotickom slohu stavať nová, západná časť s dvomi vežami v priečelí.
Ani Josef Mocker sa dokončenia chrámu nedočkal, zomrel presne 500 rokov po Parléřovi, v roku 1899. Až ďalší architekt, Kamil Hilbert, ktorý viedol dostavbu s väčšou citlivosťou k starým pamiatkam, priviedol stavbu až k slávnostnému vysväteniu a otvoreniu v roku 1929 pri príležitosti tisíceho výročia mučedníckej smrti hlavného patróna českého národa a symbolu českej štátnosti - svätého Václava.
Kaplnka svätého Václava
V starej časti katedrály sme boli - s výnimkou jednej malej skupinky, ktorá čoskoro odišla - celkom sami. Mala som dosť času a aj priestoru na fotografovanie a aj som veľa fotografovala. V jednom článku však celú katedrálu nijakovsky neobjímem, každučký kút chrámu by si zaslúžil samostatný článok. Dnes slávi Česká republika Deň českej štátnosti, meniny majú Václavovia. Zastavím sa teda v umelecky najcennejšej časti katedrály, v ústrednej svätyni, v kaplnke sv. Václava.
Vedl mě zpátky do chrámové lodi, přešel na druhou stranu a zastavil se před Svatováclavskou kaplí, ale nevstoupil do ní. Ukázal vzhůru, na kamennou konzolu severního portálu. Byla tam soška. Letící běs s divou tváří a vypoulenýma očima unáší v náruči lidského nebožáka s rozevlátými vlasy, noří mu do úst blanitý pařát a něco z nich vytrhává...hlas, jazyk, duši, naději. Miloš Urban: Stín katedrály
Výzdoba kaplnky je výnimočná, steny sú obložené zabrúsenými a leštenými drahými kameňmi ako sú napríklad dosky z chryzoprasu, jaspisu, ametystu v pozlátenej štuke. Za zrodom tejto výzdoby stála idea vytvoriť najdrahocennejší priestor v celom kresťanskom svete.
O živote a posmrtných zázrakoch prvého českého blahorečeného sa dozvedáme väčšinou len z legiend, práve tie však zohrali veľmi dôležitú úlohu v emancipácii českého štátu a přemyslovskej dynastie v rámci vtedajšej kresťanskej Európy.
Mystérium katedrály
V úvode som použila citát z knihy Miloša Urbana Stín katedrály, mysticko-detektívneho románu, ktorého hlavným hrdinom je... Chrám sv. Víta. Po prečítaní knihy vnímam majestátny chrám celkom inak, autorova obsesia gotikou a fascinácia katedrálou ho vedie po stopách V. Huga: katedrála ako hlavný hrdina dôrazne ovplyvňuje chod sveta vo svojom okolí. Pri čítaní knihy máte chuť okamžite sa do nej rozbehnúť a presvedčiť sa, či je naozaj taká krásna, tajomná, mysteriózna.
V jej prítmí sa úcte a pokore naozaj neubránite, veď je aj pietnym miestom. Miestom posledného odpočinku ďalších významných panovníkov a svätcov.
Colinovo Kráľovské mauzóleum, pod ktorým sa nachádza hrobka českých kráľov.
Strieborné mauzóleum Jana Nepomuckého.
...i nevěřící smekají čapku a ztišují hlas v očekávání, že se přihodí něco mimořádného.
Ak navštívite katedrálu pri západe slnka, uvidíte fantastický svetelný úkaz. Dlhé slnečné lúče, prenikajúce cez farebné sklá rozety nad západným portálom, okúzľujúco sfarbia sivý kameň dúhovými farbami.
Tak, ako o legendách platí, že čím staršia legenda, tým menej zázrakov a ako platí, že zázraky môžu mať celkom prosté a pozemské objasnenie, aj tento úkaz bol staviteľmi veľmi presne dopredu premyslený. Ale ktovie? Veď katedrála celé stáročia ukrýva onakvejšie tajomstvá.
Outfit:
Šaty: Gingersnap Bali
Topánky: Vagabond
Kabelka: Haily´s
Krásny článok, a tie dúhové stĺpy! Pragmatická
OdpovedaťOdstrániťĎakujem moja, bozkávam!
OdstrániťKrásné fotky doplňuje neméně krásný text.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Dášo. Bol to neskutočný zážitok. Keďže neďaleko katedrály bývam, nijako som sa do nej nehrnula. Že tam ale vpálime celkom sami, to mi ani len vo sne na um nezišlo. Toto som si vážne vychutnala.
Odstrániť