Babie letá

Splnil sa mi sen! V Karlových Varoch som predtým ešte nikdy nebola a veľmi som túžila ich konečne vidieť. Vždy, keď som už vážne hľadala ubytovanie, vysvitlo, že je pozde, milý drozde. Kúpele bývali plné na prasknutie. Napokon som sa sem dostala na pozvanie hotela (pozri predchádzajúci článok). Si viete predstaviť, ako som kvičala od radosti. Pobyt aj s kúpeľnými procedúrami, no paráda!

Karlovy Vary

Neveľké mestečko je svojim počtom hostí a poskytnutých liečebných procedúr najväčšími kúpeľmi v ČR. Je to mesto magické! Leží na prastarom geologickom zlome, v línii ktorého nielenže vyvierajú vychýrené termálne pramene, ale vraj z neho stúpa aj akýsi tajomný zemský magnetizmus. 

Podľa povesti objavil karlovarské pramene český kráľ Karel IV. pri love jeleňa niekedy okolo roku 1350. Dňa 14. 8. 1370 udelil tento panovník kúpeľom privilégiá slobodného kráľovského mesta. 

Dnešnú podobu Karlových Varov najviac ovplyvnila stavebná činnosť v duchu historizmu a secesie na sklonku 19. storočia.

Rozprávanie o meste (a sériu článkov) začnem pohľadmi zhora. Okolité lesy sú popretkávané turistickými chodníčkami, lavičkami, oddychovými zákutiami a vyhliadkami.

Lanovkou sme sa vyviezli na vyhliadku Diana, dole sme šli napokon peši. Vo Varoch je všetko blízko.

Kúpele ležia v západnom cípe Českej republiky na sútoku riek Teplá a Ohře. Obklopujú ho tri pohoria: Krušné hory, Doupovské hory a Slavkovský les. Kúpeľná časť mesta je doslova zovretá zalesnenými kopcami. 

Táto morfologická situácia v človeku vyvoláva intenzívny pocit ochrany pred okolitým svetom, plným stresu a starostí.

Dole v meste máte od prvej chvíle pocit, že ste naozaj v inom svete, v ktorom sa zastavil čas.

Tak sa mi vidí, že by si každá jedna stavba zaslúžila osobitnú pozornosť a samostatný článok. Začnem jedným z najstarších objektov - pieskovcovým morovým stĺpom so súsoším Nejsvětejší Trojice z obdobia vrcholného baroka. Postavený bol v roku 1713 z vďačnosti, že sa mestu vyhla morová epidémia.

Pôvodné dominantné postavenie tohto objektu oproti farskému kostolu sv. Máří Magdalény bolo utlmené výstavbou modernej Vřídelnej kolonády a ďalšími úpravami okolia. Ale aj tak je toto miesto magické - na spodnej fotografii je za stĺpom pospolu niekoľko karlovarských architektonických skvostov: Zámecké lázně, Zámecká věž, Tržní kolonáda.

Najznámejšie karlovarské kolonády vám postupne predstavím v nasledujúcich článkoch.

Vřídelní kolonáda

To ohavné betónové čosi (na ďalšej fotografii je to vzadu vľavo) je Vřídelní kolonáda. Tá najhlavnejšia so slávnym prameňom Vřídlo. Ani som ju veľmi nefotografovala, nepáči sa mi a navyše je momentálne v rekonštrukcii. Vedú sa okolo nej vášnivé diskusie, najmä miestni by tento pozostatok socializmu najradšej zbúrali a na jej mieste vybudovali repliku bývalej secesnej kolonády. 

Všeobecne nemám proti kvalitnej modernej architektúre uprostred historických budov vôbec nič. Aj Tančící dům v Prahe je nalepený na secesné domy a koľký je to architektonický skvost! Stojí však na rušnej veľkomestskej križovatke, plnej semaforov a blikajúcich áut. Hodí sa tam ako oné na oné. Ale moderná stavba uprostred secesných Varov pre mňa predstavovala veľmi rušivý moment, najradšej by som pri nej zatvárala oči. Vytrháva zo snenia, chápete? Zakaždým človeka vrhne do reality a ešte aj do nedávnej neblahej histórie. A komuže sa tam vo Varoch chce???

V Karlových Varoch totiž beží čas pomalšie, dôstojnejšie. Sviatočnejšie. Snovejšie. Môj splnený sen, z ktorého som sa v meste neprebudila sklamaním.

Outfit

Tak tento konkrétny je skôr taký na turistiku a keby som vedela, že sa len hrdo nepoveziem lanovkou, ale budem musieť aj rezko kráčať, obujem k nemu tenisky. Aj tak však už naznačuje, že som si do Varov zabalila pre mňa dosť neobvyklé kúsky. S výšivkou a čipkou. Veď uvidíte, pokračovanie nabudúce.