Babie letá

Galleria degli Uffizi sídli v paláci Palazzo degli Uffizi na brehu rieky Arno vo Florencii, kolíske renesancie. Palác dal postaviť Cosimo I. Medici v rokoch 1560 až 1580 pre svoju administratívu (uffizi, dnes uffizio znamená kancelária). Stavbu v tvare U navrhol a postavil architekt Giorgio Vasari. Vasari celkovo zmenil vzhľad Florencie, prepojil jej paláce tzv. Vasariho tajnou chodbou, o tej ale nabudúce.

Francesco I. Medici sa už v roku 1581 rozhodol využiť najvyššie poschodie paláca s veľkými oknami pre vystavenie rodinnej zbierky umenia. Pre záľubu pozývať významných umelcov na svoj dvor sa Mediciovcom podarilo vytvoriť zbierku skutočne závideniahodnú. V galérii sa ukrývajú skvosty od Botticelliho, Leonarda da Vinciho, Michelangela, Raffaela, Caravaggia, Rubensa, van Dycka, Rembrandta, Albrechta Dürera a iných slávnych maliarov.

Rozhodnutím vystaviť výtvarné a sochárske umenie v paláci vznikla prvá galéria na svete. Rodinná zbierka sa zväčšovala až do roku 1737, kedy ju Anna Maria Luisa de' Medici darovala florentskému ľudu. S podmienkou, že musí zostať vo Florencii a byť sprístupnená verejnosti.

V galérii sa nachádza tiež súbor rímskych sôch a gotických malieb. Na chvíľu som si myslela, že vidím jedno z najslávnejších súsoší starého Ríma: Láokoón a jeho synovia. Je to však "len" jeho renesančná kópia od Florenťana Baccia Bandinelliho z roku 1525.

Na vstup do galérie musíte čakať i pár hodín. Blahorečíme Pragmatickej za kúpenie vstupeniek cez internet, s lístkami vo vrecku i tak čakáme v nekonečnom rade asi trištvrte hodiny. Po dôkladnom prešacovaní a preskenovaní, podobajúcemu sa tomu na letiskách, sa po širokom schodisku vyštveráte na najvyššie poschodie.

Obrovská chodba, z ktorej sa vstupuje do jednotlivých "kancelárií", ohromuje stropnými freskami, sochami a zbierkou portrétov.

S bohato vyzdobenou chodbou ostro kontrastujú jednotlivé výstavné miestnosti, pripomínajúce bludisko. Sú jednoduché, biele - o to viac tu vyniknú vzácne žiarivé obrazy. Výnimku tvorí pár skutočne veľkolepých sál s nádhernou výzdobou.

Najkrajšou miestnosťou je osemhranná La Tribuna, autorom ktorej je architekt Bernardo Buontalenti. Umiestnené sú v nej najdôležitejšie starožitnosti a vrcholné renesančné boloňské obrazy. Dnu sa nedostanete, nakúkať sa dá len cez dvere.

Nové miestnosti pre velikánov renesancie

Zatiaľ čo všetky obrazy visia normálne na stenách (tie vzácnejšie chránené sklom) a od divákov ich delí zábradlie, sály najväčších talianskych majstrov dostali nový šat. Posledné dve v júli tohto roku, máme šťastie.

Najvzácnejšie diela galérie sú zapustené v špeciálnych vystupujúcich stenách. Tiež sú chránené sklom, môžete však ku nim konečne pristúpiť skutočne blízko. Uvidíte každý jemný ťah štetca. Toto ma dostalo do kolien. Obrovské šperky v modernej architektonickej hmote, mäkké nasvietenie. Plakať sa mi chcelo, taká je to nádhera!

Pristúpiť pristúpite, pokiaľ sa prebijete cez húf návštevníkov. Keďže som malá, musela som sa vždy predierať dopredu. Úspešných ľudí poznáte podľa modrín na lakťoch 😃. Srandu si robím. Odfotografovať tieto poklady bola ale skutočná fuška.

Fotografie prázdnych sál som si teda musela požičať. Pod prevzatými zábermi sú odkazy na príslušné stránky, kliknite pre podrobnejšie informácie.

Botticelliho sála

Sandro Botticelli: La Primavera (Jar), (1477–1482)

https://www.visitflorence.com/blog/explore-new-botticelli-rooms-uffizi/

https://no.wikipedia.org

Napadlo by vám, že nádherný obraz je vlastne ľudovým kalendárom pre vidiecku vilu v Castelle a pôvodne visel v predsieni pred spálňou?

Vpravo je začiatok jari, kedy fúka západný vietor Zefýr, prinášajúci vlahu a rannú rosu až do konca apríla. V apríli sa zrodila bohyňa Venuša (s Amorom nad hlavou), ktorá prináša lásku a plodnosť. V tomto mesiaci sa taktiež rodí bohyňa Flóra, ktorá po premene z pozemskej víly rozsieva kvety na lúky. Jar sa končí v mesiaci máj, kedy na scénu prichádza rímsky boh Merkúr. Postavy troch Grácií obdarúvajú jar plodnosťou a nasledujú Merkúra do ďalšieho ročného obdobia, leta.


Sandro Botticelli: La nascita di Venere (Zrodenie Venuše), (1484 – 1486)

Aj najslávnejší obraz galérie, ktorý je jej symbolom, visel kedysi na vidieku v Castelle. Renesanční umelci sa inšpirovali antickým umením a mytológiou, v tomto období nastal pri objednávkach pre súkromné sídla odklon od kresťanskej symboliky.

Na obraze sa pri ostrove Cyprus rodí Venuša z morských vĺn. Teplým dychom ju zahrievajú Zefýri a Hóra (alebo Flóra ako na obraze Primavera) sa snaží prikryť jej telo svojím plášťom.

 

Raffael a Michelangelo spolu

Vľavo: Raffael, vlastným menom Raffaello Sanzio: Portréty Angela (Agnola) Doni a jeho snúbenice Maddaleny Strozzi, okolo 1506
V strede: Michelangelo Buonarroti: Doni Tondo (Svätá rodina), približne 1507
Vpravo: Alexander Veľký, socha z helénskeho obdobia, vyjadrujúca Michelangelovu inšpiráciu antickými sochami

https://www.finestresullarte.info/885n_nuova-sala-41-uffizi-michelangelo-raffaello.php

Raffael: Portrét Agnola Doni

Oba portéty sú čudne umiestnené na skle a ešte aj medzi dvomi bezpečnostnými sklami. Chrbáty obrazov sú totiž prekvapením: sú na nich naskicované úplne iné obrazy. Šetrilo sa plátnom?

Leonardova sála

Vľavo: Andrea del Verocchio a Leonardo da Vinci: Battesimo di Cristo (Krst Krista), (1475 - 1478). Tento obraz patrí medzi Leonardove prvotiny a historka okolo neho je tak trochu úsmevná. Majster Verocchio požiadal svojho učňa Leonarda, aby mu s obrazom pomáhal. Keď Leonardo namaľoval postavu anjela vľavo, ohromený majster usúdil, že bude lepšie, keď učeník obraz rovno dokončí.

Vpravo: Leonardo da Vinci: Adoriazione dei Magi (Klaňanie troch kráľov), (nedokončený, 1481-1482)
 

https://www.uffizi.it/en/magazine/the-new-room-of-leonardo-da-vinci

Leonardo da Vinci: Adoriazione dei Magi (Klaňanie troch kráľov), (nedokončený, 1481-1482)


Leonardo da Vinci: Annunciazione (Zvestovanie),  (približne 1472–1475)

Leonardovo autorstvo tohto obrazu bolo dlho spochybňované, v rokoch jeho vzniku bol ešte veľmi mladý.  Po objavení jeho skíc ku obrazu pochybnosti zmizli.

Obrazov z galérie mám nafotený plný foťák a rečniť o nich by som mohla do úmoru, logicky som však vybrala len tie najväčšie skvosty. A akáže by to bola reportáž z mesta umenia bez jedného z jej symbolov?

Mramorová socha Dávida z rokov 1501 - 1504 od Micheangela Bounarotiho patrí medzi najkrajšie renesančné mužské akty. Po dokončení stála presne tu - pred palácom Pallazzo Vecchio, florentskou bývalou radnicou. Od roku 1873 je jej originál umiestnený v Galleria dell'Accademia, ale i táto 410 cm vysoká presná kópia je impozantná.

Ešte pohľad z okien galérie na most Ponte Vecchio, rieku Arno a časť Vasariho tajnej chodby. Prší a prší.

Outfit

Viete si isto predstaviť, že na tak významnú návštevu som ja mala prichystaný špeciálny outfit. Ehm... do predpoveďou počasia sľubovaných 24 stupňov. V to ráno bolo vo Florencii stupňov sedem a výdatne lialo. To sa nedalo nič robiť: natiahla som opäť svoj cestovateľský anzúg, založený na cibuľoidnom princípe.

Džíny, tričko i oversize džínová košeľa sú z biobavlny, všetko je to mäkké a náramne pohodlné. Takto som priletela z Prahy (plus nepremokavá bunda). Namiesto trička som mala na sebe pulóver rovnakej krémovej farby ako je šál, ten som však stihla okyckať špagetami už pri prvej večeri 😉.

Fotografované na schodoch modernej časti galérie, ktorá vedie ku východu.



Ten istý outfit v posledné ráno pred stanicou Milano Centrale, pred odchodom na letisko. Špinavý pulóver som nahradila bielym a ku nemu i rovnaké biele tričko. Bez šálu ja do lietadla nevleziem, mám svoje skúsenosti.

P.S. Ešte mi negratulujte, stále mám len 59 rokov! Až v novembri to zaokrúhlim. To som si len dopredu užila darček. Hehe, kvôli počasiu... 😂 Napokon však predsa len svitlo slniečko, pokračovanie nabudúce.

Outfit:

Džínsy: Mango
Tričká: Mango
Vrchná košeľa: Mango
Šál: Mango
Nepremokavá bunda s kapucňou: Regatta
Kožené tenisky: Pepe Jeans