Architect look

Dnes si dáme, dievčence (a niektorí chlapci), najnovší palác v Prahe. Postavený je na jednom z najlukratívnejších miest v meste - na Národní třídě. Brúsila som si naň zuby už dávnejšie, sledovala som totiž jeho výstavbu. Pôvodne sa malo palácisko volať veľmi honosne: Palác Národní. Napokon má úplne krátke, bežné, zato poriadne drnčivé meno.

Drn


Názov polyfunkčnej budovy znie ako skratka, má to byť ale obyčajný drn. Slovensky mačina, kus pažite so zemou. Pôvod názvu trochu naznačujú po sklenenej fasáde vinúce sa kovové liany,  skutočný drn sa ale ukáže až vo vegetačnom období. Terasy, osadené po obvode celej budovy, sa celkom zazelenajú. Kovové truhlíky sú vysiate vysokými trávami, na streche je vysadená záhrada i so stromami.
Na Národní totiž chybí zelené spočinutí. Stanislav Fiala, architekt stavby.




Stanislav Fiala patrí dnes k najvýznamnejším českým architektom a jeho novú budovu na rohu Národní třídy a Mikulandskej ulice pokladám za výnimočný architektonický počin. Architekt sa vo svojej profesii stále drží v umeleckej sfére, prekračujúcej púhu úžitkovosť stavby. Nápad so zelenou fasádou nie je jediným prekvapením stavby, interiéry priam hýria neobvyklými hravými detailami. Trošku sa tu spoločne rozhliadneme.


Fasáda Drnu v zime zrkadlí okolité budovy.



Budova stojí na mieste bývalého parkoviska a tvorí jeden komplex s rekonštruovaným barokovým Schönkirchovským palácom. Pred rekonštrukciou bol vykonaný archeologický prieskum, pričom boli objavené nielen cenné historické maľby, ale aj zasypané stavebné prvky. Gotické studne a koniareň boli napokon v pôvodnej podobe zapracované do projektu.

Pohľad na námestíčko medzi jednotlivými budovami: vzadu je koniareň, vľavo Schönkirchovský palác. Celý projekt je postavený na vzájomnom dialógu oboch domov, ako keby do seba navzájom vrastali. Moderné prvky (najmä sklo) boli použité v historickom objekte, novostavba sa pýši zabudovanými stavebnými prvkami z paláca.

Časť odkrytej pôvodnej barokovej fasády reštaurátor očistil, odhalil fragmenty historického dekóru aj pôvodných omietok, zakonzervoval ich a v tejto podobe sú i ponechané. Chráni ich sklo.


Skvelý nápad so starou studňou: je prekrytá sklom, na ktorom je napustená tenká vrstva vody.




Vymyslieť kľučky z roxoru (kovová výstuž železobetónu), to chce ozaj poriadnu dávku fantázie aj odvahy. Nová stavba ich má na všetkých dverách.
Myslím, že architekti by neměli sami sebe brát tak vážně a občas by se mohli trochu víc uvolnit. Stanislav Fiala




Interiér vstupnej haly pôsobí surovo a priemyselne. Recepčný pult je postavený z pôvodných škridieľ paláca, steny z liateho betónu zdobia plastické odtlačky. Škoda, že sa nedá dostať do garáže, sú v nej v betóne odtlačené ruky robotníkov stavby. Ako hlavná dekorácia.


Na zaujímavé nápady a prepojenie s palácom zakopnete na každom rohu. V liatej podlahe sú zakomponované stredoveké kamenné platne, najlepší je však strop. V betóne bol vynechaný otvor a vybudovaná skutočná klenba zo starých tehál.

Dostať sa na recepciu nie je nijaký problém, ďalej sa však už nesmie. Budova slúži súkromným kanceláriám. Dúfam však, že sa mi to časom podarí. V kanceláriách by mal byť zachovaný street art od Jana Kalába - obrovská maľba, ktorá kedysi zdobila bočnú stenu paláca ako výzdoba bývalého parkoviska.

Tak či onak sa do Drnu ešte vrátim. Len čo sa farebne doladím ku kaviarni, tá stojí tiež za fotiaci hriech!






Outfit

Bez čiernej farby a baretky by to nešlo. Sú to hlavné atribúty ancúgu architektov. Vlastne by stačili úzke džíny, kúlové kožené topánky, rolák, pelerína a baretka. Všetko čierne ako puk. Ja sa však trošku hrám. Netreba sa brať až tak vážne. Baretka by ani nemusela byť, mám totiž fakt prďácke drevené okuľáre, ibaže ten grif s ich zadnou farebnou stranou na fotkách nevidno. Naživo áno, je to milý detail. Ľaľa:


V minulom článku som sľúbila prezradiť, ako som sa prezliekala na ulici. Nuž, pančuchy som mala oblečené už pod nohavicami. Na hnedý rolák som natiahla šaty a až potom spustila dole gate. Šaty sú v úlohe sukne. Na ne šiel ešte jeden rolák a pončo.

Neviem, ako je možné, že som sa ešte poriadne nepochválila novými topánkami, a to ich fotíme s každým outfitom už od Vianoc. Milujem ich, zbožňujem ich, z nôh ich nespustím. Podrástla som o 8 centimetrov a konečne môžem i v zime nosiť sukne.  Dokonca i sukne nad kolená. S bagandžoidnou členkovou topánkou mi to príde kúl, s čižmičkami neproporčné, s klasickými lodičkami pipinoidné. Čo myslíte?

Takto vyzerajú sivo-čierne šaty s 12 centimetrovými štekľami: Victoria Beckham Style. To bola ale pipinoidnosť výtvarným zámerom 😏

Outfit:
Šaty: George
Rolák: Allsaints
Pončo: Just james
Kabelka: Pologarage
Okuliare: darček od dcéry z Bali
Topánky: Vagabond



Baba Slováková

2 komentáre:

  1. Milá Evo, to ti moc sekne. Měla bys nosit sukni častěji, hlavně tu nad kolena, nohy máš výstavní. Palác je skvělý, díky za jeho představení.
    Baretku nosím taky, vínově červenou,

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Dášo. Keď ja sa už na také sukne veľmi necítim. V lete určite nie! V zime so štrimfľami to ešte ide. Na rovinu - kostnatejú mi lakte aj kolená. Kukám na to ako blázon, ale je to tak. Som ten typ, čo starne ako sušená slivka :)

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram