Babie letá

Poznáte ich zo symfonickej básne Bedřicha Smetanu Vltava. V tejto časti skladby rieka dramaticky bojuje so sklanatými prekážkami, víri sa v divokých prúdoch. Áno, sú to Svatojánské proudy. Veľmi ma zujímalo, kde tie prúdy na toku rieky vlastne sú, pátrala v mapách i v článkoch na internete. Nuž, niet ich, nikto ich už nikdy neuvidí. Jeden z najkrajších prírodných výtvorov v Českej republike pred mnohými desaťročiami navždy pochovala priehrada.

Čo sa babe chcelo, to sa jej aj snilo. A vyplnilo. 

Dostali sme od mladých pozvanie na výlet. Nádejný budúci mojej mladšej dcéry kúpil kdesi v paži na juhu chatičku, išli sme ju opáčiť.

Najprv to všetko vyzeralo ako normálna prieskumná exkurzia: kráčali sme holým lesom, len mach sa kde-tu zelenal. Potom sa riadne hlboko pod nami objavila rieka a skaliská. Ci pana, tu je dajako podozrivo krásne! To kde sme vlastne?! Kedysi tu bývali Svatojánské proudy, dostávam odpoveď.

Skoro som spadla na zadok. To sme sa ako slepá kura k zrnu dostali do najromantickejšej časti v Čechách?! Pod nami teda nie je rieka v pravom slova zmysle, ale vodná plocha veľmi úzkej a dlhej Štěchovickej priehrady. A trčíme rovno na legendárnom mohutnom skalnom útvare v kaňone "Velké řeky", nazvanom Bílá skála!

Skalný útvar tvoria štyri strmé skalné piliere vysoké 120 m, medzi nimi sú rokliny. Dole pri vode vedie turistický chodník. Keďže skala vyrastá takmer kolmo z Vltavy, v niektorých miestach v nej museli byť vysekané pre chodník tunely. Toto si v lete nenechám ujsť!

Nebudem písať o rieke a zaniknutých prúdoch, chodník je v tomto čase nebezpečný. Ešte sa sem určite vrátime, chcela by som fotky aj zdola. Dnes si dáme inú mňamku. Na ľavom brehu Vltavy, v miestach, kde sa práve nachádzame, sa zrodil pred sto rokmi romantický fenomén - český tramping. Toto hnutie nemá v dejinách európskych národov obdobu.

Prví trampi boli väčšinou skautskí odpadlíci, ktorých zväzovali prísne pravidlá oddielov. Skutočný rozmach trampingu nastal po prvej svetovej vojne, kedy sa hnutie rozšírilo do všetkých kútov Československa. Mladí ľudia, ovplyvnení dobrodružnými románmi, zažívali v lesoch dobrodružstvá, pri ktorých sa inšpirovali Divokým západom. Stavali chaty, zakladali osady s názvami, ktoré odrážali ich vzdialené sny.

Najstaršia známa trampská osada bola založená v roku 1918 len na skok odtiaľto, pri ďalšom meandri Vltavy. Pôvodne bezmenná skupinka bývalých pražských skautov časom z recesie premenovala miesto, kam jazdili cez víkendy, na „Roaring Camp“ (Tábor řvavých) podľa českého titulu prekladu poviedky Breta Harta. Neskôr, súčasne s oficiálnym vznikom trampskej osady, bolo miesto premenované na "Údolí ztracené naděje", skrátene "Ztracenka". 

Jedna z prvorepublikových najromantickejších trampských piesní je inšpirovaná práve skalnatým útvarom Bílá skála. Zložili ju bratia Kordovci zo skupiny Settleři (vznikla v roku 1930). Ak máte chuť pozrieť si aj fotografie z tejto najslávnejšej trampskej éry, tu je pesnička:

Bílá skála nie je bezpečné miesto. Predstavuje mimoriadne náročný terén pre horolezcov (kamene tu často drží pokope len porast) a mnoho ľudí tu nedobrovoľne i dobrovoľne ukončilo svoj život. Náhrobný kameň z roku 1935 venovali trampi svojej kamarátke.

Chata je obrovským prekvapením. Pravý drevený zrub má len jednu miestnosť, je bez vody, elektriny, latríny. Interiér dokonalý, nenájdete tu nič zo socialistického chalupárstva. Toto je poctivá prvorepubliková trampská roubenka.

Trampský a následne i turistický boom tu netrval dlho. Po vybudovaní Štěchovickej priehrady zostal v hornej časti len malý kúsok perejí a i ten neskôr zlikvidovala Slapská priehrada. Samotná Ztracenka sa musela vybudovať nanovo a vyššie. Tramping v Čechách však stále ešte žije.

Česká krajina nepochybne prišla výstavbou vltavskej kaskády o prekrásne údolie s nespútanou riekou. Na druhej strane však Štěchovická priehrada kaňon odrezala od sveta a vytvorila pokojný kút, do ktorého okrem pár chatárov zavíta len hŕstka výletníkov. My sme nestretli ani nohu. Inak by tu už stála cesta, kopec hotelov, luxusných chát a ďalej viete...

Doba osudem určená krajiny tvář pozměnila,
tu čarokrásnou přírodu velká voda zaplavila.
Nádherný ten kousek vroucně milován
zůstal v temné hloubce pochován,
jeho obraz v srdcích všech
na věčný čas je uchován. 

Outfit:

Oblečenie je vychádzkové a po skresľujúcej pôvodnej informácii, že ideme kamsi ku Slapskej priehrade, tak trochu námornícke. Nevadí. Asi by som sa aj tak neštylizovala do trampského ancúgu, veď sme len takí masňáci.

Napokon sme pri priehrade Slapy predsa len boli: