Len čo som sa doň naplavila, hneď som si ho zamilovala. Břevnov mi silno pripomína moje rodné okresné mesto, o priľahlej vilovej štvrti Střešovice, na ktorú sa dívam z okien, ani nehovoriac. Toto je celkom iná Praha, domy nižšie, prostredie komornejšie, stále tu ešte máme textilnú galantériu, opravovňu obuvi, niekoľko poctivých malých pekární a mäsiarní, lekárne a veru aj farby-laky.
Aby bolo jasné: necítim sa byť Břevnováčkou, ba ani Pražandou nie. Som tu hosť, ale taký ten večne očarený hosť. Praha je dosť veľká na to, aby som mala vždy čo objavovať, stále sa niečomu čudovať a pátrať ako pátrací pes.
Veľmi rýchlo som vypátrala, že Břevnov býval mestom a hlava mi to nebrala: kde teda to historické mesto je?! Aspoň kúsok stredovekého námestíčka by sa zišiel. Nikde nič. Postupne som zistila, že pôvodný Břevnov bola malá dedina (presnejšie tri dediny okolo Bělohorskej ulice), ktorú cisár František I. v roku 1907 údajne omylom povýšil na mesto. Už v roku 1922 však Břevnov pohltila Praha.
A teraz si skúste predstaviť to, čo si zakaždým pri túlaní sa Břevnovom predstavujem ja: pred sto rokmi tu nebolo takmer nič! Tri dediny, Břevnovský kláštor, cirkevné dvorce s vinicami, polia a lúky. Stavebný boom okolo Bělohorskej ulice i v Střešoviciach nastal za prvej republiky, vznikali mestské štvrte. Břevnovskú náves, ktorú som tak hľadala, úplne zničila neskoršia socialistická panelová výstavba. Mimochodom, nenávratne preč sú aj domy z námestíčka, pri ktorých sa nakrúcal slávny film Pěnička a Paraplíčko (Hříšní lidé města pražského). Posledný rohový ešte vlani stál, chodievala som ho obzerať. Už ho niet.
Rovnako dopadol aj břevnovský "mrakodrap". Päťposchodový secesný nájomný dom postavil starosta Břevnova v roku 1911 v zelenom pásme medzi Břevnovom a Střešovicami s tým, že naň nadviažu ďalšie stavby a vytvorí sa ulica. Zámer sa však neuskutočnil - najprv prišla vojna a potom už o ďalšej výstavbe rozhodovala Praha. Dom teda roky trčal sám ako kôl v plote na okraji parku a dlho prevyšoval všetko navôkol. Je ho škoda, ale popravde - bol postavený dosť nekoncepčne. Vlastne bol takmer nalepený na stavbe oveľa staršej - na torze kaplnky zo 17. storočia. A o tej dnes bude reč.
Kaple Panny Marie Altöttinské
Kaplnka v parku Kajetánka (nazývaná aj Kajetánská kaple) bola kedysi vernou kópiou slávnej pútnickej kaplnky Gnadenkapelle v bavorskom Altöttingu. Vežička, ukrývajúca sa v bujnej vegetácii, je len jej torzom. Originálna kaplnka má veľkosť trojlodného kostola (kuknite TU) a je preslávená jednou z mála európskych čiernych madon. Jej "švajčiarsku čiernu sestru" som videla v kláštore Einsiedeln (TU).
Rovnaké pútnické miesto si v Prahe na svojich pozemkoch želal mať Bernardin Ignác Jan z Martinic a v roku 1666 odovzdal hotovú kaplnku neďalekému kláštoru rádu kajetánov. Podarilo sa, kaplnka sa stala obľúbeným pútnickým miestom... až do osvieteneckých reforiem, kedy bol rád kajetánov zrušený, kláštor zbúraný (kde len mohol stáť?) a väčšia časť kaplnky s ním (1822). Búralo sa tu odjakživa.
V rokoch 1964 - 68 prešlo torzo rekonštrukciou a odvtedy chátra. Pozemky okolo neho odkúpila od Prahy 6 developerská firma, zhodila břevnovský mrakodrap a kaplnku v blízkej budúcnosti obkľúčia tri osemposchodové baráky (ty vole!), pričom sa spoločnosť zaviazala, že zrekonštruuje aj kaplnku. Musím však skonštatovať, že to ešte celkom dobre dopadlo, radní z Prahy 6 tu pôvodne chceli postaviť ozajstný sedemnásťposchodový mrakodrap (ty vole!!!). No hej, rovno pri kaplnke.
Rovnaké pútnické miesto si v Prahe na svojich pozemkoch želal mať Bernardin Ignác Jan z Martinic a v roku 1666 odovzdal hotovú kaplnku neďalekému kláštoru rádu kajetánov. Podarilo sa, kaplnka sa stala obľúbeným pútnickým miestom... až do osvieteneckých reforiem, kedy bol rád kajetánov zrušený, kláštor zbúraný (kde len mohol stáť?) a väčšia časť kaplnky s ním (1822). Búralo sa tu odjakživa.
V rokoch 1964 - 68 prešlo torzo rekonštrukciou a odvtedy chátra. Pozemky okolo neho odkúpila od Prahy 6 developerská firma, zhodila břevnovský mrakodrap a kaplnku v blízkej budúcnosti obkľúčia tri osemposchodové baráky (ty vole!), pričom sa spoločnosť zaviazala, že zrekonštruuje aj kaplnku. Musím však skonštatovať, že to ešte celkom dobre dopadlo, radní z Prahy 6 tu pôvodne chceli postaviť ozajstný sedemnásťposchodový mrakodrap (ty vole!!!). No hej, rovno pri kaplnke.
Portál je novodobý a je kópiou pôvodného vstupného portálu do celej kaplnky.
Keď sa tak nádherným údolím okolo potoka Brusnice s lesoparkom a rybníčkami prechádzam, prestáva mi byť starého secesného domu ľúto. Ak natoľko schátral, že musel padnúť, mohol radšej na jeho mieste pokračovať park. Že ma huba nebolí! Praha sa rozrastá a pražské naplaveniny, medzi ktoré patrím aj ja sama, potrebujú niekde bývať. OK, okolo kaplnky budú teda stáť baráky. Len či developer tuší, čo to bolo za ozrutnú stavbu? Ak sa strhne archeologický prieskum... no, nič. Pamodaj šťastia, kaplnka!
Kaplnku nájdete hneď pri rybníku Vincentinum. Na mape Google je nesprávne označená ako "klášterní kaple Panny Marie Andělské", tá však v skutočnosti predstavuje prístavbu k neďalekému rehoľného domu rádu Školských sester svatého Františka a je oveľa, oveľa mladšia.
Outfit
Na prechádzku som vytiahla všetko staré, len inak skombinované. Tie, ktoré môj blog sledujete, väčšinu týchto mojich handier aj doplnkov poznáte. Nové sú len okuliare. To je tak: kedysi chlapi padali z mojich zelených očí do mdlôb. Už to dávno nie je pravda. Odkedy viečka oťažievajú a okolie očí vráskavie, zásobujem sa radšej okuliarmi od výmyslu sveta. Zelené som ešte nemala, ale už je to napravené.
Outfit:
Pončo: Comma
Pulóver: s.Oliver
Nohavice: Mango
Kabelka: Pologarage
Topánky: Geox
Náušnice: Mango
Okuliare: Aldo
Moc pěkné! Břevnov jsem objevila, když jsem byla před lety ubytovaná v příšerném hotelu Krystal (dříve školící středisko komunistů). Byla jsem překvapená útulností této čtvrti,která mi vůbec nepřipadala jako Praha. Jsem ráda, že sis našla místo k životu, které máš ráda a které ti sluší.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Ti, Dášo. Mám to tu skutočne veľmi rada. A ku tomu ešte aj Pražský hrad a Malá Strana čo by kameňom dohodil...
OdstrániťDíky za pěkný článek. Břevnov je místo mého dětství a mládí. Všechna ta místa jsme jako děti prolezli, v zimě jsme na rybníčku bruslily. Břevnov, Střešovice, Bílá Hora, Strahov, Petřín, Pohořelec, Hradčany, Nerudovka - moje vzpomínky a zážitky :-) Zajímavá exkurze po místní architektuře!
OdpovedaťOdstrániťjako děti prolezly :-)
OdstrániťTak to mám radosť, že som urobila radosť skutočnej Břevnováčke!!! Krásny deň želám.
OdstrániťNějak se mi nepodařilo přidat jméno: Alena alias Horalka
OdpovedaťOdstrániť